Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/8/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : A. P., bývajúci

v N., proti žalovanému : L., š.p., N. – odštepný závod Č., K., za účasti vedľajšieho účastníka

Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Č., o náhrade straty na zárobku a valorizácii

vo výške 368 286,50 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2007 sp. zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. júna 2007 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Čadca z 23. februára 2006 sp. zn. okrem výrokov,

ktorými súd konanie čiastočne zastavil a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Čadca 16. mája 2005 sa žalobca A. P. domáhal

proti žalovanému L., š.p., B., odštepný závod v Č., za účasti vedľajšieho účastníka na strane

žalovaného Sociálna poisťovňa Bratislava – týka sa pobočky v Č., zaplatenia náhrady straty

na zárobku a jeho valorizáciou v dôsledku utrpeného pracovného úrazu zo dňa X. za obdobie

od mája 2002 až do podania návrhu vo výške 368 286,50 Sk. Na pojednávaní 21. februára

2006 vzal žalobca návrh v časti o zaplatení istiny 251 141,40 Sk s príslušenstvom späť.

Okresný súd v Čadci rozsudkom z 23. februára 2006 č.k. -46 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu choroby z povolania náhradu mzdy a valorizáciu za

časové obdobie od 16. mája 2002 do 1.1.2004 vo výške 73 480,- Sk čistého so 6 % úrokom

z omeškania ročne, od 13. mája 2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 251 141,40 Sk so 6 % úrokom

z omeškania ročne od 13. mája 2005 do zaplatenia zastavil. Konanie v časti týkajúcej sa

zaplatenia sumy 61 665,10 Sk so 6 % úrokom z omeškania ročne od 13. mája 2005 do

zaplatenia zastavil a po právoplatnosti uznesenia postúpil vec Sociálnej poisťovni Bratislava,

pobočka Č., ako orgánu, ktorý má právomoc vo veci konať. Žiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok

3 669,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že zodpovednosť

žalovaného ako zamestnávateľa žalobcu v čase vzniku pracovného úrazu mal preukázanú. Pri

výpočte náhrady za stratu na zárobku vychádzal z čistého priemerného mesačného zárobku

pred vznikom škody vo výške 2 231,- Sk ako aj zo záveru, že čiastočná invalidita žalobcu

vznikla následkom pracovného úrazu a pokiaľ ide o špecifikáciu zárobkov a dôchodkov za

jednotlivé mesiace vychádzal z prehľadnej tabuľky predloženej žalobcom

na pojednávaní dňa 21. februára 2006. Pokiaľ ide o princíp valorizácie nestotožňuje sa

s tvrdením vedľajšieho účastníka o potrebe valorizácie pôvodného priemerného mesačného

zárobku príslušným percentom stanoveným právnou úpravou upravujúcou jeho zvýšenie

v konkrétnom období. Bol toho názoru, že pri valorizácii priemerného mesačného zárobku

je potrebné valorizovať o príslušné percento vždy predchádzajúci valorizovaný príjem

a v zmysle tohto právneho názoru vyčíslil valorizovaný zárobok od X. (vznik úrazu) až do

decembra 2003 a žalobcovi za obdobie od 16. mája 2002 do 31. decembra 2003 priznal

náhradu mzdy vo výške 73 480,- Sk. Nestotožnil sa so vznesenou námietkou premlčania časti

nároku vznesenou žalovaným a vedľajším účastníkom.

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovaného a vedľajšieho účastníka rozsudkom

z 28. júna 2007 č.k. -79 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

potvrdil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume

12 562,- Sk do 3 dní na účet advokáta JUDr. M. S.. Odvolací súd sa stotožnil

so závermi súdu prvého stupňa v celom rozsahu pokiaľ ide o základ a výšku nároku. Taktiež

sa stotožnil so záverom o valorizovaní už valorizovaného zárobku a posúdením vznesenej

námietky premlčania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor, ktorého prípustnosť a tým aj opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia § 243e

ods. 1 v spojení s s odôvodnením, že súdy pochybili pri

valorizácii priemerného zárobku, keď valorizovali už valorizovaný priemerný mesačný

zárobok. Odôvodnenie tohto postupu nie je v súlade so zákonom, ktorý súdom udávaný

výklad spôsobu valorizácie nepripúšťa. Súdy pri rozhodovaní automaticky bez toho, aby

skúmali, či v tomto smere žalobca uniesol dôkazné bremeno, vychádzali z výšky ním

udávaného priemerného mesačného zárobku v sume 2 231,- Sk a to aj napriek tomu, že

vedľajší účastník rozhodné obdobie ako aj výšku priemerného zárobku namietal. Súdy

pochybili aj v tom, ak automaticky valorizovali priemerný mesačný zárobok 2 231,- Sk odo

dňa úrazu X.. Žalobca bol uznaný za čiastočne invalidnú osobu rozhodnutím posudkovej

komisie sociálneho zabezpečenia ONV v Č. dňa X.. teda prvé najbližšie obdobie, za ktoré by

valorizáciu bolo možné vykonať bol rok 1984 a to iba v tom prípade, ak by u žalobcu

v období po 26. auguste 1983 došlo k strate na zárobku, pretože samotná valorizácia nárok na

náhradu strany na zárobku nezakladá. Preto podľa dovolateľa je naplnený dovolací dôvod

nesprávneho právneho posúdenia veci súdmi obidvoch stupňov, navrhol napadnutý rozsudok

spolu s rozsudkom okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník vo vyjadrení žiadal dovolaniu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu

podľa v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je opodstatnené.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v , ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa ustanovenia možno rozsudok odvolacieho konania

preskúmať len z dôvodov uplatnených v dovolaní. Z tejto zásady viazanosti použitými

dovolacími dôvodmi čo do obsahu i rozsahu, predstavujú výnimku vady konania podľa § 237

a – ak je dovolanie prípustné – iné vady konania, ktoré mohli mať (v zmysle mali)

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ku ktorým dovolací súd prihliadne z úradnej

povinnosti bez ohľadu na to, či boli v dovolaní uplatnené. Vady konania uvedené

v ustanovení ani tzv. iné vady konania v zmysle ustanovenia

písm. b/ dovolateľ nenamietal a nevyplývajú ani z obsahu spisu. Preto sa dovolací súd

zaoberal len správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav, na skutkové zistenie. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd

posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu

normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne

aplikoval.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie

povinnosti a na úctu k právam iných osôb.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory

a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú

pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej

upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo

ohrozené alebo porušené.

Podľa o úprave náhrady za stratu na zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania (ďalej len „náhrada za stratu na zárobku“), ktorá patrí

pracovníkovi podľa osobitných predpisov, 1) sa vzhľadom na zmeny o vývoji mzdovej

úrovne upravuje tak, že sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady zvyšuje

o takto určené percentá: a) 2 % za každý kalendárny rok nasledujúci po vzniku nároku na túto

náhradu do 31. decembra 1989, b) 5 % za kalendárny rok 1990, c) 5 % za prvý polrok 1991,

d) 17 % za druhý polrok 1991, e) 7 % za každý kalendárny štvrťrok roka 1992, f) 5,5 % za

každý kalendárny štvrťrok ¾ roka 1993, g) rovnaké percentá, aké zodpovedajú nárastu

priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, za každý štvrťrok alebo

kumulatívne za viaceré štvrťroky po tomto období, za ktoré sa realizovalo posledné zvýšenie

tejto náhrady. Náhrada sa upraví, ak uvedený nárast priemernej mzdy dosiahne za obdobie

uvedené v tomto odseku minimálne 5 %.

Ak nárok na náhradu za stratu na zárobku vznikol po 31. decembri 1988, úprava

sa uskutoční až za najbližšie časové obdobie uvedené v písmenách b/ až g/ nasledujúce

po období, v ktorom nárok vznikol.

Náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní

invalidity alebo čiastočnej invalidity ( ) sa poskytovala poškodenému

zamestnancovi ako samostatný čiastkový nárok v čase, kedy už nepoberal nemocenské dávky,

ale mal určitú stratu na zárobku, a to bez ohľadu na to, či mu vznikol nárok na invalidný

dôchodok alebo nie. Náhrada za stratu na zárobku, ktorá patrila pracovníkovi podľa

osobitných predpisov ( v znení novely) vychádza z priemerného

mesačného zárobku pred vznikom škody. Priemerným zárobkom pred vznikom škody je treba

rozumieť priemerný zárobok valorizovaný podľa právnych predpisov o valorizácii v tých

prípadoch, na ktoré valorizácia dopadá.

Na účely valorizácie zárobku pre náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti platia nasledujúce zákonom stanovené zásady:

- použije sa suma priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred vznikom škody,

t.j. pred znížením zárobkov alebo dosiahnutím nižších zárobkov následkom

pracovného úrazu alebo choroby z povolania, pričom priemerný mesačný zárobok

sa vypočíta podľa platnej právnej úpravy pre jeho výpočet,

- sumy zvýšenia o príslušné % patriace za jednotlivé obdobia sa určujú vždy zo sumy

pôvodného, t.j. nezvýšeného priemerného zárobku,

- priemerný zárobok sa zvýši len za celé obdobie nasledujúce po vzniku nároku na

náhradu za stratu na zárobku, za ktoré podľa právnych predpisov zvýšenie patrí,

- náhrada za stratu na zárobku po úprave podlieha rovnakému obmedzeniu ako pri

priznaní, t.j. a platia

aj pre stanovenie výšky náhrady za stratu na zárobku po valorizácii priemerného

zárobku.

Vyššie uvedenými ustanoveniami zákonov sa však súdy dôsledne neriadili.

Najprv je potrebné poukázať na to, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia straty

na zárobku titulom pracovného úrazu a nie choroby z povolania ako je vo výroku uvedené.

Pracovný úraz a choroba z povolania sú zákonom presne vymedzené pojmy a nemožno ich

zamieňať. Taktiež nie je možné zamieňať pojmy „náhrada mzdy“ a „strata na zárobku“. Ide

o právne inštitúty, ktoré sú založené na rôznych základoch vyplývajúcich z pracovného

pomeru a majú rozdielny nezlúčiteľný a nezameniteľný charakter.

Súdy tiež pochybili pri určovaní rozhodného obdobia pre účely zistenia náhrady za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, keď ho nevzťahovali na obdobie

vzniku škody ale na obdobie vzniku pracovného úrazu. Z návrhu z vykonaných dôkazov ale

ani z rozsudku nie je zrejmý presný dátum, kedy u žalobcu k vzniku škody následkom

pracovného úrazu došlo a kedy mu nárok na stratu na zárobku vznikol.

Súdy pri rozhodovaní automaticky bez toho, aby skúmali, či v tomto smere žalobca

uniesol dôkazné bremeno, vychádzali z výšky ním udávaného priemerného mesačného

zárobku v sume 2 231,- Sk a to aj napriek tomu, že vedľajší účastník rozhodné obdobie ako

aj výšku priemerného zárobku namietal.

Súdy pochybili pri valorizácii priemerného zárobku, keď valorizovali už valorizovaný

priemerný mesačný zárobok. Odôvodnenie tohto postupu nie je v súlade so zákonom, ktorý

súdom udávaný výklad spôsobu valorizácie nepripúšťa. Pri valorizácii náhrady za stratu na

zárobku sa ako základ používa priemerný zárobok pred vznikom škody, t.j. pred znížením

zárobku následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Príslušné valorizačné sumy

za jednotlivé obdobia sa určujú vždy zo sumy pôvodného, t.j. nezvýšeného priemerného

zárobku. Tomuto spôsobu aplikácie svedčí nielen samotný

gramatický výklad zákonného ustanovenia ale aj výklad úpravy náhrady za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou

z povolania uvedený v článkoch odborných časopisov, komentároch a pod.

V prípade nároku uplatneného žalobcom súd pochybil ak automaticky valorizoval

priemerný mesačný zárobok 2 231,- Sk odo dňa úrazu X.. žalobca bol uznaný za osobu

čiastočne invalidnú rozhodnutím posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia

ONV v Č. zo dňa X.. Teda prvé najbližšie obdobie, za ktoré by valorizáciu

bolo možné vykonať bol rok 1984 a to iba v tom prípade, ak by u žalobcu v období po

26. auguste 1983 došlo k strate na zárobku, pretože samotná valorizácia nárok na náhradu

straty na zárobku nezakladá.

Z uvedeného vyplýva, že vo veci konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili,

keď právnu normu správne určenú nesprávne vyložili a na daný skutkový stav nesprávne

aplikovali, čim skutkový stav zostal neúplný.

Tieto skutočnosti založili opodstatnenosť mimoriadneho dovolania podľa § 243e

ods. 1 v spojení s Preto rozhodnutia nižších súdov zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Čadca (, ) s tým, že právny

názor vyslovený v tomto uznesení je preň záväzný, pričom v novom rozhodnutí rozhodne

aj o trovách dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: