Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/137/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa O., a. s., so sídlom v B.,

zastúpeného Mgr. M. K., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi Ing. P. J., bývajúcemu

vo V., zastúpenému JUDr. J. B., advokátkou so sídlom v P., o 9 793 Sk s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. januára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania 36,58 €

k rukám Mgr. M. K. do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom zo 16. júla 2008 č. k. – 152 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 9 793 Sk s 0,05 % denným úrokom

z omeškania od 29. 7. 2004 do zaplatenia a náhradu trov konania 6 988 Sk na účet právneho

zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za nepochybné, že účastníci uzatvorili

zmluvu podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, ktorej súčasťou sú

Všeobecné podmienky a podľa ktorej je odporca oprávnený využívať služby poskytované

navrhovateľom a súčasne povinný uhrádzať faktúry vystavené za využívané služby. Faktúry

za obdobie od 9. 3. 2004 do 10. 5. 2004 uhradil odporca len čiastočne s odôvodnením, že aj

služby mu boli poskytnuté za toto obdobie len čiastočne. Reklamácia však bola vyhodnotená

ako nedôvodná. Za neopodstatnené považoval aj námietky odporcu týkajúce sa roamingových

hovorov uskutočnených z Jordánska. Potom riadnym neuhradením faktúr došlo

k porušeniu zmluvných podmienok odporcom ( čl. 4 bod 2 dodatku k zmluve ), z ktorého

dôvodu má navrhovateľ nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty ( čl. 6 bod 1 dodatku

k zmluve ) vo výške zodpovedajúcej zľave z kúpnej ceny mobilného telefónu, t. j. v sume

8 800 Sk. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa časti V čl. 2 bodu 8 Všeobecných

podmienok a o trovách konania podľa

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 29. januára 2009 sp. zn. na

odvolanie odporcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov

konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu

prvého stupňa a odôvodnením jeho rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach poukázal.

Konštatoval, že vzťah medzi účastníkmi je založený zmluvou o pripojení podľa § 43 zákona

č. 195/200 Z. z. o telekomunikáciách z 29. 5. 2002. Ide o zmluvný vzťah, kde na strane oboch

účastníkov existuje autonómia rozhodnutia uzavrieť alebo neuzavrieť zmluvu určitého

obsahu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej

telefónnej služby. Zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorým sa navrhovateľ

zaväzuje užívateľovi pripojiť alebo umožniť pripojenie SIM kariet na mobilnú

telekomunikačnú sieť a poskytovať s tým súvisiace služby a užívateľ sa zaväzuje platiť cenu

za pripojenie a poskytovanie dohodnutých služieb. Voľba obsahu zmluvy je limitovaná typom

ekonomického záujmu oboch účastníkov na uzavretí zmluvy s tým, že obsah zmluvy musí

byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pre posúdenie dôvodnosti

uplatneného nároku pozostávajúceho z poplatkov za odpojenie, znovupripojenie, zaslané

upomienky a zmluvnú pokutu, bolo treba sa zaoberať tým, či navrhovateľ vystavil dôvodne

faktúry za služby v prospech odporcu. Správnosť spornej fakturácie týkajúcej sa tzv.

roamingových hovorov za dané obdobie, keď bol odporca v Jordánsku, nebola spochybnená.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy neuplatnil ( ).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca. Jeho prípustnosť

vyvodzoval z Žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Namietal rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, čím mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom a nesprávne právne posúdenie veci. Bol toho názoru, že

navrhovateľ sa nemôže domáhať zaplatenia za poskytnuté služby len na základe vystavenej

faktúry. Túto môže vystaviť len v rozsahu poskytnutých služieb, v súlade so zmluvne

dohodnutými podmienkami. Poskytnutie mu služieb v rozsahu a spôsobom upraveným

v zákone navrhovateľ nepreukázal.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odporcu ako

neprípustné odmietnuť. Uplatnil si trovy dovolacieho konania spočívajúce v trovách právneho

zastúpenia za dva úkony právnej služby a to prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k dovolaniu,

spolu 73,16 € ( 2 x 24,90 €, 19 % DPH 9,46 €, režijný paušál 6,95 € ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí, že

ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je

ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( § 238

ods. 2 ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy,

ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Dovolaním odporcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani

záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Je teda zrejmé, že ide

o prípad, v ktorom podľa citovaného zákonného ustanovenia

dovolanie nepripúšťa. Napokon z ustanovenia je zrejmé, že dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vykazuje znaky rozhodnutia, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné, keďže ide o vec, v ktorej bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy ( na

určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde ).

So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z procesných vád vymenovaných v až g/ ( t. j. či v danej veci nejde

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ).

Vzhľadom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti jeho tvrdenia, že postupom odvolacieho

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý

znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov,

priznaných mu na zabezpečenie jeho práv a oprávnených

záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak

súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

K odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že

odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Podľa ( účinného od 15. 10. 2008 ) na prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez

nariadenia pojednávania, c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa ods. 2 v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, kedy odvolací

súd nemôže rozhodnúť bez pojednávania.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi

rozhodnutia súdu prvého stupňa a mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový

stav veci a z neho vyvodil aj správny právny záver. Súd prvého stupňa rozhodol na

pojednávaní a v danej veci nejde o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych

súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno vyvodiť, že by sa malo na všetkých stupňoch

súdov pojednávanie vykonávať verejne. Ak potom odvolací súd rozhodol bez pojednávania,

neodňal účastníkom ich možnosť konať pred súdom. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd

zachoval aj postup v zmysle

V dovolaní odporca namieta aj to, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), čo je síce relevantný dovolací dôvod,

ale sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli

opodstatnené ( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkaná

skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladala by

prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd vec správne právne posúdil prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné ( o taký prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďže dovolanie nie je

procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie

odporcu je neprípustné. Preto jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie

neprípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov sa nezaoberal

vecnou správnosťou skutkových a právnych záverov, na ktorých založil odvolací súd svoje

rozhodnutie.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

). Navrhovateľ v dovolacom konaní podal návrh na ich náhradu a trovy

dovolacieho konania vyčíslil vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd mu priznal náhradu trov,

spočívajúcu v odmene advokáta Mgr. M. K. za jeden úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním písomného vyjadrenia navrhovateľa k dovolaniu ( § 14 ods. 1 písm. c/

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb ). Pri výpočte náhrady trov dovolacieho konania vychádzal dovolací súd

z tarifnej odmeny 24,90 €, čo s 19 % DPH ( 4,73 € ) a režijným paušálom ( 6,95 €)

predstavuje spolu 36,58 € .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: