Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7da/370864.a47ca5.pdf
PDF · 91.8 KB
No categories available
2Cdo/128/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 128/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného : Ú.,
so sídlom v M., proti povinnej : J. M., bývajúca v M., o vymoženie 825,- Sk s prísl., vedenej
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 22 Er 77/2008, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 30. septembra 2008 sp. zn. 6 CoE 98/2008,
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin uznesením z 21. júla 2008 č.k. 22 Er 77/2008-8 zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. P. K. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho
exekučnom úrade pod sp. zn. EX 1018/2008. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmysle
ustanovenia § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je potrebné nariadiť výkon
rozhodnutia (vydať poverenie na vykonanie exekúcie) v trojročnej prekluzívnej lehote, ktorá
začína plynúť od momentu, kedy sa rozhodnutie stalo vykonateľným. Návrh na začatie
exekúcie bol síce súdnemu exekútorovi doručený 5.5.2008, t.j. deň predtým ako 6.5.2008 mu
uplynula trojročná prekluzívna lehota, avšak žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola na súd doručená až 10.7.2008. V čase rozhodovania okresného
súdu tak už nebolo možné vykonať exekučný titul z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty
podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
Krajský súd v Žiline na základe odvolania oprávneného uznesením z 30. septembra
2008 č.k. 6 CoE 98/2008-14 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že
návrh na začatie konania bol síce v prejednávanej veci doručený súdnemu exekútorovi dňa
5.5.2008, t.j. deň pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty určenej pre nariadenie výkonu
rozhodnutia (vydanie poverenia na vykonanie exekúcie), avšak v čase rozhodovania
okresného súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie už bola daná lehota zmeškaná.
Nebolo možné prihliadnuť na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany
oprávneného podaný ešte pred uplynutím trojročnej lehoty, pretože návrh na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie bol podaný až po jej uplynutí dňa 10.7.2008. Tým, že
v konaní nebola dodržaná lehota v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, nebolo možné
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydať. Z uvedených dôvodov
považuje odvolací súd uznesenie okresného súdu za vecne správne.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie
s odôvodnením, že právny názor súdu podľa oprávneného nemá oporu v žiadnom zákonnom
ustanovení exekučného poriadku. Uvedená právna konštrukcia by spôsobila právnu neistotu
a nemožnosť dodržania zákonom stanovených lehôt oprávneným, lebo výkon rozhodnutia
v tomto prípade uskutočňuje exekútor a nie oprávnený. Oprávnený si svoje právo uplatnil
návrhom podaným v zákonom stanovenej lehote, všetky ďalšie a nasledujúce úkony sú
vykonané po tejto lehote a nemajú vplyv na plynutie tejto trojročnej prekluzívnej lehoty.
Namietal teda nesprávne právne posúdenie a žiadal, aby dovolací súd zrušil uznesenia nižších
súdov.
Povinná sa k dovolaniu oprávneného nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.
O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný
prostriedok prípustný ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1
písm. a/ O.s.p.) alebo odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, ak odvolací
súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo
ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však
ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení,
poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu
dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, a trovách konania, ako aj o tých
uzneseniach vo veciach upravených zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje
uznesením.
Keďže dovolaním napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje
niektorý zo znakov uvedených v § 239 ods. 1, 2 O.s.p. je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, v ktorých možno začať len na návrh,
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd existenciu vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. však nezistil,
naostatok žiadnu z uvedených vád netvrdil ani oprávnený.
Nakoľko dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť
dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže je dovolanie oprávneného v danom prípade vylúčené
ustanovením § 239 ods. 1, 2 O.s.p., dospel k záveru, že ide o opravný prostriedok smerujúci
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré dovolaním nemožno napadnúť. Vzhľadom na to bolo
potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní nebol oprávnený úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo povinnej (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal povinnej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom
konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: