Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9df/370727.5392d6.pdf
PDF · 96.01 KB
No categories available
2Cdo/131/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 131/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. K. H., bývajúcej
v P., zastúpenej Mgr. B. J., advokátom v P., proti žalovanému A., spol. s r.o., so sídlom O.,
zastúpenému JUDr. J. B., advokátom v N., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31 C 121/06, o dovolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 16. októbra 2007 sp. zn. 10 Co 111/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava čiastočným rozsudkom z 25. apríla 2007 č.k. 31 C 121/06-129
určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným písomným
podaním zo dňa 26.9.2006 je neplatné.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave rozsudkom z 16. októbra 2007 sp. zn.
10 Co 111/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne žalovaným podľa § 68 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce dňom 26.9.2006.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, že doterajšie konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Uviedol, že následkom postupu odvolacieho aj prvostupňového súdu bolo vecne
nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci samej, pretože bolo porušené procesné právo
žalovaného na riadne, zákonné a logické zhodnotenie vykonaných dôkazov. Odvolací súd
týmto postupom súčasne nedodržal procesný predpis, ktorý mu ukladá povinnosť vyhodnotiť
dôkazy aj vo vzájomnej súvislosti, čím sa súčasne naplnil dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.
Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaného žiadala predmetné
dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie bolo podané v súlade s ustanovením § 240 ods. 1 O.s.p. skúmal, či je tento
opravný prostriedok v danej veci prípustný. Dospel pritom k záveru, že dovolaním je
napadnuté rozhodnutie, proti ktorému Občiansky súdny poriadok dovolanie nepripúšťa.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
Aj keď z výroku odvolacieho súdu vyplýva, že zmenil rozsudok okresného súdu,
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil iba pokiaľ išlo o nie celkom správnu formuláciu jeho
výroku, ale nezmenil ho vo veci samej. Rozsudok krajského súdu je vlastne potvrdzujúcim
rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu. Prípustnosť dovolania v danej veci
podľa ustanovenia § 238 O.s.p. preto nie je daná.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie, neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku (§ 238
O.s.p.), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky
prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil
a dovolateľ vadu konania podľa ustanovenia § 237 O.s.p. ani nenamietal.
Vyhodnotenie dôkazov v občianskom súdnom konaní je výlučne vecou súdu, čo
v danej veci súdom prvého stupňa i odvolacieho súdu bolo vykonané. Ďalšie námietky
dovolateľa v tomto smere preto dovolací súd považoval za právne bezvýznamné.
Dovolateľ namietal aj to, že konanie súdov je zaťažené tzv. inou vadou, ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Predovšetkým treba uviesť, že tento dovolací dôvod
by bol skúmateľný za situácie prípustnosti dovolania, pretože sám osebe prípustnosť
nezakladá. Okrem toho polemika s hodnotením dôkazov vykonaných súdmi nižších stupňov
takouto vadou nie je.
Skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu by prípadne aj spočívalo na nesprávnom
právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236
a nasl. O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). Z uvedeného vyplýva, že ak by aj tvrdenia dovolateľa
o nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), malo by to za následok vecnú nesprávnosť napadnutého
rozsudku, no nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho
by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale
v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne
neprípustné. So zreteľom na to dovolanie žalovaného odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu.
Dovolací súd nepriznal procesne úspešnej žalobkyni náhradu trov dovolacieho
konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. júla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: