Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)d50/370436.13774a.pdf
PDF · 99.64 KB
No categories available
2Cdo/124/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 124/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : J. K., bývajúci
v B., zastúpený JUDr. D. V., advokátkou v B., proti žalovaným : 1/ B. D., bývajúca v B.,
2/ Ľ. D., bývajúci v B., žalovaní 1/, 2/ zastúpení JUDr. A. S., advokátkou v B., o zaplatenie
1 200 000,- Sk, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 8 C 23/2008,
o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. októbra
2008 sp. zn. 12 Co 248/2008,
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho
konania v sume 601,43 € do rúk alebo na účet JUDr. D. V., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 18. júna 2008 č.k. 8 C 23/2008-70, ktorým súd prvého stupňa
zaviazal žalovaných 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 1 200 000,- Sk a trovy
konania z titulu uspokojenia jeho pohľadávky voči manželom L. z titulu neúčinnosti právneho
úkonu a to kúpno-predajnej zmluvy, ktorú manželia L. uzatvorili so žalovanými. S ohľadom
na to, že medzitým došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorý bol
predmetom kúpnej zmluvy postihnutej právnou neúčinnosťou boli žalovaní 1/, 2/ zaviazaní na
peňažné plnenie, ktoré získali odpredajom spomínaného bytu tretej osobe a to J. K.. Odvolací
súd potvrdzujúci rozsudok odôvodnil tým, že sa stotožnil s náležite zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením ako aj dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a v celom
rozsahu naň poukazuje. K námietke žalovaných, že im postupom súdu bola odňatá možnosť
konať pred súdom uviedol, že táto bola súdom prvého stupňa v odôvodnení rozsudku náležite
zdôvodnená, žalovaní sa sami pripravili o možnosť aktívne sa svojou účasťou podieľať na
prejednávanej veci. Napriek predvolaniam a poučeniam súdu sa tejto možnosti vzdali, preto
nemal dôvod na túto námietku prihliadať.
Žalovaní 1/, 2/ podali proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a navrhli, aby Najvyšší súd zrušil
rozhodnutie krajského súdu ako aj rozhodnutie okresného súdu a vrátil vec okresnému súdu
Banská Bystrica na ďalšie konanie a zároveň, aby odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia. Odňatie možnosti konať pred súdom odôvodnili tým, že Okresný súd Banská
Bystrica rozhodol vo veci na prvom pojednávaní, na ktorom neboli prítomní. Pojednávanie sa
uskutočnilo 18.6.2008. Oni súdu vopred dva dni pred konaním pojednávania a to 16.6.2008
doručili ospravedlnenie neúčasti na danom pojednávaní a požiadali súd o odročenie
pojednávania. Prvostupňový súd však aj napriek tomu pojednával bez ich prítomnosti
a vo veci rozhodol aj napriek tomu, že im nebolo umožnené predstúpiť pred súd, vyjadriť sa
k žalobe žalobcu a predložiť dôkazy. Ani odvolací súd neprihliadol na ich námietku, že im
bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom tak, ako to zdôvodnili vyššie.
Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalovaných zamietnuť a priznať mu
trovy konania za dva úkony právnej pomoci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo
znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky
súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo
závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p. ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na žalovanými tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, že
v prejednávanej veci im postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.
K odňatiu možnosti žalovaných 1/, 2/ pred prvostupňovým súdom konať malo podľa
ich názoru dôjsť tým, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci na prvom
pojednávaní, na ktorom neboli prítomní, pojednávanie sa uskutočnilo 18.6.2008, pričom
16.6.2008 doručili prvostupňovému súdu ospravedlnenie ich neúčasti na danom pojednávaní
a požiadali súd o odročenie pojednávania. Prvostupňový súd však aj napriek tomu pojednával
bez ich prítomnosti, vo veci rozhodol a neumožnil im prestúpiť pred súd, vyjadriť sa k žalobe
žalobcu a predložiť dôkazy.
V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada
z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. V prejednávanej veci bol postup
prvostupňového súdu pri upovedomení účastníkov o nariadení termínu pojednávania a pri
prejednaní veci bez účasti žalovaných v súlade s týmito ustanoveniami.
