Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/108/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci

žalobcu: P. v likvidácii so sídlom S., X., L., IČO: F., zast. JUDr. G.Č., advokátkou, K., B.,

proti žalovanému: F., spol. s r.o., H., X., IČO: X., zast. JUDr. V.H., advokátom, M., P.,

o zaplatenie 38 142,30 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo

dňa 08. februára 2008 č. k.14Cb/263/2002-168, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

-168 zo dňa 08. februára 2008 v znení opravného uznesenia č. k.

zo dňa 12. mája 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 38 142,30 eur s príslušenstvom a trovy konania

151 737,– Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy

138 142,30 eur s úrokom z omeškania z dôvodu, že žalovanému dodal tovar, a to 1 ks

prístroja APX HF II 23 M5 s 2 monitormi a CCD 5958, ktorý žalovaný prevzal a nezaplatil

v celom rozsahu.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor z dôvodu, že

dodané prístroje sú nepredajné, nakoľko ich cena nezodpovedá kvalite.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich zástupcov, svedeckou

výpoveďou M., obsahom spisu OÚPJ P. ČVS:OUJP-60/2002, listinnými dôkazmi a zistil:

Súd mal za preukázané na základe vykonaného dokazovania, že medzi žalobcom

a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ústnou formou, predmetom ktorej bola

dodávka tovaru slúžiaceho v odbore zdravotníctva. V súlade s kúpnou zmluvou žalobca ako

predávajúci dodal žalovanému tovar špecifikovaný v objednávke žalovaného a následne

vyfakturoval kúpnu cenu dodaného tovaru. V konaní si žalobca uplatnil zaplatenie kúpnej

ceny za dodaný tovar – 1 ks prístroja APX HF II 23 M5 s dvomi monitormi a CCD s kamerou

a 1 ks video tlačiarne S. UP 910. Žalobca dodaný tovar vyfakturoval faktúrou č. 5958 dňa 14.

11. 1997 vo výške 150 200 DEM. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné dodanie tovaru,

ani to, že z fakturovanej ceny 150 200 DEM žalovaný žalobcovi zaplatil 76 000 DEM, pričom

zvyšok fakturovanej ceny je predmetom sporu.

Žalovaný v konaní namietal existenciu právnej subjektivity žalobcu, vady dodávky,

skutočnosť, že nenastala splatnosť faktúry a namietol premlčanie.

Súd vyslovil, že žalobca je právnickou osobou so sídlom v L. a žalovaný v Slovenskej

republike, preto platí aplikácia Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru

s odkazom na bod 1 písm. b/ oznámeným pod č. Pri posudzovaní

uplatneného nároku súd teda vychádzal zo znenia v spojení

s čl. 7 ods. 2 Dohovoru. V súlade s uvedenými ustanoveniami pri posudzovaní veci vychádzal

z čl. 11 dohovoru, a to v časti uzavretia zmluvy, podľa ktorého sa nevyžaduje písomná forma,

ako i v otázke práv a povinností a zodpovednosti za vady tovaru. V otázkach neupravených

týmto predpismi sa súd riadil ustanoveniami , nakoľko ide

o obchodno-právny vzťah.

Predmetom kúpnej zmluvy boli dodávky viacerých prístrojov v celkovej hodnote asi

770 000 DEM, ktoré boli dodávané žalovanému na základe jednotlivých objednávok

a následne bola fakturovaná cena dodaných prístrojov. V prípade potreby žalobca vykonal

inštaláciu prístrojov. Prístroje, ktoré sú predmetom nároku uplatneného v konaní, boli

žalovaným objednané objednávkou č. 09/97 z 13. 11. 1997 s uvedením ceny 150 200 DEM.

Predmetné prístroje boli inštalované v nemocnici s poliklinikou Trenčianske Teplice dňa

10. marca 1998 (servisný výkaz č. F. 09/97 na l. č. 15). Súčasťou objednávky, ani fakturácie

neboli ďalšie prístroje (1 ks C-rameno za 142 000 DEM a 1 ks ultrazvuk

za 224 500 DEM), čím sa nepreukázalo tvrdenie žalovaného, že nárok žalobcu je len nárokom

čiastočným a nie je možné ho oddeliť a žalovať bez nároku na zaplatenie kúpnej ceny

aj ďalších prístrojov – C-rameno v cene 142 000 DEM a ultrazvuk v cene 224 500 DEM.

K námietke ohľadne vád dodaného tovaru vychádzal súd z ustanovenia čl. 39

ods. 1,2 Dohovoru, podľa ktorého právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci

neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil, alebo

ich mal zistiť a právo kupujúceho z vád tovaru vždy zaniká, ak kupujúci neoznámi

predávajúcemu vady tovaru najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď sa tovar skutočne

kupujúcemu odovzdal, ibaže táto lehota nie je v súlade so zmluvnou záručnou lehotou.

Námietky žalovaného však zostali len vo všeobecnej rovine a obmedzili sa na tvrdenie,

že žalovaný bol nútený vykonať opravu dodaných prístrojov. Súd mal z vykonaného

dokazovanie za preukázané, že predmetný tovar bol žalovanému dodaný a následne

nainštalovaný dňa 10. 03. 1998. Žalovaný dodávku u žalobcu nereklamoval, čo i sám potvrdil

vo svojej výpovedi z 08. 02. 2008, ani nepredložil žiadny dôkaz, že na predmetné prístroje

žalobca poskytol dlhšiu záručnú lehotu ako 2 roky. S poukazom na ust. čl. 39 Dohovoru, súd

túto námietku vyhodnotil za nedôvodnú.

Pokiaľ ide o námietku, že nedošlo k splatnosti fakturovanej ceny, nakoľko táto bola

viazaná na poskytnutie finančných prostriedkov zdravotníckym zariadeniam, kde mali byť

prístroje umiestnené, ani táto nebola preukázaná. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že medzi

účastníkmi konania bola splatnosť kúpnej ceny dohodnutá po fyzickom dodaní tovaru

resp. v prípade inštalácie prístrojov, ihneď po vykonaní inštalácie. Vo faktúre č. 5958

z 14. 11. 1997, bola uvedená splatnosť kúpnej ceny ihneď po inštalácii, teda súd sa mal za to,

že splatnosť nastala 10. 03. 1998, kedy bola dodávka inštalovaná.

K vznesenej námietke premlčania súd vyslovil, že nie je dôvodná, nakoľko žalovaný

listom zo 16. 10. 2000, svoj záväzok písomne uznal, preto platí ustanovenie § 407 ods. 1

Obch. z., teda od uznania začala plynúť nový 4-ročná premlčacia doba. Žalobca podal žalobu

na súd dňa 19. 08. 2002 t. j. pred uplynutím premlčacej doby. Za uznanie dlhu je možné

považovať aj čiastočné plnenie žalovaného, ktorý v priebehu roka 2000, zaplatil časť kúpnej

ceny (75 600 DEM).

S námietkou nedostatku právnej subjektivity žalobcu sa súd vysporiadal tak, že podľa

výpisu z verejného registra L. (na l. č. 137, úradný preklad na č. l. 138-139) je žalobca

právnym subjektom i napriek jeho vstupu do likvidácie, ktorá nemá za následok stratu právnej

subjektivity.

Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu nároku žalobcu, preto jeho

žalobe vyhovel.

V súlade so žalobným petitom súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania

v súlade s § 369 ods. 1 Obch. Z. platného a účinného v čase vzniku omeškania. Žalobca

preukázal, že splatnosť kúpnej ceny nastala dňa 10. 03. 1998, naopak žalovaný nepreukázal,

že bol dohodnutý iný spôsob určenia splatnosti kúpnej ceny. Žalovaný sa do omeškania dostal

dňom 11. 03. 1998, preto aj v tejto časti súd žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa 142 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi

priznal účelne vynaložené trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku

za podaný návrh a trovy právneho zastúpenia podľa platnej vyhlášky.

Žalobca podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 18. apríla 2008, ktoré doplnil

podaním zo dňa 30. mája 2008.

V odôvodnení odvolania uviedol, že po preverení účtovnej evidencie zistil, že

na žalovanú faktúru nebola započítaná platba vo výške 40 000 DEM uskutočnená

22. 11. 2000, o čom predložil bankový výpis. Taktiež namietal úroky z omeškania z dôvodu,

že žalobca si bol vedomý už od počiatku, že faktúra môže byť zaplatená len z finančných

prostriedkov štátu, ktoré v rezorte MZ SR chýbajú. MZ SR a Štátny fond zdravia predmetné

prostriedky uvoľňovali len postupne, čo bolo príčinou postupného splácania faktúry č. 5958

žalovaným. Ďalej trval na tom, že dodané zariadenia neboli kvalitné a žalovaný bol nútený

vynaložiť vlastné finančné prostriedky na ich uvedenie do prevádzky. Navrhol napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, nakoľko

žalovaná suma je správna. Faktúra č. 5958 znela na sumu 150 200 DEM, z ktorej žalobca

odpočítal zaplatené čiastky, medzi nimi aj sumu 40 000 DEM zaplatenú žalovaným

22. 11. 2000, taktiež k tejto námietke poukázal na to, že odvolací súd môže prihliadať

v odvolacom konaní na nové skutočnosti a nové dôkazy iba v prípadoch uvedených v § 205a

ods. 1

Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 2)

v rozsahu podľa a v znení platnom a účinnom od 15. 10. 2008

t. j. bez nariadenia pojednávania vo veci, pretože neboli splnené dôvody podľa § 214 ods. 1

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol

správne, keď žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku napadnutého rozsudku.

Medzi účastníkmi konania nesporne vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého došlo

k plneniu dodávok prístrojov pre žalovaného. Taktiež nebolo spochybnené, že by dodávky

neboli realizované. Odvolací súd preskúmal obsah spisu, ako i dokazovanie vykonané súdom

prvého stupňa a prijal názor, že bol riadne vo veci zistený skutkový stav a následne bol

vyslovený správny právny názor. Odvolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným súdom

prvého stupňa k jednotlivým námietkam vzneseným žalovaným, ktorých dôvodnosť nebola

žalovaným preukázaná.

K námietke, že žalovaný zaplatil v prospech žalobcu z predmetnej faktúry dňa

22. 11. 2000 taktiež sumu 40 000 DEM, odvolací súd vyslovil, že nie je dôvodná, pretože

žalovaná suma predstavuje zostatok z celkovej fakturácie žalobcom, pričom predmetná platba

bola žalobcom na zaplatenie spornej faktúry i započítaná a nie je súčasťou žalovanej sumy.

Z predložených listinných dôkazov odvolací súd zistil, že pôvodná faktúra na sumu

150 200 DEM, bola v časti zaplatená a nezaplatená zostala do výšky 114 600 DEM, z ktorej

po odpočítaní zaplatenej sumy 40 000 DEM (na čo sa odvoláva žalovaný), zostal dlh vo výške

74 600 DEM, čo je predmetom žaloby t. j. po prepočte 38 148,30 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok v napadnutej časti

podľa , ako vecne správny potvrdil tak, ako vyplýva z výroku tohto

rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich úspešnému žalobcovi nepriznal,

pretože si ich v lehote do troch pracovných dní neuplatnil tak, ako to predpokladá ust. § 151

ods. 1, 2 v znení platnom od 15. 10. 2008

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 14. júla 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková