Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
47c/370435.b049b5.pdf
PDF · 98.46 KB
No categories available
2Cdo/134/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 134/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ P. K.,
bývajúci v Ž., 2/ K. K., bývajúca v Ž., 3/ P. K. st., bývajúci v Ž. (spolu so žalobcom 1/
a žalobkyňou 2/ právny nástupca pôvodne označenej žalobkyne 3/ R. K., rod. D., naposledy
bývajúcej v Ž., zomrelej X.), 4/ A. K., rod. S., bývajúca v P., žalobcovia 1/ až 4/ zastúpený
JUDr. Z. S., advokátkou v Ž., 5/ A. P., bývajúca v P., zastúpená JUDr. V. K., advokátkou
v K., proti žalovanému : Š., so sídlom v Ž., zastúpený JUDr. T. P., advokátkou v Ž.,
o vydanie nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 87/1991 Zb., vedenej na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 12 C 28/1992, o dovolaní žalobcov 1/ až 5/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
z 10. októbra 2007 sp. zn. 6 Co 343/2006
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovia 1/ až 5/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému na trovách
dovolacieho konania sumu 64,20 € do rúk alebo na účet JUDr. T. P., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
v Žiline z 12. apríla 2006 č.k. 12 C 28/1992-567, ktorým bola žaloba žalobcov o uloženie
povinnosti žalovanému vydať im nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Žilina, zapísané
v PK vložke č. X. ako parcela č. X. – bio universum č. X. o výmere X. m2, ktorej zodpovedá
nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností v Žiline na LV č. X. pod parcelným č. KN X.
2
– dom, súpisné č. X. – zastavaná plocha o výmere X. mzamietnutá
s odôvodnením, že v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. opakoval dokazovanie
oboznámením zápisnicou zo dňa 23.11.1948 a dospel k záveru, na rozdiel od súdu prvého
stupňa, že nedošlo k vyvlastneniu spornej nehnuteľnosti bez náhrady a okrem toho došlo
k tomu ešte pred rozhodným obdobím. Stotožnil sa však so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu v otázke zásadnej prestavby sporných nehnuteľností, ktoré stratili svoj
pôvodný stavebno-technický charakter. Mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne vo veci samej a preto ho potvrdil. Uložil žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne
nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.
Žalobcovia 1/ až 4/ podali proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovali z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241
ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p. (nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci).
Navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Taktiež žalobkyňa 5/ podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241
ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p., t.j. že súdy pri rozhodovaní vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci a dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a k nesprávnym právnym záverom. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalobcov odmietnuť a priznať mu
trovy dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 Os..p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo
závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
Dovolací súd existenciu vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p. však nezistil,
naostatok žiadnu z uvedených vád netvrdili ani žalobcovia.
Na námietku dovolateľov spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov
nižších súdov či nedostatočne zistenie skutkového stavu veci. V tomto smere bol Najvyšší súd
Slovenskej republiky viazaný ako rozsahom tak i obsahom podaného dovolania – možno
uviesť len to, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôže byť
samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je
mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených
procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových
zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného
dokazovania.
Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové
závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže
vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,
v ktorej by mohol preskúmavať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať
správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci
nemôže dovolací súd už len z tohto dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať
vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá
možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám
vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa
ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).
Vadám konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., k týmto vadám
v odvolacom konaní môže dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný
predpoklad prípustnosti dovolania v dôsledku ktorého sa preň otvorí možnosť prieskumnej
činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu. V danom prípade tak tomu
nie je.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalobcov nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľov, z ktorých
niektoré sú už dávno neaktuálne (napr. dovolací dôvod v nedostatkoch v skutkových
zisteniach, od účinnosti zákona č. 353/2003 Z.z. neexistuje a pod.).
O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 243b ods. 5, § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému priznal ich náhradu (za jeden úkon právnej
pomoci - vyjadrenie k dovolaniu z 1.12.2008) 48,66 € (1 466,- Sk) § 11 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., daň z pridanej hodnoty v sume 9.24 € (278,54 Sk) a režijný paušál 6,30 €
(190,- Sk) § 16 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky, teda spolu 64,20 €, ktorú sumu žalobcovia 1/
až 5/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému do rúk alebo na účet
JUDr. T. P., do 3 dní. Nepriznal žalovanému trovy dovolacieho konania za úkon prevzatie a
príprava zastúpenia, keďže právna zástupkyňa žalovaného zastupovala aj pred súdmi nižších
stupňov.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: