Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/124/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : J. K., bývajúci

v B., zastúpený JUDr. D. V., advokátkou v B., proti žalovaným : 1/ B. D., bývajúca v B.,

2/ Ľ. D., bývajúci v B., žalovaní 1/, 2/ zastúpení JUDr. A. S., advokátkou v B., o zaplatenie

1 200 000,- Sk, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra

2008 sp. zn. ,

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho

konania v sume 601,43 € do rúk alebo na účet JUDr. D. V., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 18. júna 2008 č.k. -70, ktorým súd prvého stupňa

zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 1 200 000,- Sk a trovy

konania z titulu uspokojenia jeho pohľadávky voči manželom L. z titulu neúčinnosti právneho

úkonu a to kúpno-predajnej zmluvy, ktorú manželia L. uzatvorili so žalovanými. S ohľadom

na to, že medzitým došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorý bol

predmetom kúpnej zmluvy postihnutej právnou neúčinnosťou boli žalovaní 1/, 2/ zaviazaní na

peňažné plnenie, ktoré získali odpredajom spomínaného bytu tretej osobe a to J. K.. Odvolací

súd potvrdzujúci rozsudok odôvodnil tým, že sa stotožnil s náležite zisteným skutkovým

stavom, právnym posúdením ako aj dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a v celom

rozsahu naň poukazuje. K námietke žalovaných, že im postupom súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom uviedol, že táto bola súdom prvého stupňa v odôvodnení rozsudku náležite

zdôvodnená, žalovaní sa sami pripravili o možnosť aktívne sa svojou účasťou podieľať na

prejednávanej veci. Napriek predvolaniam a poučeniam súdu sa tejto možnosti vzdali, preto

nemal dôvod na túto námietku prihliadať.

Žalovaní 1/, 2/ podali proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia a navrhli, aby Najvyšší súd zrušil

rozhodnutie krajského súdu ako aj rozhodnutie okresného súdu a vrátil vec okresnému súdu

Banská Bystrica na ďalšie konanie a zároveň, aby odložil vykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia. Odňatie možnosti konať pred súdom odôvodnili tým, že Okresný súd Banská

Bystrica rozhodol vo veci na prvom pojednávaní, na ktorom neboli prítomní. Pojednávanie sa

uskutočnilo 18.6.2008. Oni súdu vopred dva dni pred konaním pojednávania a to 16.6.2008

doručili ospravedlnenie neúčasti na danom pojednávaní a požiadali súd o odročenie

pojednávania. Prvostupňový súd však aj napriek tomu pojednával bez ich prítomnosti

a vo veci rozhodol aj napriek tomu, že im nebolo umožnené predstúpiť pred súd, vyjadriť sa

k žalobe žalobcu a predložiť dôkazy. Ani odvolací súd neprihliadol na ich námietku, že im

bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom tak, ako to zdôvodnili vyššie.

Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalovaných zamietnuť a priznať mu

trovy konania za dva úkony právnej pomoci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo

znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky

súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo

závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalovanými tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, že

v prejednávanej veci im postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

K odňatiu možnosti žalovaných 1/, 2/ pred prvostupňovým súdom konať malo podľa

ich názoru dôjsť tým, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci na prvom

pojednávaní, na ktorom neboli prítomní, pojednávanie sa uskutočnilo 18.6.2008, pričom

16.6.2008 doručili prvostupňovému súdu ospravedlnenie ich neúčasti na danom pojednávaní

a požiadali súd o odročenie pojednávania. Prvostupňový súd však aj napriek tomu pojednával

bez ich prítomnosti, vo veci rozhodol a neumožnil im prestúpiť pred súd, vyjadriť sa k žalobe

žalobcu a predložiť dôkazy.

V zmysle ustanovenia súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci

nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada

z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V prejednávanej veci bol postup

prvostupňového súdu pri upovedomení účastníkov o nariadení termínu pojednávania a pri

prejednaní veci bez účasti žalovaných v súlade s týmito ustanoveniami.

Žalovaní 1/, 2/ osobne dňa 16.6.2008 podali na prvostupňovom súde Okresnom súde

Banská Bystrica ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 18.6.2008 z dôvodu

nepredvídaných pracovných dôvodov s tým, že taktiež odporca sa pojednávania nemôže

zúčastniť a preto žiadajú o odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa v zápisnici

o pojednávaní 18. júna 2008 konštatoval, že táto žiadosť nie je doložená žiadnym dokladom,

preukazujúcim jej dôvodnosť, preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/,

2/.

Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka

o odročenie pojednávania ( ), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností.

Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe

v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma

predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu nim

tvrdeného dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu

o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostávajú žiadateľom uvádzané dôvody žiadosti

o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ.

V prejednávanej veci žalovaní v žiadosti o odročenie pojednávania pred

prvostupňovým súdom uviedli nepredvídané pracovné dôvody a odporca sa pojednávania

nemôže taktiež zúčastniť. Súd prvého stupňa ale nemohol zostať len pri konštatovaní, že

žiadateľmi uvádzaný dôvod je z hľadiska dôležitý, pretože musel prikročiť

aj k posúdeniu, či tento dôvod je aj preukázaný. Jeho existenciu však mohol posudzovať len

z hľadiska toho, čo mu bolo preukázané v čase posudzovania žiadosti, tzn. na pojednávaní,

o odročenie ktorého bol súd požiadaný. Žalovaní svoju žiadosť o odročenie pojednávania

ničím nedoložili a v nej uvádzaný dôvod nepreukázali. S názorom, že v danom prípade nebola

preukázaná existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania sa preto dovolací súd

plne stotožňuje. V procesnej situácii, ktorá nastala podaním takejto (dôkazmi nedoloženej)

žiadosti o odročenie pojednávania, nemožno súdu prvého stupňa vytýkať porušením § 101

ods. 2 Prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaných nemalo v danom

konaní za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

Súd prvého stupňa vytvoril žalovaným procesnú možnosť zúčastniť sa na pojednávaní

pred súdom prvého stupňa a na ňom realizovať procesné právo účastníka na prerokovaní veci

v jeho prítomnosti (a napríklad tiež vyjadriť sa k žalobe, predložiť dôkazy). Túto procesnú

možnosť žalovaní nevyužili. Pokiaľ v dovolaní sa tvrdí, že žalovaní ju nemohli využiť, lebo

im v tom bránila objektívna skutočnosť, bolo na nich, aby vážny dôvod neúčasti na

pojednávaní – v súlade s konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky – preukázali

súdu. Pokiaľ tak ale neurobili a k žiadosti nepripojili dôkaz, ktorý by preukázal nimi

uvádzaný dôvod, sami zavinili, že súd ich žiadosti nemohol vyhovieť. Nemožno mu preto

vytýkať znemožnenie realizácie uvedených procesných oprávnení. S touto námietkou sa

náležite vyporiadal aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a preto neobstoja

tvrdenia dovolateľov, že sa ňou nezaoberal a náležite ju nezdôvodnil.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalovaných nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 243b ods. 5, § 224

ods. 1 a tak, že žalobcovi priznal ich náhradu (za jeden úkon právnej

pomoci – vyjadrenie k dovolaniu) 499,57 €, vychádzajúc zo substrátu 39 832,70 € (§ 10

ods. 1 vyhlášky č. ) daň z pridanej hodnoty 94,91 € a režijný paušál 6,95 € (

ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky), teda spolu 601,43 €, ktorú sumu žalovaní 1/, 2/ zaplatia

spoločne a nerozdielne žalobcovi v lehote 3 dní do rúk alebo na účet JUDr. D. V.. Nepriznal

žalobcovi trovy dovolacieho konania za úkon právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia,

pretože žalobca bol aj pred súdmi nižších stupňov zastúpený JUDr. D. V., teda táto bola

oboznámená s predmetnou právnou problematikou.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júla 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: