Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/149/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V. L., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. Š. B., advokátom so sídlom v I., proti odporcom 1/ Slovenskej republike

- M., so sídlom v B., 2/ Slovenskej republike - M., so sídlom v B., 3/ Slovenskej republike

- N., so sídlom v B., 4/ Slovenskej republike - G., so sídlom v B., o náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I

pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 18. júna 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporcom 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 12. júna 2007 č. k. – 157 návrh

navrhovateľa zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ

sa proti odporcom domáhal zaplatenia 4 748 000 Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom ( ďalej len zákon ). Bolo preto potrebné, aby preukázal, či mu vznikla

škoda ( majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch ), či sa odporcovia dopustili nesprávneho

úradného postupu ( spočívajúceho v činnosti alebo nečinnosti ) a či ku vzniku škody došlo

v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcov. Navrhovateľ ako tichý

spoločník uzatvoril 3. 1. 2000 s obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., zmluvu o tichom

spoločenstve s vkladom 40 000 Sk, so spoločnosťou H., o. c. p., ako veriteľ 14. 6. 1999,

23. 2. 2001, 12. 3. 2001, 23. 5. 2001, 17. 7. 2001, 12. 8. 2001, 15. 10. 2001 a so spoločnosťou

B., s. r. o., 16. 2. 2001, 23. 4. 2001, 12. 8. 1999, zmluvy o pôžičke, predmetom ktorých bola

pôžička finančných prostriedkov vo výške 178 000 Sk, 110 000 Sk, 100 000 Sk, 220 000 Sk,

330 000 Sk, 400 000 Sk, 200 000 Sk, 200 000 Sk, 1 033 000 Sk a 78 000 Sk, ktorú mal

dlžník vrátiť v dohodnutej dobe a s dohodnutými úrokmi ( 53 %,

41 %, 37,5 %, 40 %, 36 %, 48 % a 25,5 % ) ročne. Týmto vstúpil do záväzkovo právneho

vzťahu s týmito spoločnosťami a ich vzájomné práva a povinnosti sa riadia zmluvami

a ustanoveniami Občianskeho a . Navrhovateľ si svoju zmluvnú

povinnosť v zmysle uzavretých zmlúv splnil, ale uvedené tzv. nebankové subjekty mu

vložené peňažné prostriedky nevrátili. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebol

preukázaný nesprávny úradný postup odporcov ako jedna z podmienok zodpovednosti za

škodu podľa zákona ( § 18 ). Uzatváranie uvedených zmlúv nebolo v právomoci odporcu 1/

zakázať, preto sa nemohol dopustiť nesprávneho úradného postupu. Ani u odporcov 2/, 3/

nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a navrhovateľ neuviedol žiadne rozhodujúce

skutočnosti, ktoré by preukazovali ich nečinnosť. Nestačí len všeobecne poukázať na to, že

nepostupovali v súlade so zákonom. Je nesporné, že na uvedené spoločnosti bol vyhlásený

konkurz a nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá by mala navrhovateľovi vzniknúť.

Navrhovateľ si svojou hrubou nedbalosťou zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú zákonom

( ) a preto musí následky spojené s jeho konaním znášať sám.

Pred uzavretím zmlúv sa mal ( na základe výpisu z Obchodného registra ) presvedčiť s akou

spoločnosťou zmluvu uzatvára. Poukázal na to, že z predmetných zmlúv vyplýva, že

navrhovateľovi vložené finančné prostriedky priniesli nadštandartné výnosy a úroky.

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. júna 2008 sp. zn. na odvolanie

navrhovateľa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením,

na ktoré poukázal. Mal za to, že navrhovateľ nepreukázal ( vychádzajúc z predpokladov

zodpovednosti za škodu podľa zákona ), že by mu odporcovia svojou nečinnosťou spôsobili

škodu, pretože na základe vlastnej vôle uzavrel predmetné zmluvy. O existencii vážnosti

jeho vôle svedčia uzavreté zmluvy za dohodnutých podmienok spôsobom, ktorý

z objektívneho hľadiska nevzbudzuje pochybnosti o zamýšľaných právnych úkonoch, ktoré

zákon s týmto prejavom vôle spája. V zmluvách išlo o kombinovaný obchodno-právny, resp.

občiansko-právny vzťah, podľa ktorého platí, že zmluva vyjadruje vôľu jej účastníkov, či do

určitého právneho vzťahu vstúpia alebo nie, či na seba prevezmú právo alebo určitú právnu

povinnosť a aký bude obsah a forma tohto právneho vzťahu. Pokiaľ zmluvne dohodnuté

podmienky potom obe strany akceptovali, nebolo možné, aby do týchto súkromno-právnych

vzťahov zasahovali štátne orgány, t. j. odporcovia, nakoľko by tým porušili zmluvnú

autonómiu účastníkov. Navyše Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka, má

samostatnú právnu subjektivitu, nie je orgánom štátu a nemôže konať za Slovenskú republiku

ako štátny orgán a ani neprešla na ňu pôsobnosť zo zodpovednosti

štátu za prípadnú škodu spôsobenú Úradom pre finančný trh. O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Žiadal rozsudok

odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie. Trval na tom, že bolo preukázané zavinenie odporcov za jemu

vzniknutú škodu, keď orgány odporcov neprijali žiadne opatrenia na zabránenie vzniku

hroziacej mu škody. Nesplnili si teda svoju právnu povinnosť v súlade s ich postavením

a kompetenciami, ktoré im stanovuje zákon ako v legislatívnej tak aj procesnej oblasti.

Zodpovednosť odporcov za spôsobenú škodu je okrem iného preukázaná tým, že ich orgány

už v roku 1997 vedeli, že podnikateľskou činnosťou nebankových subjektov vrátane B.

hrozí akútne nebezpečenstvo vzniku škody, avšak tieto orgány začali konať

a prijímať opatrenia až po vzniku škody. Zodpovednosť odporcov za spôsobenú škodu

v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom ich orgánov je daná tiež

ustanoveniami a a ich internými normatívnymi aktmi. Zdôraznil,

že podľa zákona je zodpovednosť štátu objektívnou zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie

a nemožno sa jej zbaviť, lebo zákon nepozná žiadne liberačné dôvody. Zvlášť to platí, ak

odporcovia o hroziacej škode vedeli a boli s tým uzrozumení skôr ako ku vzniku škody došlo,

avšak žiadne opatrenia neurobili na to, aby vzniku škody zabránili.

Odporca 1/ sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril, odporcovia 2/, 3/, navrhli dovolanie

zamietnuť, pretože rozsudok krajského súdu vychádza z náležite zisteného skutkového stavu

veci a správneho právneho posúdenia a odporca 4/ navrhol dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí, že

ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak

je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len

vtedy, ak odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu ( ).

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani

záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa

prípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z procesných vád vymenovaných v až g/ ( t. j. či v danej veci nejde

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ).

Z obsahu dovolania navrhovateľa vyplýva, že namieta, že rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), čo je síce

relevantný dovolací dôvod, ale sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ

vo vade konania v zmysle ) a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). I keby

tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ),

dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku a nezakladala by prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd vec správne právne posúdil prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďže

dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti

právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Uvedené platí aj vo vzťahu k dovolateľom vytýkaným nesprávnostiam skutkovej povahy.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie navrhovateľa neprípustné. Dovolací súd preto jeho

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Vzhľadom na

odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou správnosťou skutkových

a právnych záverov, na ktorých založil odvolací súd svoje rozhodnutie.

V dovolaní úspešným odporcom dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

pretože im žiadne trovy nevznikli ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: