Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/103/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci žalobcu: S., a. s., C., X., proti žalovaným: 1. S., a. s., K., P., K., 2. L., D., K., 3.

E., D., K., obaja zastúpení advokátom JUDr. P.V. CSc., K., X. K., v konaní o zaplatenie

975 764,38 eur (29 395 878,70 Sk) s prísl., o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -293 zo dňa 21. mája 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-293 zo dňa 21. mája 2007 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní sú povinní

zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 29 395 878,70 Sk so zmluvnými úrokmi

z omeškania vo výške 29% do 27. 03. 1997 v sume 3 810 468,40 Sk, s úrokmi

za nedočerpanie úveru do 27. 03. 1997 v sume 9 660,20 Sk a so zákonnými úrokmi

z omeškania vo výške 19,15% od 28. 03. 1997 do 27. 12. 1999 v sume 15 480 600,– Sk

a nahradiť mu trovy konania vo výške 714 106,-- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku

s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných

žalovaných. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

žalobou zo dňa 05. 02. 1998 sa pôvodne S., a. s., B., domáhala proti žalovaným 1. S., s. r. o.,

K., 2. S., a. s. K., P., K., 3. L., D., K., 4. E., D., K., zaplatenia sumy 29 395 878,70 Sk

s úrokom z omeškania vo výške 19,15% ročne od 28. 03. 1997 do zaplatenia, príslušenstva

pohľadávky v sume 3 820 448,60 Sk a náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo

žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Podaním zo dňa 09. 07. 2001 oznámila S., a. s., B., že žalobca jej dňa 30. 11. 2000

postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice č. N

529/00, Nz 516/00, notárky JUDr. T.S. pohľadávky proti spoločnosti S., s. r. o., K.

z úverového účtu č. 17416467 a č. 17408993 v sume 15 055 831,20 Sk a v sume 33 640

776,10 Sk a žiadal, aby súd ďalej konal na strane žalobcu s postupníkom. Podľa § 92 ods. 2

a 3 súd tomuto návrhu vyhovel a vo veci ďalej konal s postupníkom.

Žalovaný v 1. rade po začatí pojednávania zanikol výmazom z obchodného registra.

Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom súd uznesením z 12. 10. 2005 konanie

proti žalovanému v 1. rade podľa zastavil.

Po začatí pojednávania zobral žalobca žalobu čiastočne späť a žiadal, aby súd uložil

žalovaným zaplatiť mu na istine 29 395 878,70 Sk s 19,15% úrokom z omeškania za čas

od 28. 03. 1997 do 27. 12. 1999, zmluvný úrok z omeškania vo výške 3 810 468,40 Sk,

sankčný úrok za nečerpanie úveru vo výške 9 660,20 Sk a nahradil mu trovy konania. Pretože

k čiastočnému späťvzatiu došlo pred pojednávaním vo veci samej, súd konanie podľa § 96

zastavil v časti úroku z omeškania zo sumy 29 395 878,70 Sk v sadzbe 19,15%

od 28. 12. 1999 do zaplatenia a v príslušenstve pohľadávky v sume 320,– Sk.

Prvostupňový súd zistil, že S., a. s., B., uzavrela so spoločnosťou S., s. r. o., K., dňa

28. 07. 1994 úverovú zmluvu č. 556/1994, predmetom ktorej bol záväzok sporiteľne

poskytnúť spoločnosti úver vo výške 14 000 000,-- Sk s úrokovou sadzbou + 4,5% nad

základnú sadzbu ročne s lehotou splatnosti 22. 07. 2000. Poskytnutý úver mal dlžník splácať

v dohodnutých ročných splátkach podľa čl. III zmluvy a úroky mesačne vždy do 30. dňa

v mesiaci formou inkasa z bežného účtu dlžníka vedeného v sporiteľni. K zmene len čl. III

zmluvy č. 556/1994 došlo dodatkom č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 04. 10. 1994. Na

zabezpečenie pohľadávky veriteľa zaviazal sa dlžník zmluvou o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam z 28. 07. 1994 zriadiť záložné právo sporiteľne k nehnuteľnosti dlžníka

zapísanej na LV č. X. kat. úz. P. ako parc. č. 5344/3 o výmere 324 m2 a parc. č. 5344/4

o výmere 674 m2 zastavané plochy a súp. č. 10758. Dňa 28. 07. 1994 spoločnosť S., a. s., K.,

prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov podpísala vyhlásenie o ručiteľskom záväzku

za záväzok dlžníka z úverovej zmluvy č. 556/1994 a takúto ručiteľskú listinu súčasne

podpísali aj L. a E. a zaviazali sa uhradiť do 30 dní úver alebo jeho časť, ak ho v deň

splatnosti neuhradí dlžník z vlastných prostriedkov. Ručitelia sa zaviazali uhradiť aj zvýšené

úroky, ak veriteľ pre nezaplatenie úveru v lehote splatnosti pristúpi podľa dohody v úverovej

zmluve k zvýšeniu úrokovej sadzby a súhlasili s tým, aby sa veriteľ uspokojil z celého ich

majetku.

S., a. s., B. a spoločnosť S., s. r. o., K., uzavreli dňa 12. 10. 1994 ďalšiu úverovú

zmluvu č. 557/1994, na základe ktorej sporiteľňa poskytla spoločnosti úver vo výške 7 000

000,– Sk pri úrokovej sadzbe + 4,5% nad základnú sadzbu ročne s lehotou splatnosti 10. 10.

2000. Výška ročných splátok úveru bola stanovená v čl. III zmluvy tak, že úroky mal dlžník

platiť mesačne formou inkasného príkazu zo svojho bežného účtu v sporiteľni. Súčasne bolo

vyhotovené vyhlásenie o ručiteľskom záväzku na zabezpečenie úveru zo zmluvy č. 557/1994

podľa až , podľa ktorého spoločnosť S., a. s., K., preberá

ručenie za včasné a úplné zaplatenie tohto úveru, vrátane úrokov do výšky prijatého

ručiteľského záväzku. Ručiteľskou listinou z 12. 10. 1994 prevzali L. a E. ručenie za včasné

a úplné zaplatenie úveru zo zmluvy č. 557/1994. Záväzok z uvedenej zmluvy o úvere bol

zabezpečený aj zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 04. 10. 1994.

Dlžník ručil za poskytnutý úver hmotným investičným majetkom a drobným hmotným

investičným majetkom v hodnote 2 605 366,-- Sk, nachádzajúcim sa v budove hotela M.. Na

zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmlúv o úvere uzavreli zmluvné strany niekoľko zmlúv

o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam patriacim do majetku dlžníka.

Žalobca v konaní preukázal, že jeho právny predchodca uzavrel so spoločnosťou S.,

spol. s. r. o., K., úverové zmluvy podľa a nasl. ,

na základe ktorých mu poskytol úvery za dohodnutých podmienok. Pretože dlžník nedodržal

úverové podmienky a dlh nesplácal riadne a včas, veriteľ odstúpil od zmlúv o úvere a žiadal

vrátiť nesplatenú časť úverov s príslušenstvom. Príslušenstvo úveru tvoria dohodnuté úroky

za požičanie peňazí, dohodnutý úrok za omeškanie so splátkami úveru do zániku zmluvy.

Zákonné úroky z omeškania podľa a od zániku zmluvy

až do zaplatenia a poplatky podľa sadzobníka veriteľa, na ktorých sa zmluvné strany dohodli

v úverových zmluvách. Vzhľadom na to, že dlžník zanikol výmazom z obchodného registra,

žalobca má právo podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení požadovať plnenie

od ručiteľov, ktorí sa za splnenie dlhu dlžníkom písomne zaručili. Z predložených listinných

dôkazov nepochybne vyplýva, že úverové zmluvy, ktoré sú predmetom sporu, boli uzavreté

podľa ustanovení a podľa – ,

žalovaní v 2. a 3. rade sa ako fyzické osoby zaručili za včasné a úplné zaplatenie

poskytnutých úverov, ak tak v dohodnutej lehote neurobí dlžník. Pre ručenie v danom prípade

platia príslušné ustanovenia , a pretože ide o úplnú úpravu týchto

právnych vzťahov, nemožno na ručiteľský záväzok, vzniknutý podľa ,

aplikovať niektoré ustanovenia . Konajúci súd preto ani nedoplnil

žalovanými v 2. a 3. rade požadované dokazovanie obstaraním exekučného spisu

a vnútorných predpisom S.S., a. s., ktoré mali upravovať jej postup pri správe majetku štátu,

pretože to v danom prípade nepovažoval za potrebné.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je

dôvodný a uložil žalovaným, ktorí za záväzok zaniknutého dlžníka ručili, zaplatiť žalobcovi

spoločne a nerozdielne uplatnenú sumu v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného

zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v 2. a 3. rade a navrhli zrušiť rozhodnutie

súdu prvého stupňa v predmetnej veci. Poukázali na to, že ručiteľský záväzok žalovaných

v 2. a 3. rade sa týkal zabezpečenia úveru, ktorý bol zároveň zabezpečený záložným právom

na nehnuteľnosti a hnuteľnosti objektu hotela M., pričom peňažné prostriedky z predmetného

úveru boli použité na kúpu a prevádzku hotela. Pod vplyvom okolností, ako vykradnutie

hotela a iné, spoločnosť S., s. r. o. ako úverový dlžník, prestala byť schopnou splácať

predmetný úver. V tom čase hodnota objektu hotela M. (nehnuteľnosti a hnuteľnosti) bola

dostačujúca na uspokojenie úverového veriteľa, v ktorého prospech boli zriadené záložné

práva a podpísané mandátne zmluvy oprávňujúce veriteľa nakladať s týmito predmetmi na

jeho uspokojenie v prípade neschopnosti dlžníka splácať úver. Spoločnosť S., s. r. o, ako

dlžník nemala v úmysle vyhnúť sa svojej povinnosti splatiť predmetný úver resp. presunúť

túto povinnosť na ručiteľov. V zmysle uvedeného spoločnosť S., s. r. o. podnikla kroky

smerujúce k uspokojeniu veriteľa a predložila mu návrhy na uspokojenie pohľadávky. Jednou

možnosťou mohlo byť odkúpenie spoločnosti S., s. r. o. a prevzatie záväzku nadobúdateľom –

spoločnosťou R., a. s., IČO: X.. Pri druhej sa jednalo len o predaj objektu hotela M., pričom

z výťažku mal byť veriteľ uspokojený. Ani jedna z možností sa neuskutočnila, pričom

dôvodom bola podmienka veriteľa, že ručiteľský záväzok pána K. a pani K. (žalovaní v 2. a 3.

rade) sa nezmení. Teda veriteľ neprijal možnosti na uspokojenie jeho pohľadávky. Následne

na to, došlo k exekúcii na majetok úverového dlžníka, pričom v rámci exekúcie bol vydražený

hotel M.. S., a. s. ako záložný veriteľ, neprihlásil svoju pohľadávku, čím stratil možnosť

využiť práva účastníka exekučnej dražby a napríklad ovplyvniť výšku ceny predmetu

exekučnej dražby a v konečnom dôsledku uspokojiť svoju pohľadávku. Týmto svojím

konaním S., a. s. porušila svoje povinnosti, čo prvostupňový súd v rámci dokazovania

nezobral do úvahy. Ide o skutočnosť, že S., a. s. ako právny predchodca súčasného

navrhovateľa S., a. s., porušila povinnosti vyplývajúce zo o správe

majetku štátu, pod ktorého pôsobnosť v danom čase spadala. S., a. s. ako veriteľ svojím

konaním znemožnila dlžníkovi uspokojiť veriteľovu pohľadávku. Keďže žalovaní v 2. a 3.

rade sú fyzické osoby a predmetné ručiteľské záväzky boli uzatvárané aj podľa Občianskeho

práva, podľa ich názoru majú právo na využitie inštitútu odoprenia plnenia vyplývajúce

z ručiteľského záväzku. Zavinenie veriteľa pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky voči

dlžníkovi, môže spočívať napríklad v tom, že veriteľ bezdôvodne odkladal vymáhanie zročnej

pohľadávky napriek tomu, že dlžník bol schopný dlh splniť riadne a včas, alebo že mu za

tohto stavu zbytočne poskytol odklad plnenia, a v dôsledku toho dlžník nemôže uspokojiť

pohľadávku. Samotná skutočnosť, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník, neznamená zánik

nároku veriteľa voči ručiteľovi. Ručiteľ má však právo vzniesť námietku, že tento stav zavinil

veriteľ a odoprieť plnenie vyplývajúce z ručiteľského záväzku.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa nestotožnil s názorom žalovaných, že ich

ručiteľská povinnosť mala byť len formálna. Dlžník, ktorého jediným spoločníkom bol

žalovaný v 2. rade, si neplnil povinnosti z úverových zmlúv a jednotlivé splátky nesplácal.

K údajným ponúkam na odkúpenie hotela M., resp. na odkúpenie spoločnosti S., s. r. o.

a prevzatie záväzku jej nadobúdateľom, uvedeným v odvolaní žalovaných uviedol, že

obchodné podiely spoločnosti dlžníka neboli vo vlastníctve banky, ani založené v jej

prospech, a teda S., a. s. ich nemohla previesť (ani „spoločnosť predať‘) a z výťažku

uspokojiť svoje pohľadávky. V odvolaní sa neuvádza cena, za ktorú mal byť hotel predaný,

ani v akej výške a za akých podmienok by boli uspokojené pohľadávky banky. Odpredaj

hotela za nižšiu cenu pri súčasnom zrušení ručiteľského záväzku by banke nezabezpečilo

splatenie jej pohľadávok. Záujemcom o kúpu a ručiteľom však nič nebránilo, aby vyplatili

dlžnú sumu a následne vysporiadali vzťahy medzi sebou navzájom bez účasti S., a. s.

V súvislosti s exekúciou a stratou možnosti využiť práva účastníka exekučnej dražby

poukázal na to, že podľa Exekučného poriadku záložný veriteľ nie je účastníkom dražby, ani

nemôže ovplyvniť výšku ceny predmetu dražby. Posúdenie, či S., a. s. podliehala zákonu č.

o správe majetku štátu, resp. či ho porušila, nesúvisí s predmetom tohto

konania a citovanie ustanovení uvedeného zákona a povinností správcov je v tomto konaní

irelevantné. Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na povahu

účastníkov spravujú záväzkovou časťou ()

rovnako, ako aj záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy

(). Podľa sa strany zmluvných vzťahov

nemôžu odchýliť ani od ustanovenia . Žalovaní prevzali na seba

ručiteľský záväzok, preto sú podľa povinní dlh zaplatiť.

Ručenie, ktorým sa zabezpečoval záväzok z úverových zmlúv, t. j záväzok v obchodných

záväzkových vzťahoch, je v upravené komplexne a na vzťahy z neho

sa preto nepoužijú ustanovenia o ručení. Pre vznik povinnosti splniť

dlh ručiteľom je rozhodujúce, že dlžník napriek výzve veriteľa splatný dlh nesplnil a je

nepochybné, že už ho ani nesplní z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre

nemajetnosť a výmazu dlžníka z obchodného registra. Uvedené ustanovenie neumožňuje

ručiteľom odoprieť plnenie záväzku a veriteľ je oprávnený domáhať sa od nich jeho splnenia

( ). Pre vznik záväzku ručiteľa je rozhodujúce len to, že

dlh nesplnil dlžník. Nie je podstatné, či veriteľ využil všetky možnosti na uspokojenie svojej

pohľadávky proti dlžníkovi. Zabezpečenie pohľadávky žalobcu aj iným spôsobom ako

ručením, dáva veriteľovi právo, ale nie povinnosť dosiahnuť uspokojenie pomocou

zabezpečenia. Nevyužitie tohto práva nie je možné považovať za zavinenie v tom, že

pohľadávku mohol dlžník čiastočne uspokojiť

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ustanovenia a v znení platnom

od 15. októbra 2002 bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené predpoklady vo veci

pojednávať podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je

dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol

vo veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a či vyvodil správy právny záver,

keď konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a uložil žalovaným, ktorí za záväzok

zaniknutého dlžníka ručili, zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne uplatnenú sumu v plnom

rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť

ostatných žalovaných.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby

(v časti úroku z omeškania zo sumy 29 395 878,70 Sk v sadzbe 19,15% od 28. 12. 1999

do zaplatenia a v príslušenstve pohľadávky v sume 320,– Sk) žiadal, aby súd uložil

žalovaným zaplatiť mu na istine 29 395 878,70 Sk s 19,15% úrokom z omeškania za čas

od 28. 03. 1997 do 27. 12. 1999, zmluvný úrok z omeškania vo výške 3 810 468,40 Sk,

sankčný úrok za nečerpanie úveru vo výške 9 660,20 Sk a nahradil mu trovy konania.

Je nesporné, že S., a. s., B., uzavrela so spoločnosťou S., s. r. o., K., dňa 28. 07. 1994

úverovú zmluvu č. 556/1994, predmetom ktorej bol záväzok sporiteľne poskytnúť spoločnosti

úver vo výške 14 000 000,– Sk s úrokovou sadzbou + 4,5% nad základnú sadzbu ročne

s lehotou splatnosti 22. 07. 2000. Dňa 28. 07. 1994 spoločnosť S., a. s., K. podpísala

vyhlásenie o ručiteľskom záväzku za záväzok dlžníka z úverovej zmluvy č. 556/1994 a takúto

ručiteľskú listinu súčasne podpísali aj L. a E. a zaviazali sa uhradiť do 30 dní úver alebo jeho

časť, ak ho v deň splatnosti neuhradí dlžník z vlastných prostriedkov. Ručitelia sa zaviazali

uhradiť aj zvýšené úroky, ak veriteľ pre nezaplatenie úveru v lehote splatnosti pristúpi podľa

dohody v úverovej zmluve k zvýšeniu úrokovej sadzby a súhlasili s tým, aby sa veriteľ

uspokojil z celého ich majetku.

S., a. s., B. a spoločnosť S., s. r. o., K., uzavreli dňa 12. 10. 1994 ďalšiu úverovú

zmluvu č. 557/1994, na základe ktorej sporiteľňa poskytla spoločnosti úver vo výške 7 000

000,-- Sk pri úrokovej sadzbe + 4,5% nad základnú sadzbu ročne s lehotou splatnosti 10. 10.

2000. Aj v tomto prípade podpísala vyhlásenie o ručiteľskom záväzku na zabezpečenie úveru

zo zmluvy č. 557/1994 spoločnosť S., a. s., K. s tým, že preberá ručenie za včasné a úplné

zaplatenie tohto úveru vrátane úrokov do výšky prijatého ručiteľského záväzku. Ručiteľskou

listinou zo dňa 12. 10. 1994 prevzali aj L. a E. ručenie za včasné a úplné zaplatenie úveru

zo zmluvy č. 557/1994. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmlúv o úvere, uzavreli

zmluvné strany niekoľko zmlúv o zriadení záložného práva.

Dlžník nedodržal úverové podmienky a dlh nesplácal riadne a včas, preto veriteľ

odstúpil od zmlúv o úvere a žiadal vrátiť nesplatenú časť úverov s príslušenstvom. Dlžník

v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra, žalobca preto žiadal, aby

na zaplatenie žalovanej sumy boli zaviazaní žalovaní ako ručitelia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že

žalovaní prevzali na seba ručiteľský záväzok. Pre vznik ručenia § 303 Obchodného

zákonníka, sa vyžaduje písomné vyhlásenie budúceho ručiteľa urobené voči veriteľovi, že

ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok. Vyhlásenia žalovaných majú všetky

náležitosti, ktoré citované ustanovenie vyžaduje. Sú adresované veriteľovi, je v nich uvedené,

aký záväzok sa zabezpečuje a obsahujú aj vyhlásenie, že sa zaväzujú splniť dlh (uhradiť úver,

jeho časť, úroky a poplatky), ak ho nesplní dlžník (klient banky). Vyhlásenia majú písomnú

formu a sú podpísané žalovanými.

Ručením sa zabezpečoval záväzok zo zmlúv o úvere. Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli

zo zmluvy o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou

(). Preto aj záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri

zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy, sa spravujú ().

Na tom nič nemohla zmeniť skutočnosť, že v ručiteľskom vyhlásení je odkaz na ustanovenia

. Podľa sa strany zmluvných vzťahov

nemôžu odchýliť okrem iných aj od ustanovenia . Znamená to,

že pre vzťahy, ktoré sa podľa spravujú , si účastníci ani

dohodou nemôžu dohodnúť, že sa budú spravovať iným zákonom ().

Ručenie v obchodných záväzkových vzťahoch je v upravené

komplexne a na vzťahy z neho sa preto nepoužijú ustanovenia

o ručení, teda ani ustanovenie § 549.

Žalovaní videli zavinenie žalobcu v tom, že voči priamemu dlžníkovi a nevyužil

možnosť dosiahnuť uspokojenie pohľadávky realizáciou záložného práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že veriteľ má právo žiadať

splatenie dlhu od ručiteľa, ak dlžník napriek výzve v primeranej lehote dlh nesplnil. Pre vznik

záväzku ručiteľa je rozhodujúce len to, že dlh nesplatil dlžník. Je bez významu, či veriteľ

využil všetky možnosti na to, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky proti dlžníkovi.

Ak je pohľadávka zabezpečená aj iným spôsobom ako ručením, (napríklad záložným

právom), dáva to veriteľovi právo, ale nie povinnosť dosiahnuť uspokojenie pomocou tohto

zabezpečenia. Nevyužitie tohto práva nie je možné považovať za zavinenie na tom, že

pohľadávku nemohol uspokojiť dlžník.

Vzhľadom na uvedené považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti za vecne správne a preto ho podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142

ods. 1 tak, že žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil

a nevyčíslil podľa ,

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 14. júla 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková