Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a21/366370.671813.pdf
PDF · 94.82 KB
No categories available
3Tost/25/2007
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 25/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí v Bratislave 22. júla 2009
v trestnej veci obvineného M. L. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. zák.), o sťažnosti krajského prokurátora v Nitre proti uzneseniu Krajského
súdu v Nitre z 21. decembra 2005, sp. zn. 4 T 3/2005, takto
rozhodol:
Podľa § 149 ods. 1 písm. b/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. por.) napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre sa zrušuje a tomuto súdu sa ukladá,
aby vo veci konal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Podľa obžaloby podanej prokurátorom na Krajskom súde v Nitre ako súde prvého
stupňa mali spáchať obvinení
M. L., Bc. A. P., I. P., S. K. a Ing. B. P.
trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a
Tr. zák.,
trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a
ods. 1, ods. 4 Tr. zák.,
I. P. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.;
Ing. R. G. a Ing. J. B.
účastníctvo na trestnom čine neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa
§ 10 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák.;
Ing. R. G.
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/
Tr. zák.;
Ing. J. B.
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák.;
I. P.
trestný čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej
uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák.,
a to skutkami uvedenými jednak v obžalobe a zopakovanými v uznesení Krajského
súdu v Nitre z 21. decembra 2005, sp. zn. 4 T 3/2005.
Týmto uznesením súd prvého stupňa podľa § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por. predmetnú
trestnú vec vrátil prokurátorovi na došetrenie.
Dôvodom takého rozhodnutia bol názor krajského súdu, že konanie týkajúce
sa obvineného S. K. vykonané ako proti ušlému je nelegálne, lebo podmienky stanovené
v § 302 ods. 1 Tr. por. neboli podľa jeho stanoviska splnené. Vyslovil názor, že S. K.
pobytom v zahraničí sa nevyhýbal trestnému stíhaniu, resp. že táto okolnosť nebola
preukázaná, a preto žiadal v tejto časti prípravné konanie zopakovať; výsluchom obvineného
K. sa mali odstrániť aj prípadné rozpory vo výpovediach spoluobvinených.
Proti uzneseniu krajského súdu podal prokurátor sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie
(§ 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por.).
Sťažovateľ namietal, že zo strany súdu ide o účelový postup motivovaný snahou
nekonať vo veci náročné hlavné pojednávanie, ktorého komplikovanosť vyplýva z rozsahu
a zložitosti prípadu. Vyslovil pritom tiež meritórny názor, že prípravné konanie týkajúce
sa obvineného S. K. bolo vykonané lege artis, lebo tento pobytom v cudzine na neznámom
mieste sa vyhýbal trestnému stíhaniu; poukázal v tejto súvislosti tiež na to, že v dôsledku
uvedených okolností ešte pred podaním obžaloby bol na obvineného K. vydaný príkaz
na zatknutie, ktorý sa nerealizoval.
Najvyšší súd v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku
(zák. č. 301/2005 Z.z. v znení nasledujúcich predpisov) ako súd konajúci o sťažnosti v zmysle
§ 147 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o nej preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, ako aj jemu predchádzajúce konanie, pričom dôvod na rozhodnutie podľa § 148
ods. 1 Tr. por. nezistil.
Proti názoru vyslovenému súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí stoja vážne
meritórne argumenty sťažovateľa, ktoré je potrebné prijať. Miesto pobytu obvineného K.
počas prípravného konania orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť;
je potrebné poukázať na vydanie zatýkacieho rozkazu v r. 2003, ktorý tiež naznačený
problém, nevyriešil. Bol známy len všeobecný poznatok, že S. K. sa zdržiava v zahraničí,
z čoho bola vyvodená naplnenosť podmienok stanovených v § 302 ods. 1 Tr. por. Vo svojej
podstate ide všeobecne o určitú právnu fikciu, lebo pravé dôvody nemožnosti kontaktovať
sa príslušným orgánom činným v trestnom konaní s obvineným nie sú evidentne jasné, keďže
sú podmienené zvyčajne neznámym motívom zdržiavania sa danej osoby na nezistenom
mieste (v zahraničí). Za tejto situácie vyvodenie záveru, že obvinený spĺňa podmienky
stanovené v § 302 ods. 1 Tr. por., nie je relevantné odporovať, najmä ak je preukázaná
aktívna snaha orgánov prípravného konania (v ďalšej fáze aj súdu) kontakt s obvineným
zabezpečiť.
Z uvedeného je možné v rozhodovanej veci vyvodiť, že orgány prípravného konania
nekonali v rozpore so zákonom, ak vo vzťahu k obvinenému K. konali ako proti ušlému. Len
na margo je potrebné poznamenať, že po podaní obžaloby aj súd s mimoriadnymi ťažkosťami
finálne neúspešne zisťoval miesto pobytu tohto obvineného.
Aj keď by sa situácia zmenila, súdna prax sa kloní k tomu, že získanie vedomosti
o pobyte danej osoby po podaní obžaloby nie je dôvodom na vrátenie veci prokurátorovi
na došetrenie, pokiaľ nie sú iné dôvody na postup podľa § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por.; súd
potom pokračuje v trestnom stíhaní obvineného podľa všeobecných ustanovení trestného
procesného kódexu. Na tieto postupy správne poukázal prokurátor v písomnom odôvodnení
jeho sťažnosti a súd rozhodujúci o nej si tento záver osvojuje.
Je potrebné tiež poukázať na to, že súd v napadnutom uznesení požadoval vykonať
procesné úkony (najmä výsluchy obvinených), ktoré bude potrebné vykonať aj v ďalšom
konaní, a preto ich vykonanie v prípravnom konaní by bolo len určitou duplicitou.
Úvahy krajského súdu o dostatočnosti usvedčujúcich dôkazov proti obvineným
presahujú rámec rozhodnutia po predbežnom prejednaní obžaloby. V tomto smere je potrebné
poukázať na stanovisko vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu z 10. decembra 2004, sp. zn.
5 To 105/2004, ktorý už rozhodujúc o istej parciálnej otázke v rozhodovanej veci konštatoval,
že ďalšími námietkami obvinených (pokiaľ ide o skutkový stav) sa má zaoberať príslušný
procesný súd pri meritórnom rozhodovaní.
Najvyšší súd na tomto základe po zvážení všetkých rozhodných okolností dospel
k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná, a preto podľa § 149 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a tomuto súdu uložil vo veci znovu konať
a rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. júla 2009
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová