Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b0c/366692.b9d6a5.pdf
PDF · 101.2 KB
No categories available
6To/6/2009
N a j v y š š í s ú d 6 To 6/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obžalovanému
Ing. M. S. a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. júla 2009
v Bratislave o odvolaní Krajského prokurátora v Košiciach proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach z 16. marca 2009, sp. zn. 7T 8/05, takto
rozhodol:
Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa odvolanie krajského
prokurátora z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Ing. M. S. a I. K. uznaný za vinného
z pokračovacieho trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2,
§ 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999 (ďalej len Tr. zák.),
obžalovaný L. P. z pokračovacieho trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a obžalovaný J. M.
z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 205 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
čiastočne v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je
uvedené vo výrokovej časti skutkovej vety napadnutého rozsudku.
Za to krajský súd uložil obžalovanému Ing. M. S. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák.
s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999 trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999 mu
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich)
rokov.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999 mu uložil aj peňažný
trest vo výmere 1 500 € (tisícpäťsto eur). Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného
do 31. augusta 1999 pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený,
uložil mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.
Obžalovanému I. K. krajský súd uložil podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 35
ods. 2, § 40 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov,
ktorého výkon mu podľa §§ 58 ods. 1 písm. a), 59 ods. 1 Tr. zák. odložil na skúšobnú
dobu 5 (päť) rokov. Zároveň zrušil výrok o treste uložený predchádzajúcim rozsudkom
Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. 3T 213/2005, z 1. februára 2007 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/59/2007, zo dňa
27. februára 2008, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)
rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Na tomto mieste je potrebné poukázať, že došlo k zjavnej nesprávnosti
pri vyhotovovaní rozsudku, nakoľko správne malo byť uvedené, sp. zn. 5 To 95/2007
a nie 5 To 59/2007, čo bude potrebné napraviť opravným uznesením.
Taktiež mu podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. uložil aj peňažný trest vo výmere 1 500 €
(tisícpäťsto eur). Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999 pre prípad,
že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.
Obžalovanému L. P. podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák.,
§ 35 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výroky
o treste a spôsobe ich výkonu v rozsudku Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. 3 T 137/01,
ktorým bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov nepodmienečne,
v rozsudku Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. 3 T 6/01, ktorým bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere sedem mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu jedného roka, v rozsudku Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. 3 T 121/06,
ktorým bol uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a v rozsudku
Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. 2 T 213/07, ktorým bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere troch mesiacov nepodmienečne ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Obžalovanému J. M. podľa § 250 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon mu podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1
Tr. zák. odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.
Zároveň krajský súd podľa § 229 ods. 1 Tr. zák. poškodenú stranu – D. odkázal
s ich nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občiansko-právnych.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor
v Košiciach voči výrokom o uložených trestoch u obžalovaného Ing. M. S.
a obžalovaného I. K..
Krajský prokurátor v dôvodoch svojho odvolania, ktoré smerovalo
u obžalovaného Ing. S. a K. proti výroku o treste, poukázal na to, že ustanovenie § 40
ods. 1 Tr. zák. nenamieta, avšak obžalovaným mal byť uložený iný druh trestu
a aj peňažné tresty boli uložené mierne vzhľadom na spôsobenú škodu. Navrhol preto,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému
súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol.
Zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí navrhol vyhovieť
odvolaniu krajského prokurátora .
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 254 ods. l Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ
podať odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil,
že odvolanie krajského prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o vine obžalovaných Ing. S., K., P. a M., bol skutkový
stav zistený správne, v súlade so zásadou uvedenou v ustanovení § 2 ods. 5 Tr. por.
a opieral o dôkazy vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku
a v vyhodnotené podľa zásad uvedených v § 2 ods. 6 Tr. por. jednotlivo i v ich súhrne.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 125 Tr. por.
krajský súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky
vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá preto pochybnosti o správnosti
skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, pretože zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenie i na právne posúdenie konania
obžalovaných sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení
napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich pochybnosti, preto si úvahy a závery
súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
K odvolacím námietkam prokurátora treba však uviesť, že použitie ustanovenia
§ 40 ods. 1 Tr. zák. aj u obžalovaných Ing. S. a K. je adekvátne. Obžalovaní začali
páchať prejednávanú trestnú činnosť v r. 1997, teda v dobe keď mal obžalovaný Ing. S.
33 rokov a K. 35. V súčasnosti majú 45 a 47 rokov. Od dokonania trestného činu
uplynula viac ako desaťročná doba, pričom treba prihliadnuť aj na určitú nedôslednosť
zodpovedných pracovníkov príslušného daňového úradu, ktorí podozrivé nadmerné
odpočty DPH zistili až po troch rokoch, čo malo prirodzene vplyv na výšku spôsobenej
škody i dĺžku konania.
Aj keď uloženie podmienečných trestov odňatia slobody aj s maximálnou
skúšobnou dobou, spolu s peňažnými trestami, by sa mohli javiť ako mierne tresty,
nemožno ich považovať za neprimerané v zmysle ustanovenia § 258 ods. 1 písm. e/
Krajský súd si doplnil osobné relácie ohľadom obžalovaných, vrátane doplnených
odpisov z RT, pri stanovovaní výšky peňažných trestov prihliadol predovšetkým
na výšku spôsobenej škody, ktorú budú musieť obžalovaní uhradiť.
Ukladanie nepodmienečných trestov odňatia slobody by po uplynutí viac
ako 10 ročnej dobe, s prihliadnutím na možnosti nápravy a prevýchovy oboch
obžalovaných, bolo výlučne represiou.
Takto uložené tresty, ktoré zohľadnili dĺžku konania, znemožnia obžalovaným,
aby sa domáhali odškodnenia za porušenie práva na rýchly proces či už na Ústavnom
súde Slovenskej republiky alebo pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Odvolací súd je presvedčený, že aj tresty uložené krajským súdom splnia svoj
účel tak z pohľadu generálnej ako aj individuálnej prevencie, keďže preventívna účinnosť
netkvie predovšetkým v prísnosti trestu, dôležitejší je stupeň pravdepodobnosti, že trestný
čin bude odhalený a páchatelia zákonne potrestaní.
Z vyššie uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd odvolanie prokurátora
za nedôvodné a zamietol ho podľa § 256 Tr. por.
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. júla 2009
JUDr. Peter H a t a l a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová