Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/235/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci

navrhovateľky: V., bytom K., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Čadci,

pracovisko K., ul. Litovského č. 607, K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

odporcu zo dňa 27. septembra 2006 č. 45-003/2006, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline č. k. -45 zo dňa 11. júla 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -45 zo dňa 11. júla 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom rozhodnutie odporcu, uvedené v záhlaví

tohto rozhodnutia potvrdil. Odporcovi trovy konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho mal preukázané, že v danej

veci žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona

č. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov (ďalej len reštitučný zákon) tak, že navrhovateľka nespĺňa podmienky

ustanovené v § 2 a 3 reštitučného zákona, a teda jej nenavrátil vlastnícke právo a nepriznal

nárok na náhradu za pozemky v kat. úz. K. - pkn. parc. č. X., pôvodne zapísanej

v pozemkovej knihe vl. č. X., pkn. parc. č. X., zapísanej v pozemkovej knihe vl. č. X., pkn.

parc. č. X., zapísanej v pozemkovej knihe vl. č. X. z dôvodu, že pozemky neprešli na štát

alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom

uvedeným v § 3 reštitučného zákona a súčasne z dôvodu, že navrhovateľka nesplnila

podmienku § 2 reštitučného zákona, nakoľko v konaní nepreukázala vlastníctvo pôvodného

vlastníka k pôvodným parcelám. Z obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že

navrhovateľka si uplatnila u žalovaného správneho orgánu v zákonnej lehote nárok podľa

reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. K.; oprávnenosť

osoby si odvodzovala po S., svojom manželovi; reštitučný nárok si uplatnila podľa § 3 ods. 1,

písm. o/ reštitučného zákona, podľa ktorého vlastníctvo k žiadaným nehnuteľnostiam prešlo

na štát alebo inú právnickú osobu bez právneho dôvodu; z výpisov pozemkovej knihy

pôvodných parciel, ku ktorým si navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok parc. č. X.,

zapísanej PK vl. č. X., parc. č. X., zapísanej v PK vl. č. X., parc. č. X., zapísanej v PK vl. č.

X., a ani z identifikácie parciel vyhotovenej správou katastra k týmto pozemkom nevyplývalo,

že by S. svedčalo k uvedeným pozemkom vlastníctvo alebo spoluvlastníctvo; navrhovateľka

v správnom konaní k preukázaniu vlastníctva pôvodného vlastníka k žiadaným pozemkom

nepredložila žiadne dôkazy okrem Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku

k parc. č. X. o výmere 577 m2, kat. úz. K. zo dňa 16.6.1980 č. RII 78/80. Podľa názoru

krajského súdu žalovaný správny orgán nemohol reštitučnému nároku vyhovieť, pretože

listinné dôkazy a podklady rozhodnutia, z ktorých správny orgán vychádzal nepreukazovali

vlastníctvo pôvodného vlastníka, od ktorého by mohla odvodiť svoje postavenie ako

oprávnenej osoby a zároveň preukázať, že v rozhodnom období došlo k prechodu na štát.

Poukázal na to, že pokiaľ neboli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného vlastníka,

ktorého navrhovateľka označila, nebolo možné v spojení s touto skutočnosťou ani riešiť

otázku prechodu na štát. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval

za vecne správe, a preto ho potvrdil.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa

tak, že navrhovateľka bola v konaní neúspešná a odporca si trovy konania neuplatnil, a preto

mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala

navrhovateľka. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu považovala za vecne

nesprávny. Vytýkala súdu prvého stupňa, že sa jej námietkami uvedenými v opravnom

prostriedku riadne nezaoberal a vôbec nezohľadnil vady správneho konania, ktoré mali

priamy vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Namietala, že krajský súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a napadnuté rozhodnutie

v neposlednom rade trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že krajský súd

opomenul, že tvrdenia odporcu sú v zjavnom rozpore s obsahom spisov. Poukázala na to,

že je nesporné, že podľa geometrického plánu Geodézie n. p. Ž. vyhotoveného Ing. K. zo dňa

23.1.1980 bol pôvodný pozemok v kat. úz. K. parc. č. X. o výmere 2239 m2 rozdelený na tri

pozemky parc. č. X., o výmere 1437m2, parc. č. X., o výmere 225 m2 a parc. č. X., o výmere

577 m2 a podľa predmetného geometrického plánu pritom boli s manželom S. vedení ako

vlastníci (BSM) pôvodného pozemku parc. č. X. o výmere 2239 m2. Vytýkala súdu prvého

stupňa, že uvedenou skutočnosťou sa pri svojom rozhodovaní vôbec nevyporiadal a plne ju

ignoroval, ktorým postupom vôbec nevyhodnotil dôkazy, ktoré mu predložila s opravným

prostriedkom. Vyjadrila pochybnosti o nezaujatosti pracovníkov správy katastra, ktorí

odporcovi predkladali všetky podklady, o ktoré odporca následne oprel svoje rozhodnutie,

pretože je zrejmé, že zmluvy, ktorými disponoval jej manžel pred smrťou, neboli odporcovi

vydané.

Odporca na odvolanie navrhovateľky sa vyjadril tak, že navrhoval napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s dôvodmi a tvrdeniami

navrhovateľky uvedenými v jej odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach odvolania

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel

k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný nevyhovel

nároku navrhovateľky uplatnený podľa reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva

k žiadaným nehnuteľnostiam, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä

z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými

v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný

v rámci konania podľa reštitučného zákona navrhovateľke nenavrátil vlastnícke právo

k žiadaným nehnuteľnostiam a ani jej nepriznal za ne právo na náhradu.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 5 reštitučného zákona právo na navrátenie vlastníctva

k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom

pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti

podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva

k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný

pozemkový úrad. Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa odsekov 2 a 4 možno podať

opravný prostriedok na súde.

Podľa § 3 ods. 1 reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku:

výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok

zrušený podľa osobitných predpisov,

a) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej

pozemkovej reformy alebo podľa o novej pozemkovej

reforme,

b)

c) postupu podľa alebo podľa zákona

č. o trestnom konaní súdnom () v znení zákona

č. ,

odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č.

SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých

urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,

d) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania

(tzv. renunciačné vyhlásenie),

e)

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území

Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona

č. o majetku zanechanom na území Československej republiky

osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili

na jeho územie,

g)

h) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

i)

j) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

k)

l) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode

majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného,

ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto

zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou

nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla

účinnosť,

m) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

n) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel,

na ktorý bola vyvlastnená,

o) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

p) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo

bez vyplatenia náhrady,

q) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

r) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské

práva a slobody,

s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

t) prikázania do užívania právnickej osoby na základe

o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu

alebo vládneho nariadenia č. o niektorých opatreniach

na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

u) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev,

ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú

osobitné predpisy.

Podľa § 2 ods. 1, 2 právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto

zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky

s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú

osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce

obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období

do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3,

zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím

tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej

republiky, fyzické osoby poradí taxatívne ustanovenom v písmene a/ až e/.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady

za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená

osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona

a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených

v § 2 ods. 1, 2 ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948

do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne

ustanovených v § 3 ods. 1, 2,3 právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady

si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané

pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané

nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde ().

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné

pozemkové úrady podľa § 5 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5, písm. g/ zákona

č. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie

o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné

predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia v platnom znení

o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre

rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány

územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré

majú význam pre konanie a rozhodnutie. (§ 32 Správneho poriadku).

Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,

pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný

stav, a zo skutkových okolností vyvodil správny právny názor, z ktorých dôvodov v danej

veci boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa

podľa .

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu súdu prvého stupňa, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis, v danej veci zistil, že navrhovateľka si dňa 28.12.2004, v zákonnej

lehote, uplatnila na Obvodnom pozemkovom úrade v Čadci v zmysle reštitučného zákona

podľa § 3 ods. 1, písm. o/ nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom pkn. parc. č. X., X.,

X., ktorý špecifikovala žiadosťou zo dňa 15.2.2006 na parc. č. X.,X. a X., ktoré prešli do

vlastníctva štátu v rozhodnej dobe v dôsledku právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1, písm. o/

reštitučného zákona, právo si uplatnila po pôvodnom vlastníkovi S., jej manželovi. Obvodný

pozemkový úrad v Čadci preskúmavaným rozhodnutím navrhovateľke nenavrátil vlastnícke

právo k žiadaným nehnuteľnostiam a ani jej nepriznal za ne právo na náhradu z dôvodu, že

neboli splnené zákonné podmienky podľa § 2, 3 reštitučného zákona, pretože pozemky

neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v zákonnom určenej lehote spôsobom uvedeným

v ustanovení § 3. Navrhovateľka v opravnom prostriedku proti uvedenému rozhodnutiu

pozemkového úradu uviedla, že parc. č. X., X., ktorú kúpili v celosti, sa časom rozdelila na

viacero parciel a na ňu prešla parcela č. X., ktorá má len 577 m2 a ostatné parcele č. X., X./5

a X. nevie ako sa dostali na nových majiteľov. V doplnení opravného prostriedku namietala

nedostatočne zistený skutkový stav správnym orgánom a jeho nesprávne právne posúdenie

veci. Poukazovala na rozpor tvrdení správneho orgánu s obsahom spisu. Dôvodila, že podľa

geometrického plánu zo dňa 23.1.1980 boli s manželom vedení ako bezpodieloví

spoluvlastníci pôvodného pozemku parc. č. X. o výmere 2239 m2. Súčasne uviedla, že

nedostatočné zistenie skutkového stavu veci ako aj právneho stavu odporcom a správou

katastra podľa jej názoru vyplýva z dôvodu existencie silných lokálnych väzieb a zaujatosti.

Namietala, že pracovníci správy katastra jej dlhodobo odopierajú vydať všetky súvisiace

podklady a znemožňujú jej získať všetky podstatné dôkazy a informácie.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne preskúmal zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu a postupu, ktorý mu predchádzal a dospel k správnemu záveru,

že žalovaný správny orgán postupoval v súlade s reštitučným zákonom.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,

že na základe skutkových okolností v danej veci nevyplýva vlastníctvo k pozemkom,

ku ktorým si navrhovateľka uplatnila reštitučný nárok (parc. č. X., X., X.) v prospech jej

nebohého manžela. Z výpisov pozemkovej knihy pre kat. úz. K. na žiadané pozemky a to

vložka č. X. (parc. č. X.), vl. č. X. (parc. č. X.) a vl. č. X. (parc. č. X.) vyplýva, že ako

pôvodní vlastníci, resp. spoluvlastníci uvedených pozemkov sú uvedené iné osoby ako S., od

ktorého si navrhovateľka odvodzovala svoj reštitučný nárok. Správny orgán v preskúmavanej

veci správne a v súlade so zákonom postupoval, keď napriek tomu, že navrhovateľka

v správnom konaní nepredložila listiny preukazujúce vlastníctvo jej nebohého manžela

k pozemkom uplatneným v reštitučnej žiadosti, si zadovážil listiny preukazujúce vlastníctvo

k uplatneným pozemkom. Zo skutkových zistení na základe výpisov z pozemkovej knihy,

identifikácie parciel ako aj z geometrického plánu z roku 1980 a kópie katastrálnej mapy

v danej veci vyplýva, že pozemky parc. č. X., X. a X. boli rozparcelované, v rámci ktorého

procesu vznikla parc. č. X., ktorá bola následne rozdelená na parc. č. X., X. a X.

a to na základe geometrického plánu z 23.1.1980, pričom pozemok parc. č. X. bol daný do

osobného užívania navrhovateľky a jej manžela na základe rozhodnutia ONV v Čadci,

finančný odbor č. Fin 432/80/ maj z 13.6.1980 a Dohody o zriadení práva osobného užívania

pozemku zo dňa 16.6.1980 č. R II 78/80.

Odvolací súd nemohol prihliadnuť na námietky navrhovateľky, že súd prvého stupňa

sa náležite nezaoberal námietkami ňou uplatnenými v jej opravnom prostriedku a nechal

bez povšimnutia, že podľa predmetného geometrického plánu boli s manželom S. vedení ako

vlastníci (BSM) pôvodného pozemku parc. č. X. o výmere 2239 m2.

Z výkazu výmer geometrického plánu z 23.1.1980 vyplýva zápis doterajšieho stavu,

kde je zapísaná EN parc. č. X. lúka, vo výmere 2239 m2, LV č. X. a zápis nového stavu

parc. č. X., lúka, vo výmere 1437 m2 v časti vlastník, užívateľ (437), a parc. č. X., lúka, vo

výmere 225 m2 a parc. č. X., lúka vo výmere 577m2 a pri obidvoch týchto parcelách v časti

vlastník, užívateľ je uvedený Č. a V.. Geometrický plán je geometrickým znázornením

pozemkov a je podkladom pre zmeny alebo iné úpravy pozemkov v katastrálnom operáte,

nikdy však nie je sám osebe vlastníckou listinou, preukazujúcou vznik, zmenu alebo zánik

vlastníckeho práva k pozemku. V roku 1980 bol predmetný geometrický plán vypracovaný

zrejme za účelom zriadenia práva osobného užívania k pozemkom v ňom vyznačených.

Z uvedeného dôvodu navrhovateľku alebo jej nebohého manžela nie je možné považovať za

pôvodného vlastníka pozemku parc. č. X., lúka vo výmere 2239 m2.

Odvolací súd neprihliadol ani na námietku navrhovateľky znesenú v odvolaní ako aj

v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, ktorou vyjadrila pochybnosti

o nezaujatosti pracovníkov správy katastra, ktorí odporcovi predkladali všetky podklady,

a o ktoré odporca následne oprel svoje rozhodnutie, pretože je zrejmé, že zmluvy ktorými

101Sžo 235/2008

disponoval jej manžel pred smrťou, neboli odporcovi vydané. Po preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia odporcu v rozsahu vznesenej námietky, odvolací súd dospel k záveru,

že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že takúto námietku navrhovateľka vzniesla

v priebehu správneho konania, a preto sa ňou správny orgán nemohol ani zaoberať. Žalovaný

správny orgán postupoval správne, keď na uplatnené pozemky si žiadal od správy katastra

identifikáciu parciel ako technický podklad, akým spôsobom boli evidované žiadané pozemky

v katastri nehnuteľností, pričom identifikácia parciel nie je dôkazom o tom, kto je vlastníkom

pozemkov a ani dôkazom o tom na základe, akého titulu uvedený vlastník nadobudol

vlastníctvo k nemu. Podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona práve navrhovateľku zaťažovala

povinnosť preukázať splnenie zákonných podmienok podľa § 3 reštitučného zákona, teda

predložil vlastnícke listiny, z ktorých by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti

vyplývalo vlastníctvo pôvodného vlastníka, od ktorého si uplatňovala svoj reštitučný nárok,

pričom navrhovateľka si túto povinnosť v správnom konaní pred žalovaným správnym

orgánom nesplnila. Na dôvažok navrhovateľka túto svoju námietku ani bližšie neodôvodnila.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené jej námietku považoval za nedôvodnú, nemajúcu vplyv

na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu.

Podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa správny orgán

v danej veci si pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil

skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka si síce

uplatnila reštitučný nárok na žiadané pozemky v zákonnej lehote podľa § 5 ods. 1

reštitučného zákona, avšak nebolo preukázané, že vlastníkom žiadaných pozemkov bol jej

manžel S., z ktorých dôvodov nesplnila zákonnú podmienku ustanovenú v § 2 ods. 1, 2

reštitučného zákona.

Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že splnila zákonné podmienky v zmysle

ustanovení reštitučného zákona, bolo jej povinnosťou podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona

v spojení s § 33 ods. 1 Správneho poriadku predložiť správnemu orgánu alebo mu navrhnúť

také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jej tvrdenie

potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo za následok neunesenie dôkazného bremena

spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenie. Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1

Správneho poriadku správne zisťoval skutočný stav vo veci, pričom z listinných dôkazov

tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v žiadosti o navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady

111Sžo 235/2008

k pozemkom sa nepreukázali. Súčasne z predloženého administratívneho spisu nevyplýva,

že by správny orgán listinné podklady, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia a svoj právny

záver, zadovážil v rozpore so zákonom, resp. že by nekonal v súčinnosti s navrhovateľkou.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom

rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade

so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa

v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle

§ 246c ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože jej nevzniklo

právo na ich náhradu v dôsledku jej neúspechu v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júla 2009

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová