Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-341-2021.pdf
PDF · 75.13 KB
Case nature
Subarea
5S/341/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: POĽNOHOSPODÁRSKE AGRODRUŽSTVO s. r. o., so sídlom Podhorie 78, 969 82 Podhorie, IČO: 36 797 022, právne zastúpený: Advokáti Heinrich s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Lombardíniho 22b, 831 03 Bratislava, IČO: 36 865 966, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 2927-6000/2021-OD/3 zo dňa 06.07.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 17.12.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní (opatrenia) žalovaného č. 2927-6000/2021-OD/3 zo dňa 06.07.2021 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“ alebo „protokol“), ktorým žalovaný po kontrole postupu žalobcu ako kontrolovaného po uzavretí zmluvy pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Výstavba agroturistickej usadlosti“, ktorej výzva na predkladanie ponúk bola uverejnená vo Vestníku verejného obstarávania č. 217/2015 z 03.11.2015 pod zn. 22067 - WYP zistil, že žalobca postupoval v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania upravenými § 9 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), a to najmä s princípom transparentnosti, keď sa v procese predmetného verejného obstarávania nezaoberal existenciou potenciálneho konfliktu záujmov u jediného konateľa a spoločníka kontrolovaného J. J. a u členov komisie Ing. H. Z., J. J. a JUDr. H. Y. vo vzťahu k úspešnému uchádzačovi. Kontrolovaný zároveň postupoval v rozpore s § 40 ods. 5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, keď v procese predmetného verejného obstarávania vymenoval za členov komisie Ing. H. Z., J. J. a JUDr. H. Y., ktorí sú osobami, u ktorých možno mať pochybnosť o ich nezaujatosti vo vzťahu k úspešnému uchádzačovi. Uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ďalej žalovaný v protokole zistil, že žalobca postupoval v rozpore s § 100 ods. 1 písm. ) zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 49a ods. 1 písm. d) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď neuverejnil v profile sumu skutočne uhradeného plnenia zo zmluvy, ak ide o zmluvu alebo rámcovú dohodu, uzatvorenú na obdobie dlhšie, než jeden rok, vždy aj k 31. marcu kalendárneho roka, za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka, pričom uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania.
2. Žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého opatrenia, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej
neprípustnosť, keďže smeruje proti opatreniu predbežnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
11. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP primárne skúmal splnenie zákonných procesných podmienok, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.
12. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
13. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal kontrolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní. Keďže žalovaný kontrolou zistil porušenia zákona o verejnom obstarávaní, o výsledku kontroly vypracoval protokol, ku ktorému sa umožnil žalobcovi vyjadriť a ktorý so žalobcom prerokoval. Napadnutý protokol o výsledku kontroly je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.
14. Protokol žalovaného č. 2927-6000/2021-OD/3 zo dňa 06.07.2021 je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať ďalšie rozhodnutia žalovaného. Nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu. Žalovaný napadnutým opatrením len skonštatoval porušenie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní žalobcom pri zadávaní podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky „Výstavba agroturistickej usadlosti“. Napadnuté rozhodnutie preto tvorí len podklad pre ďalšie konanie žalovaného, a to konanie o uložení pokuty. V prípade, že žalovaný uloží žalobcovi za konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní pokutu, čím autoritatívne zasiahne do práv a povinností žalobcu, môže sa žalobca následne po neúspešnom využití riadnych opravných prostriedkov domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty správnym súdom. Správny súd v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty bude musieť posúdiť aj zákonnosť touto žalobou napadnutého protokolu, ako predbežného rozhodnutia. Uvedený právny názor potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Sfk/20/2021 zo dňa 18.11.2021, keď v obdobnej právnej veci zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o odmietnutí žaloby o preskúmanie protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba proti napadnutému opatreniu (protokolu) je neprípustná a preto rozhodol podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP o odmietnutí žaloby.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP, pretože žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.