Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
570/435216.187d23.pdf
PDF · 123.93 KB
No categories available
5Cdo/182/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 178/2009
Slovenskej republiky 5 Cdo 179/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. K. K., bývajúceho v B.,
proti žalovanému O. S. B. D., so sídlom v B., o usporiadanie majetkových vzťahov
a vyporiadanie nárokov, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 8 C 60/1996,
o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. februára 2000, sp.zn.
4 Co 291/1999, uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. júla 2000, sp.zn. 4 Co 171/2000,
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. júla 2001, sp.zn. 4 Co 15/2001, uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 9. apríla 2008, sp.zn. 14 Co 18/2008 a uzneseniu Okresného súdu
Bardejov z 11. decembra 2008, č.k. 8 C 60/1996-210, takto
rozhodol:
1. Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. februára 2000,
sp.zn. 4 Co 291/1999, uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. júla 2000, sp.zn.
4 Co 171/2000 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. júla 2001, sp.zn. 4 Co 15/2001
z a s t a v u j e .
2. Dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 9. apríla 2008, sp.zn.
14 Co 18/2008 o d m i e t a .
3. Konanie o dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov z 11. decembra 2008, č.k.
8 C 60/1996-210 z a s t a v u j e .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
5 Cdo 179/2009 5 Cdo 180/2009 5 Cdo 181/2009 5 Cdo 182/2009 O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov rozsudkom z 28. januára 1999, č.k. 8 C 60/1996-59 zamietol
žalobu o uloženie povinnosti previesť byt č. X. na ul. W. č.p. X., s príslušenstvom. Zároveň
zastavil konanie o vysporiadanie majetkových i nemajetkových práv a vzájomných vzťahov
vyplývajúcich zo zákonov, týkajúcich sa bytového družstevníctva, stanov a ostatných
interných predpisov a o priznanie poplatku z omeškania k finančným náležitostiam. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov tohto konania. Rozhodnutie v zamietavej časti
odôvodnil tým, že zánikom členstva v O. S. B. D. prestal žalobca spĺňať základnú podmienku
na prevod bytu do svojho vlastníctva. O zastavení konania v uvedenej časti rozhodol
z dôvodu, že žalobca napriek výzvam súdu nešpecifikoval v stanovených lehotách petit
žaloby.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 14. februára 2000, sp.zn.
4 Co 291/1999 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania ako vecne
správny v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. V ostatnej časti napadnutý rozsudok zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko neboli
splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozhodnutia.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol
rozsudok odvolacieho súdu ako nezákonný a zmätočný zrušiť. Zároveň navrhol odložiť
vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Okresný súd Bardejov uznesením z 27. apríla 2000, č.k. 8 C 60/1996-90 konanie
vo veci zastavil a vyslovil, že žiadnemu z účastníkov nepriznáva právo na náhradu trov tohto
konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní nemožno pokračovať pre neúplnosť
petitu žaloby.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 31. júla 2000, sp.zn.
4 Co 171/2000 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219
O.s.p. potvrdil. Žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu.
5 Cdo 179/2009 5 Cdo 180/2009 5 Cdo 181/2009 5 Cdo 182/2009
Aj proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uznesenie
odvolacieho súdu považoval za „viacnásobne nezákonné“.
Okresný súd Bardejov uznesením zo 6. decembra 2000, č.k. 8 C 60/1996-109 odňal
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznané uznesením na pojednávaní dňa
28. januára 1999. Svoje rozhodnutie odôvodnil zmenou pomerov u žalobcu.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením z 31. júla 2001, sp.zn.
4 Co 15/2001 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219
O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu o splnení podmienok pre odňatie priznaného oslobodenia od súdnych
poplatkov.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom navrhol
uznesenie odvolacieho súdu, prípadne i súdu prvého stupňa zrušiť. Mal za to, že jeho sociálne
pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Na opakovanú žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie
zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie Okresný súd Bardejov uznesením
z 25. januára 2008, č.k. 8 C 60/1996-189 rozhodol, že žalobcovi nepriznáva oslobodenie
od súdnych poplatkov a zamieta jeho návrh na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Dospel k záveru, že u žalobcu neexistujú také majetkové a sociálne pomery, ktoré odôvodňujú
jeho oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením z 9. apríla 2008, sp.zn.
14 Co 18/2008 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219
O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu pre zmätočnosť zrušiť. Prípustnosť dovolania odôvodnil
5 Cdo 179/2009 5 Cdo 180/2009 5 Cdo 181/2009 5 Cdo 182/2009 ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Mal za to, že odvolací súd pri rozhodovaní nesprávne posúdil
jeho majetkové pomery.
Okresný súd Bardejov uznesením z 11. decembra 2008, č.k. 8 C 60/1996-210 vyzval
žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil svoje dovolania o zákonom stanovené náležitosti,
oznámil meno advokáta, ktorý ho bude v dovolacích konaniach zastupovať, predložil
pre neho osobitnú plnú moc a doručil súdu ešte jeden rovnopis podaných dovolaní.
Uvedené uznesenie okresného súdu napadol žalobca dovolaním. Mal za to, že ním
podané dovolania nemajú také nedostatky, aby sa o nich nemohlo konať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podal včas účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to,
aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti.
1. K dovolaniam žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 14. februára
2000, sp.zn. 4 Co 291/1999, uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. júla 2000, sp.zn.
4 Co 171/2000 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. júla 2001, sp.zn. 4 Co 15/2001
(v poradí prvému, druhému a tretiemu dovolaniu žalobcu na č.l. 88, 101, 117 spisu), dovolací
súd uvádza, že v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ
nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto
ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je
odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa.
Zo spisu vyplýva, že žalobca bol niekoľkokrát súdom prvého stupňa poučený o tom,
že dovolateľ bez právnického vzdelania musí byť zastúpený advokátom. Žalobca nepreukázal,
že má právnické vzdelanie a bol oboznámený s rozhodnutiami súdov oboch nižších stupňov
o tom, že sa mu neustanovuje zástupca z radov advokátov. Napriek tomu však do spisu
nezaložil advokátovi udelenú plnú moc na jeho zastupovanie v dovolacích konaniach.
V dôsledku toho zostal nedostatok uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania
neodstránený.
5 Cdo 179/2009 5 Cdo 180/2009 5 Cdo 181/2009 5 Cdo 182/2009 Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky konania o týchto
dovolaniach žalobcu zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2
O.s.p.), pričom sa nemohol zaoberať ich procesnou prípustnosťou ani dôvodnosťou.
2. Pokiaľ ide o dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 9. apríla
2008, sp.zn. 14 Co 18/2008 (t.j. o v poradí štvrté dovolanie žalobcu na č.l. 197 spisu),
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním. Treba dodať, že i keď dovolateľ v konaní
o dovolaní nie je zastúpený advokátom a nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 O.s.p.),
povaha napadnutého rozhodnutia vylučuje, aby v prípade tohto dovolania bol nedostatok
podmienky povinného zastúpenia považovaný za dôvod pre zastavenie konania. Za situácie,
kedy je predmetom dovolacieho prieskumu rozhodnutie súdu o nevyhovení žiadosti účastníka
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, by trvanie na podmienke povinného zastúpenia
popieralo cieľ, ktorý sledoval účastník konania.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď
uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo ak ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Keďže
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním, nevykazuje znaky niektorého
z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania žalobcu vyvodiť z ustanovenia § 239
ods. 1 a 2 O.s.p.
5 Cdo 179/2009 5 Cdo 180/2009 5 Cdo 181/2009 5 Cdo 182/2009 S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd
osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237
písm. f/ O.s.p.
Dovolateľ tvrdil, že odvolací súd mu pri rozhodovaní o návrhu na oslobodenie
od súdneho poplatku a o návrhu na ustanovenie zástupcu z radov advokátov odňal možnosť
pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie
taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva.
Pri posudzovaní dovolania žalobcu podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je v ňom
námietka žalobcu, že odvolací súd nesprávne posúdil zistený skutkový stav a pri aplikácii
ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. dospel k nesprávnemu záveru o nesplnení podmienok
pre oslobodenie od súdneho poplatku a pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
5 Cdo 179/2009 5 Cdo 180/2009 5 Cdo 181/2009 5 Cdo 182/2009 Dovolateľ teda namietal, že týmto dovolaním napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod (možno ním
odôvodniť procesne prípustné dovolanie), nesprávnosť právneho posúdenia ale nezakladá
žiadnu z vád v zmysle § 237 O.s.p. Treba dodať, že pre vyhovenie návrhu účastníka
na oslobodenie od súdneho poplatku (a pre vyhovenie jeho návrhu na ustanovenie zástupcu
z radov advokátov) je v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne boli splnené dve
podmienky, a to že: 1/ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2/ nejde o prípad
svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto
podmienok nie je splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti vyhovieť. V danom prípade
odvolací súd nevyhovel žiadosti dovolateľa z dôvodu nesplnenia prvej podmienky, keď
dospel k záveru, že pomery dovolateľa neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov.
Takisto nebolo možné vyhovieť žiadosti dovolateľa na ustanovenie zástupcu z radov
advokátov, pretože v zmysle § 30 O.s.p. podmienkou na vyhovenie tejto žiadosti je existencia
predpokladov na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktoré u dovolateľa splnené
neboli. Dovolateľom uvádzané skutkové okolnosti teda v ničom nepotvrdzujú, že by
procesným postupom odvolacieho súdu bola znemožnená realizácia niektorého z jeho
procesných oprávnení.
V danom prípade bol postup odvolacieho súdu v súlade so zákonom a nemal
za následok odňatie možnosti žalobcu pred súdom konať. Za odňatie možnosti konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým
nebolo vyhovené návrhu žalobcu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
a na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Tak oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj
5 Cdo 179/2009 5 Cdo 180/2009 5 Cdo 181/2009 5 Cdo 182/2009 ustanovenie zástupcu z radov advokátov je v občianskom súdnom konaní viazané na určité
podmienky (viď vyššie), ktoré však v prípade žalobcu splnené neboli.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
3. Pokiaľ ide o dovolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov
z 15. októbra 2008, č.k. 8 C 60/1996-210 (t.j. o v poradí piate dovolanie žalobcu na č.l. 213
spisu), Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dôvodnosť podaného dovolania a zistil,
že toto dovolanie nespĺňa zákonom požadované procesné podmienky na vecné preskúmanie
napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým okresný súd vyzval
dovolateľa na odstránenie vád dovolaní a predloženie plnej moci udelenej advokátovi
na zastupovanie v dovolacích konaniach.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu, rozhoduje iný
senát tohto súdu.
V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je
dovolaním napadané rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým
je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu,
ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
5 Cdo 179/2009 5 Cdo 180/2009 5 Cdo 181/2009 5 Cdo 182/2009 Uznesenie okresného súdu, ktorým súd vyzval dovolateľa na odstránenie vád dovolaní
a predloženie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v dovolacích konaniach, však
nemožno považovať za rozhodovanie odvolacieho súdu.
Z uvedeného je teda zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne
príslušný k rozhodovaniu o dovolaní, ktorým bolo napadnuté uvedené uznesenie okresného
súdu, lebo toto rozhodnutie nebolo vydané v odvolacom konaní.
Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky
konania, predovšetkým či patrí vec do právomoci súdu, ak je daná jeho vecná alebo funkčná
príslušnosť (§ 103, § 104 O.s.p.). Pokiaľ sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V danom prípade je v občianskom súdnom konaní upravená funkčná príslušnosť
na rozhodovanie o dovolaní tak, že jediným príslušným súdom je Najvyšší súd Slovenskej
republiky, a pokiaľ nie je príslušný tento súd, nie je iný súd, ktorý by mohol v tejto veci
rozhodovať.
Z uvedeného vyplýva, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, lebo
Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný a nie je tu iný príslušný súd, príp.
orgán, ktorému by bolo možné vec postúpiť; súd preto konanie zastavil (§ 104 v spojení
s § 243c O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmavaná vecná správnosť napadnutého
rozhodnutia.
Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa jeho dovolanie muselo odmietnuť (resp.
že sa konania o jeho dovolaniach museli zastaviť), a preto mu vznikla povinnosť nahradiť
trovy dovolacích konaní (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacích konaní nepriznal
z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151
ods. 1 O.s.p.).
5 Cdo 179/2009 5 Cdo 180/2009 5 Cdo 181/2009 5 Cdo 182/2009 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. júla 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková