Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
722/370374.8b0816.pdf
PDF · 121.8 KB
No categories available
1Sžo/277/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/277/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci
navrhovateľa: Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor N., proti odporcovi: Obvodný
pozemkový úrad v Nitre, Štefánikova tr. č. 88, Nitra, za účasti: 1/ T., bytom Š., 2/ M.,
bytom N., 3/ J., bytom N., 4/ A., bytom N., zastúpení G., bytom N., 5/ G., bytom N., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu odporcu zo dňa 3. januára 2008 č. 2008/00298-
17/04-R, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp 23/2008-
21 zo dňa 3. septembra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 23Sp 23/2008-21 zo dňa 3. septembra 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu
zo dňa 3. januára 2008 č. 2008/00298-17/04-R v spojení s opravnými rozhodnutiami zo dňa
22. januára 2008 a 28. januára 2008 č. 2008/00298-17/04-R z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu v spojení s jeho
opravnými rozhodnutiami, uvedené vo výroku tohto rozsudku potvrdil. Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.
Z dôvodov uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd v preskúmavanej veci mal
preukázané, že odporca rozhodnutím zo dňa 3. januára 2008 č. 2008/00298-17/04-R v spojení
s opravnými rozhodnutiami zo dňa 22. januára 2008 a 28. januára 2008 č. 2008/00298-17/04-
R rozhodol tak, že zúčastnené osoby 1/ až 5/ ako oprávnené osoby spĺňajú podmienky
reštitučného nároku podľa § 3 ods. 1, písm. l/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátenie
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej
len reštitučný zákon) a pre zákonné prekážky podľa § 6 ods. 1 reštitučného zákona
im nepriznal vlastnícke právo k časti pôvodnej nehnuteľnosti vyvlastnenej parcely č. X., roľa,
vo výmere 836 m2, kat. úz. L. po pôvodných vlastníkov P. a M., priznal im právo na náhradu
za pozemok každému rovným dielom, t. j. po 1/5 z vyvlastnenej výmery 836 m2, ktorý je vo
vlastníctve Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. B,B. a je zastavaný prečerpávacou
stanicou, súčasne oprávneným osobám uložil povinnosť uhradiť finančnú náhradu, ktorá bola
vyplatená pri vyvlastnení pôvodným vlastníkom v čiastke 9.788.-Sk a to každý po 1/5-ine
v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia Ministerstvu financií SR. Konštatoval, že
z administratívneho spisu vyplýva, že pôvodným vlastníkom P. a M. rod. D. časť
nehnuteľnosti parc. č. X. o výmere 836 m2 bola vyvlastnená rozhodnutím MsNV v Nitre
odbor územného plánovania a architektúry č. OUPA 4006/85-Práv zo dňa 7.10.1985 pre
Československý štát, zastúpený štátnou melioračnou správou; za vyvlastnený pozemok bola
vlastníkom vyplatená finančná náhrada, v sume 9.788.- Sk s ktorou nesúhlasili; stavba, ktorá
bol realizovaná na vyvlastnenom pozemku, Závlaha pozemkov L. – Z., bola daná do užívania
v roku 1989 a v súčasnej dobe už nie je využívaná, je schátralá, nie zapísaná na liste
vlastníctva a v registri C KN LV č. X. a pozemok parc. č. X. je vedená ako zastavané plochy
a nádvoria bez stavby. Podľa názoru krajského súdu správny orgán náležitým spôsobom zistil
skutkový stav a správne aplikoval aj príslušné zákonné ustanovenia. Mal za to, že žiadatelia
spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1, písm. l/ reštitučného zákona, avšak pre zákonné
prekážky podľa § 6 ods. 1, písm. d/ sa im vlastnícke právo nepriznáva, keďže časť
vyvlastnenej nehnuteľnosti je zastavaná. Preskúmavané rozhodnutie odporcu považoval za
vecne a právne správne, z ktorých dôvodov, ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250l ods. 2. Neúspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ žiadajúc,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého stupňa. Namietal, že súd
prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodol na základe nesprávneho posúdenia danej veci. Dôvodil, že za vyvlastnenú
nehnuteľnosť bola pôvodným vlastníkom vyplatená náhrada vo výške 9.788.-Sk, a preto má
za to, že vlastníctvo bolo vysporiadané podľa vtedy platných predpisov a nie je možné použiť
v danom prípade žiaden titul na reštitúciu podľa reštitučného zákona. Poukázal na to,
že predmetný vyvlastnený pozemok bol zastavaný stavebným objektom, na ktorý bol
vyvlastnený, a to „Závlahová čerpacia stanica“ v rámci vodohospodárskeho diela „Závlaha
pozemkov L. – Z.“, celé dielo bol zrealizované, vodoprávnym rozhodnutím skolaudované
a uvedené do prevádzky rozhodnutím ONV odbor PLVH č. j. PLVH/18-1375/89/e-51 zo
dňa 20.12.1989, ktoré ako dôkaz priložil k svojmu opravnému prostriedku. Uviedol, že
nehnuteľnosť existuje, aj keď poškodená a slúžila na svoj účel tak, ako to zistil aj správny
orgán, od roku 1989 asi do roku 1993, ako aj, že nehnuteľnosť je vedená v katastri
nehnuteľností ako zastavaná plocha a nie je rozhodujúce, či má súpisné číslo. Podľa jeho
názoru v danom prípade neboli splnené podmienky pre použitie § 3 ods. 1, písm. l/
reštitučného zákona.
Odporca sa na odvolanie navrhovateľa nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Zúčastnené osoby žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel
k názoru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný vyhovel nároku
oprávnených osôb uplatnený podľa reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k žiadanej
nehnuteľnosti, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný
v rámci konania podľa reštitučného zákona žiadateľom ako oprávneným osobám priznal
právo na náhradu za žiadaný pozemok pre prekážku zastavanosti.
Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva
k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom
pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva
k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný
pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať
opravný prostriedok na súde.
Podľa § 3 ods. 1, písm. l/ reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý
bola vyvlastnená.
Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré
ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo
hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
V zmysle ust. § 1 písm. a, b/ reštitučného zákona tento zákon upravuje navrátenie
vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zák. č. 229/1991
Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond
alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady
za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená
osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného
zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených
v § 2 ods. 1, 2 tohto zákona, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe
(od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností
taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3 reštitučného zákona, právo na navrátenie
vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5
ods. 1 označeného zákona (do 31.12.2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter
pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa
zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Zb.).
Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné
pozemkové úrady podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zákona
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,
pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom
znení.
Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie
o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné
predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení
o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým
účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov
pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány,
orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku).
Správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem,
pre svoje rozhodnutie si nezadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil
skutočný stav, a preto jeho názor bol skutkovo a právne nesprávny, z ktorých dôvodov
v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom
prvého stupňa podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril
administratívny spisový materiál žalovaného správneho orgánu v danej veci zistil,
že zúčastnené osoby ako oprávnené osoby si dňa 26.1.2004 uplatnili na Pozemkovom úrade
v Nitre v zmysle reštitučného zákona nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku vedeného
v kat. úz. L. v PK vložke č. 632, parc. č. X., roľa, vyvlastnená výmera 836m2, z dôvodu, že
nehnuteľnosť neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Nárok si uplatnili po pôvodných
vlastníkoch, rodičoch: P. a M.. Žiadaný pozemok prešiel do vlastníctva štátu na základe
rozhodnutia MNV v Nitre, odbor územného plánovania a architektúry zo dňa 7.10.1985 č.
4006/85-Práv. o vyvlastnení pre Československý štát v zastúpení Štátnou melioračnou
správou pre účely vybudovania a prevádzky vodohospodárskeho diela „závlaha pozemkov L.
- Zbehy „za finančnú náhradu v sume 9.788,10.-Sk, ktorá bola pôvodným vlastníkom
vyplatená. Hydromeliorácie, š.p. B. vo svojom stanovisku zo dňa 12.5.2006 ako povinná
osoba uviedol, že je správcom hlavných melioračných zariadení vo vlastníctve SR, ktoré
prevzal do správy od Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. B.Š. a na základe
prešetrenia v danom prípade zistil, na pozemku parc. č. X. KNC stavu je situovaný objekt
čerpacej stanice vybudovaný v rámci stavby „ Závlaha pozemkov L. – Z.“, evidenčného čísla
5206180002, stavba bola vybudovaná zaniknutou ŠMS B. a daná do užívania v roku 1989
s vydaním stavebného a vodoprávneho povolenia, ktoré sa nezachovalo, predmetná závlaha
bola vybudovaná za účelom závlahy poľnohospodársky využívaných pozemkov a bola
využívaná do roku 1993, pre postupný nezáujem o využívanie závlah bola stavba čerpacej
stanice zakonzervovaná a toho času je nevyužívaná, právna dokumentácia súvisiaca
s výstavbou im nebola delimitovaná. Odporca preskúmavaným rozhodnutím v spojení
s opravnými rozhodnutiami zo dňa 22.1.2008 a 28.1.2008 vyslovil, že žiadatelia ako
oprávnené osoby spĺňajú zákonné podmienky podľa § 3 ods. 1, písm. l/ reštitučného zákona,
pre zákonné prekážky podľa § 6 ods. 1, písm. d/ im nepriznal vlastníctvo a priznal im právo
na náhradu a súčasne ich zaviazal uhradiť (vrátiť) štátnu finančnú náhradu, ktorá bola pri
vyvlastnení poskytnutá pôvodným vlastníkom. Proti uvedenému rozhodnutiu v zákonnej
lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu.
Tvrdil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 1, písm. l/ reštitučného
zákona. Predložil ako dôkaz rozhodnutie ONV v Nitre, odbor poľnohospodárstva, lesného
a vodného hospodárstva zo dňa 20.12.1989 č. j. PLVH/18-1375/89/E-51 o uvedení do trvalej
prevádzky diela Závlaha pozemkov L. – Z., z ktorého okrem ďalšieho vyplýva, že kolaudačné
konanie na predmetné dielo sa uskutočnilo v zmysle vyhl. č. 85/1976 Zb. dňa 17.5.1989.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v danej veci sa dopustil takého
procesného pochybenia, ktoré samo o sebe ma za následok nezákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia, pretože v správnom konaní nekonal s povinnou osobou a to Hydromeliorácie,
š.p. B., od ktorej si síce vyžiadal stanovisko, avšak v ďalšom konaní s ňou nekonal a ani jej
nedoručil preskúmavané rozhodnutie.
Správny orgán pochybil aj v konaní vo veci samej, pretože z výsledkov vykonaného
dokazovania vyplýva, že vyvlastnený pozemok bol zastavaný stavbou, ktorá tvorila súčasť
diela „Závlaha pozemkov L. – Z.“, pričom neodstránil rozpory v skutkových zisteniach
týkajúcich sa využitia diela, keďže správca tohto diela vo svojom stanovisku potvrdil, že
predmetné dielo bolo v prevádzke od roku 1989 asi do roku 1993 a oprávnené osoby
predložili čestné prehlásenie svedkov o tom, že predmetné dielo nebolo nikdy v trvalej
prevádzke. Nezadovážil si žiadne dôkazy, prípadne i cestou príslušného štátneho archívu,
resp. osobne nevypočul ani svedkov, čestné prehlásenia ktorých predložili oprávnené osoby,
alebo ďalších svedkov, majúcich vedomosti o stavbe tohto diela, napríklad pracovníkov
bývalej Štátnej melioračnej správy a bez ďalšieho sa priklonil k tvrdeniu oprávnených osôb,
pričom takýto postup v odôvodnení svojho rozhodnutia ani nezdôvodnil, ktorá skutočnosť
spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Nesprávne zameral svoju pozornosť
len na skutkové zistenie, že stavba čerpacej stanice postavená na parc. č. X. nemá súpisné
číslo a nie je zaevidovaná na liste vlastníctva, ktoré skutkové zistenie bez ďalšieho pre
posúdenie splnenia reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1, písm. l/ reštitučného zákona je právne
irelevantné. Ďalej nechal bez povšimnutia skutočnosť, že účelom vyvlastnenia predmetného
pozemku bolo vybudovanie zavlažovacieho diela, pozostávajúceho zo súboru jednotlivých
stavieb plniacich účel zavlažovacieho systému, teda, že predmetný pozemok nebol
vyvlastnený len pre stavbu čerpacej stanice.
Súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ nechal bez povšimnutia dôkaz, ktorý predložil
navrhovateľ spolu s opravným prostriedkom, keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vôbec nevyplýva, že by sa týmto dôkazom zaoberal a kým spôsobom ho vyhodnotil.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval námietky vznesené navrhovateľom
v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu ako aj v odvolaní
proti rozsudku súdu prvého stupňa za dôvodné.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p v spojení
s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože si ich náhradu neuplatnil a ani mu žiadne
trovy konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. júla 2009
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia׃
Ľubica Kavivanovová