Žalovaní 1/, 2/ osobne dňa 16.6.2008 podali na prvostupňovom súde Okresnom súde
Banská Bystrica ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 18.6.2008 z dôvodu
nepredvídaných pracovných dôvodov s tým, že taktiež odporca sa pojednávania nemôže
zúčastniť a preto žiadajú o odročenie pojednávania. Súd prvého stupňa v zápisnici
o pojednávaní 18. júna 2008 konštatoval, že táto žiadosť nie je doložená žiadnym dokladom,
preukazujúcim jej dôvodnosť, preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/,
2/.
Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka
o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností.
Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe
v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma
predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu nim
tvrdeného dôležitého dôvodu; pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu
o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostávajú žiadateľom uvádzané dôvody žiadosti
o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ.
V prejednávanej veci žalovaní v žiadosti o odročenie pojednávania pred
prvostupňovým súdom uviedli nepredvídané pracovné dôvody a odporca sa pojednávania
nemôže taktiež zúčastniť. Súd prvého stupňa ale nemohol zostať len pri konštatovaní, že
žiadateľmi uvádzaný dôvod je z hľadiska § 101 ods. 2 O.s.p. dôležitý, pretože musel prikročiť
aj k posúdeniu, či tento dôvod je aj preukázaný. Jeho existenciu však mohol posudzovať len
z hľadiska toho, čo mu bolo preukázané v čase posudzovania žiadosti, tzn. na pojednávaní,
o odročenie ktorého bol súd požiadaný. Žalovaní svoju žiadosť o odročenie pojednávania
ničím nedoložili a v nej uvádzaný dôvod nepreukázali. S názorom, že v danom prípade nebola
preukázaná existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania sa preto dovolací súd
plne stotožňuje. V procesnej situácii, ktorá nastala podaním takejto (dôkazmi nedoloženej)
žiadosti o odročenie pojednávania, nemožno súdu prvého stupňa vytýkať porušením § 101
ods. 2 O.s.p. Prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti žalovaných nemalo v danom
konaní za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
Súd prvého stupňa vytvoril žalovaným procesnú možnosť zúčastniť sa na pojednávaní
pred súdom prvého stupňa a na ňom realizovať procesné právo účastníka na prerokovaní veci
v jeho prítomnosti (a napríklad tiež vyjadriť sa k žalobe, predložiť dôkazy). Túto procesnú
možnosť žalovaní nevyužili. Pokiaľ v dovolaní sa tvrdí, že žalovaní ju nemohli využiť, lebo
im v tom bránila objektívna skutočnosť, bolo na nich, aby vážny dôvod neúčasti na
pojednávaní – v súlade s konštantnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky – preukázali
súdu. Pokiaľ tak ale neurobili a k žiadosti nepripojili dôkaz, ktorý by preukázal nimi
uvádzaný dôvod, sami zavinili, že súd ich žiadosti nemohol vyhovieť. Nemožno mu preto
vytýkať znemožnenie realizácie uvedených procesných oprávnení. S touto námietkou sa
náležite vyporiadal aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia a preto neobstoja
tvrdenia dovolateľov, že sa ňou nezaoberal a náležite ju nezdôvodnil.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalovaných nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 243b ods. 5, § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal ich náhradu (za jeden úkon právnej
pomoci – vyjadrenie k dovolaniu) 499,57 €, vychádzajúc zo substrátu 39 832,70 € (§ 10
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) daň z pridanej hodnoty 94,91 € a režijný paušál 6,95 € (§ 16
ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky), teda spolu 601,43 €, ktorú sumu žalovaní 1/, 2/ zaplatia
spoločne a nerozdielne žalobcovi v lehote 3 dní do rúk alebo na účet JUDr. D. V.. Nepriznal
žalobcovi trovy dovolacieho konania za úkon právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia,
pretože žalobca bol aj pred súdmi nižších stupňov zastúpený JUDr. D. V., teda táto bola
oboznámená s predmetnou právnou problematikou.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: