Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
fb6/370763.0f8ff7.pdf
PDF · 107.93 KB
No categories available
2MCdo/6/2008
Najvyšší súd 2 M Cdo 6/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : M. H.,
bývajúca v L., zastúpená JUDr. L. H., advokátom v B., proti žalovanému : K., s.r.o., Š.,
zastúpenému JUDr. M. T., advokátkou v S., o určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru výpoveďou a vyplatenie náhrady mzdy, vedenej na Okresnom súde Senica pod
sp. zn. 5 C 39/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 3. apríla 2007 sp. zn. 9 Co 6/2007
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave z 3. apríla 2007 ap. zn. 9 Co 6/2007
a rozsudok Okresného súdu Senica z 8. novembra 2006 sp. zn. 5 C 39/2006 a vec vracia
Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na Okresnom súde Senica dňa 13. marca 2006 sa žalobkyňa
domáhala určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zo dňa
28. novembra 2005, zaplatenia náhrady mzdy ako aj náhrady trov konania. Neplatnosť
výpovede videla žalobkyňa v absencii predchádzajúceho písomného súhlasu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou podľa § 66 Zákonníka práce, keďže žalobkyňa bola
rozhodnutím Regionálnej národnej poisťovne Senica zo dňa 26. apríla 1994 uznaná za občana
so zmenenou pracovnou schopnosťou so stavom trvalým.
Okresný súd v Senici rozsudkom z 8. novembra 2006 č.k. 5 C 39/2006-55 žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol a zaviazal ju zaplatiť žalovanému trovy konania vo
výške 14 292,50 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk advokátky JUDr. M. T..
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ku dňu 28. novembra 2005, kedy dal
žalovaný žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, nebola žalobkyňa
v Sociálnej poisťovni, pobočka Senica, ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici
vedená ako občan so zdravotným postihnutím, ktorý by v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č.
5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 5/2004 Z.z.) bol uznaný za invalidného občana
podľa osobitného predpisu (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení), pričom
žalovaný pri výpovedi danej žalobkyni nebol povinný vyžiadať si súhlas Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny.
Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 3. apríla 2007 č.k.
9 Co 6/2007-86 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanému právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd považoval odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa za vecne správny. V odôvodnení rozsudku aplikoval okrem iných zákonných
ustanovení aj ustanovenie § 72 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z., ktoré vyložil tak, že toto zákonné
ustanovenie sa vzťahuje na občanov uznaných za invalidných. Nedotýkalo sa teda žalobkyne,
keďže nebola do času nadobudnutia účinnosti tohto zákona uznaná za invalidnú, ani jej
nebola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Podľa
názoru odvolacieho súdu žalobkyňa nepreukázala, že by bola v čase dania výpovede občanom
so zdravotným postihnutím, ktorému výpoveď mohol dať žalovaný len po predchádzajúcom
súhlase Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie generálny
prokurátor, ktorého prípustnosť a tým aj opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia § 243e
ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. s odôvodnením, že súdy na daný skutkový stav
nesprávne aplikovali právnu normu. Pri právnom posudzovaní veci a aplikácii § 9 ods. 1
písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z. súdy vec neposudzovali v súvislosti s ustanovením § 72 ods. 1
zákona č. 5/2004 Z.z., ktoré je ustanovením prechodným a v zmysle ktorého občan uznaný za
občana so zmenenou pracovnou schopnosťou a občan uznaný za občana so zmenenou
pracovnou schopnosťou s ťažším postihnutím pred 1. januárom 2004 sa považuje za občana
so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ tohto zákona až do vydania rozhodnutia
sociálnej poisťovne. Podľa § 13 ods. 1 písm. e/ bod 3 zákona č. 5/2004 Z.z. je daná pôsobnosť
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci udeľovania predchádzajúceho súhlasu
zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je
občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Žalobkyni ako
osobe so zmenenou pracovnou schopnosťou so stavom trvalým a od 1. februára 2004 ako
občan podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z. bola dávaná výpoveď zo strany
zamestnávateľa v čase platnosti rozhodnutia Regionálnej národnej poisťovne Senica
z 26. apríla 1994. V konaní nebolo produkované žiadne rozhodnutie sociálnej poisťovne
podľa § 72 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., ktorým by sa menilo alebo rušilo právne postavenie
žalobkyne ako osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou (zdravotným postihnutím) podľa
§ 9 ods. 1 písm. a/, teda žalovaný ako zamestnávateľ mal povinnosť danú zákonom (§ 66
Zákonníka práce) získať predchádzajúci písomný súhlas príslušného Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny so skončením pracovného pomeru so žalobkyňou, inak je výpoveď neplatná.
Preto podľa dovolateľa je naplnený dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci
súdmi obidvoch stupňov, navrhol napadnutý rozsudok spolu s rozsudkom okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný navrhol dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1
a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie
v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. možno rozsudok odvolacieho konania
preskúmať len z dôvodov uplatnených v dovolaní. Z tejto zásady viazanosti použitými
dovolacími dôvodmi, čo do obsahu i rozsahu, predstavujú výnimku vady konania podľa § 237
O.s.p. a – ak je dovolanie prípustné – iné vady konania, ktoré mohli mať (v zmysle mali)
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ku ktorým dovolací súd prihliadne z úradnej
povinnosti bez ohľadu na to, či boli v dovolaní uplatnené. Vady konania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., ani tzv. inej vady konania v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1
písm. b/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a nevyplývajú ani z obsahu spisu. Preto sa dovolací súd
zaoberal len správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistený skutkový stav sa nevzťahuje alebo právnu normu zistil síce správne, len ju
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy
prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli
splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto
osôb.
Podľa § 3 O.s.p. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej
upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo
ohrozené alebo porušené.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách.
Podľa § 66 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu 28. novembra 2005),
zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancovi so zmenenou
pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu
(ďalej len „zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou“) môže dať zamestnávateľ
výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom Národného úradu práce, inak je výpoveď
neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý
dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63
ods. 1 písm. a/ a e/.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z. občan so zdravotným postihnutím je
občan, ktorý bol uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, podľa písm. b/ tohto ustanovenia občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % podľa osobitného predpisu (osobitným
predpisom je zákon č. 461/2003 Z.z.). Občan, ktorý bol uznaný za občana so zmenenou
pracovnou schopnosťou alebo za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším
zdravotným postihnutím pred 1. januárom 2004 sa považuje za občana so zdravotným
postihnutým podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z. až do vydania rozhodnutia
sociálnej poisťovne.
Podľa prechodného ustanovenia zákona č. 5/2004 Z.z. v § 72 ods. 1 občan uznaný
za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou a občan uznaný za občana so zmenenou
pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím pred 1. januárom 2004 sa považuje
za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ až do vydania rozhodnutia
sociálnej poisťovne. Občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/, ktorý po
opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a po preskúmaní trvania
invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu prestal byť občanom
so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/, sa na účely § 50, § 54, § 55 až 57,
§ 60 a 63 naďalej považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/
najdlhšie do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej
poisťovne alebo najdlhšie do troch rokov od vydania posudku, ktorým bola občanovi priznaná
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % a menej.
Podľa § 71 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z. tam, kde sa vo všeobecne záväzných
právnych predpisoch používajú slová „občan so zmenenou pracovnou schopnosťou“ rozumie
sa tým občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/“.
Podľa § 71 písm. b/ zákona č. 5/2004 Z.z. tam, kde sa vo všeobecne záväzných
právnych predpisoch používajú slová „občan so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším
zdravotným postihnutím“, rozumie sa tým „občan so zdravotným postihnutím podľa § 9
ods. 1 písm. a/“.
Z príslušných citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Zákonník práce pri
skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa poskytuje ochranu zamestnancom
so zmenenou pracovnou schopnosťou, pri určitých výpovedných dôvodoch (v danom prípade
§ 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce). Táto ochrana spočíva v tom, že na skončenie
pracovného pomeru s týmito zamestnancami zamestnávateľ potrebuje predchádzajúci súhlas
z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.
V predmetnej veci bolo medzi účastníkmi nesporné, že súhlas podľa § 66 Zákonníka
práce k výpovedi zo dňa 28. novembra 2005 žalovanému nebol daný. Nespornou bola aj
skutočnosť, že žalobkyňa pracovala u žalovaného od 5. novembra 1979 a následkom zistenej
choroby z povolania bola rozhodnutím Regionálnej národnej poisťovne Senica zo dňa
26. apríla 1994 uznaná za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou so stavom trvalým.
Súd prvého stupňa rozsudkom z 8. novembra 2006 č.k. 5 C 39/2006-55 návrh
žalobkyne zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa v čase, keď jej žalovaný dal výpoveď,
nebola uznaná za invalidného občana podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004
Z.z., nebola Sociálnou poisťovňou, pobočka Senica, ani Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Senici uznaná ani evidovaná ako invalidný občan. Prvostupňový súd na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval právnu normu. Pri právnom posudzovaní veci a aplikácii
§ 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z. súd vec neposudzoval v súvislosti s ustanovením
§ 72 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., ktoré je ustanovením prechodným a v zmysle ktorého
občan uznaný za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou a občan uznaný za občana
so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším postihnutím pred 1. januárom 2004 sa
považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ tohto zákona až
do vydania rozhodnutia sociálnej poisťovne.
Podľa § 13 ods. 1 písm. e/ bod 3 zákona č. 5/2004 Z.z. je daná pôsobnosť Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci udeľovania predchádzajúceho súhlasu
zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je
občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. Zároveň
je potrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo produkované žiadne rozhodnutie sociálnej
poisťovne podľa § 72 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., ktorým by sa menilo alebo rušilo právne
postavenie žalobkyne ako osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou (zdravotným
postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a/, teda žalovaný ako zamestnávateľ mal povinnosť
danú zákonom (§ 66 Zákonníka práce) získať predchádzajúci písomný súhlas príslušného
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so skončením pracovného pomeru žalobkyňou, inak
je výpoveď neplatná.
Žalobkyni ako osobe so zmenenou pracovnou schopnosťou so stavom trvalým a od
1. februára 2004 ako občanovi podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z. bola daná
výpoveď zo strany zamestnávateľa v čase platnosti rozhodnutia Regionálnej národnej
poisťovne Senica z 26. apríla 1994.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil. Pri právnom posúdení veci vychádzal z § 66 Zákonníka práce a § 9 ods. 1
písm. a/, b/, § 71 písm. a/, b/, § 72 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. Tieto ustanovenia zákona
však vo vzájomných súvislostiach nesprávne vyložil. Názor odvolacieho súdu pri výklade
ustanovenia § 72 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z. podľa ktorého povinnosť zamestnávateľa podľa
§ 66 Zákonníka práce získať súhlas príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
s výpoveďou sa vzťahuje len na tých pracovníkov, ktorí boli rozhodnutím sociálnej poisťovne
uznaní za invalidných, pričom žalobkyňa takouto zamestnankyňou nebola, nie je správny.
Veď práve nadobudnutím účinnosti zákona č. 5/2004 Z.z. (1. februára 2004) sa v zmysle
prechodného ustanovenia § 72 ods. 1 žalobkyňa posudzuje za občana podľa § 9 ods. 1
písm. a/ až do vydania rozhodnutia sociálnej poisťovne, ktoré v čase výpovede vydané
nebolo. Odvolací súd nesprávne aplikoval aj ustanovenie § 72 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z.,
ktoré upravuje postup a stav situácie opätovného posúdenia dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu alebo preskúmania trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že aj odvolací súd vec nesprávne právne
posúdil, keď predmetnú právnu normu nesprávne posúdil a na daný skutkový stav
nesprávne aplikoval. Tieto skutočnosti založili opodstatnenosť mimoriadneho dovolania
podľa § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Preto rozhodnutia nižších súdov
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Senica (§ 243b ods. 2, 3 O.s.p.) s tým,
že právny názor vyslovený v tomto uznesení je preň záväzný, pričom v novom rozhodnutí
rozhodne o trovách dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: