Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/181/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š. U., bývajúceho v S.,

zastúpeného JUDr. J. E., advokátom v P., proti žalovanému P., a.s. P., zastúpenému JUDr. I.

J., advokátom v P., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 29. novembra 2006, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolací súd dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 242,77 €,

k rukám JUDr. J. E., advokáta v P., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom 9. júna 2006 č.k. -287 (v poradí

štvrtým), zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 12 459,-- Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 9.2.1998 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcu

zaviazal na povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 48 682,-- Sk

k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Pri svojom

rozhodnutí vychádzal z doposiaľ vykonaného skutkového stavu, keď na základe právneho

názoru odvolacieho súdu mal ustálenú primeranosť výšky priznaného bezdôvodného

2

obohatenia za užívanie nebytových priestorov zo strany žalovaného na sumu 220,-- Sk/m.

Napriek vznesenej námietke premlčania, vzhľadom na pojednávaní pred súdom prvého stupňa

prednesený uznávací prejav žalovaného, priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia ešte vo výške 12 459,-- Sk s 17,6 % úrokom z omeškania od 9.2.1998

do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu i žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z 29. novembra

2006, sp.zn. rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola žaloba

v prevyšujúcej časti zamietnutá, potvrdil. Zrušil rozsudok o povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi 12 459,-- Sk s 17,6 % úrokom z omeškania od 9.2.1998 do zaplatenia a v tejto časti

konanie zastavil. Zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania tak, že

náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Ďalej nepriznal účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania. Uviedol, že o uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov z 2. júna 2005 č.k.

– 255. Súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 76 967,-- Sk

so 17,9 % úrokom z omeškania od 9.2.1998 do zaplatenia pričom vychádzal z primeraného

2

nájomného 220,-- Sk/mročne. Súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi

2 2

76 967,-- Sk nájomného (220,-- Sk/mročne : 365 dní x 170,66 m= 102,90 Sk).

Z uvedeného vyplýva, že výška primeraného denného nájomného predstavovala 102,90 Sk.

Keďže žalovaný užíval nehnuteľnosť od 1.8.1995 do 9.2.1998, vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania žalovaným a za stavu, že žalobca rozšíril žalobu na vydanie

bezdôvodného obohatenia až podaním zo dňa 29.1.2001 za obdobie od 19.8.1997

do 31.10.1997 a podaním zo dňa 9.4.2003 za obdobie od 1.11.1997 do 9.2.1998, správne

postupoval prvostupňový súd, ak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúci

primeranému nájomnému od 19.8.1997 do 9.2.1998 považoval za premlčaný. Pretože

žalovaný sa v konaní dovolal premlčania, nemohol súd premlčané právo (nárok) žalobcovi na

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 19.8.1997 do 9.2.1998 priznať.

Vychádzajúc z výšky denného primeraného nájomného 102,90 Sk x 748 dní (od 1.8.1995

do 18.8.1997), prvostupňový súd správne v predchádzajúcom rozhodnutí priznal žalobcovi

výšku bezdôvodného obohatenia 76 967,-- Sk s príslušenstvom, ku ktorej povinnosti zaviazal

žalovaného. Keďže tento výrok nebol žalovaným napadnutý a žalobca napadol len výrok,

ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, rozsudok o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi 76 967,-- Sk s príslušenstvom, sa stal právoplatným a odvolaciemu súdu

ani neprislúchalo oprávnenie ho preskúmavať ( ). Pokiaľ žalobca žiadal

vydať bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 288 691,-- Sk s príslušenstvom

a právoplatným rozsudkom už bolo rozhodnuté o priznanej výške 76 967,-- Sk, s ktorou

výškou priznaného nároku sa odvolací súd plne stotožnil, v prevyšujúcej časti správne súd

prvého stupňa žalobu zamietol. Pokiaľ odvolanie žalovaného smerovalo proti výroku,

rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 12 459,-- Sk s príslušenstvom, odvolanie

v tejto časti považoval odvolací súd za dôvodné. Žalovaný pred prvostupňovým súdom

na pojednávaní uviedol (č.1. 283 spisu), že „je ochotný akceptovať nárok žalobcu

12 459,-- Sk, pokiaľ ide o nájomné za obdobie od 1.6. do 3.11.1997“. Tento prejav

žalovaného nebolo možné podľa odvolacieho súdu považovať za uznávací prejav podľa

, , pretože v prípade čiastočného uznania

nároku, aj keď ide o jednostranný úkon, je rozhodnutie podmienené súhlasným návrhom

žalobcu; nutnosť súhlasného prejavu žalovaného so vzdaním sa nároku žalobcom vyplýva

z črty dvojstrannosti úkonu. Okrem toho, ak dôjde k uznávaciemu úkonu počas konania, je

požiadavka ich písomnej formy splnená zaznamenaním do zápisnice, ktorú strany sporu

podpíšu. Pretože o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.6.

do 3.11.1997, už bolo právoplatne rozhodnuté, pre prekážku res iudicata postupom podľa

v spojení s ustanovením , odvolací súd zrušil rozsudok

o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 12 459,-- Sk s príslušenstvom a v tejto časti

konanie zastavil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že boli dané dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo

sčasti priznať ( ). Odvolací súd považoval skutočnosť, že žalovaný užíval

nebytové priestory, ktoré vlastnícky patria žalobcovi bez uzatvorenej nájomnej zmluvy,

za dôvod hodný osobitného zreteľa na účely rozhodnutia o trovách konania postupom podľa

Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku

o trovách konania (§ 220 v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 a v spojení s ustanovením

) tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s tak, že náhradu trov odvolacieho

konania účastníkom nepriznal.

Proti rozsudku podal dovolanie žalovaný, ktorý ho žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil s poukazom na § 236, § 237 písm. b/, § 238

ods. 1, 3 Uviedol, že nemal dostatok pasívnej legitimácie byť účastníkom konania a súd

prvého stupňa po zrušení veci odvolacím súdom rozhodol inak ako vo svojom prvom

rozsudku, kde dôvodom odlišného nového rozsudku bola skutočnosť, že súd prvého stupňa

bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý jeho rozhodnutie zrušil a odvolací súd tento nový

rozsudok zmenil. Namietal, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je zmätočný,

a rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 2. júna 2006 nie je právoplatný. Namietal ďalej časť

výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bol zmenený výrok o náhrade trov konania, majúc

za to, že žalobca v konaní nemal žiaden úspech a preto mal súd priznať náhradu konania

žalovanému.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho žiadal ako nedôvodné zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V zmysle veta prvá účastník môže podať dovolanie do jedného

mesiaca od právoplatnosti odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Dovolateľ v dovolaní nevymedzil, v akom rozsahu napadol rozsudok odvolacieho

súdu, z obsahu jeho mimoriadneho opravného prostriedku ale vyplýva, že rozhodnutie

odvolacieho súdu napadol ako celok.

Dovolanie v časti, smerujúcej proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol nie je s poukazom

na prípustné, pretože odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a nevyslovil, že je dovolanie proti jeho rozhodnutiu prípustné.

Dovolanie proti časti výroku rozsudku, ktorou odvolací súd zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 12 459,-- Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 9.2.1998 do zaplatenia Sk a v tejto časti konania zastavil, nepodáva ten, kto je

subjektívne oprávnený podať dovolanie. Žalovaný týmto výrokom nebol negatívne dotknutý,

lebo žalobe voči nemu nebolo vyhovené – odvolací súd rozhodol v prospech žalovaného.

I keď zákon v zveruje právo podať dovolanie účastníkovi konania, z účelu

dovolania vyplýva, že toto právo neprislúcha tomu účastníkovi, v neprospech ktorého

rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo a ktorým týmto rozhodnutím nebol dotknutý

na svojich právach. Posúdenie otázky, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

vyznelo v prospech či neprospech účastníka, prislúcha dovolaciemu súdu. (R 50/1999).

Pokiaľ dovolateľ namietal výrok rozsudku, ktorým zmenil rozhodnutie o trovách

konania, je potrebné uviesť, že rozhodnutie o trovách konania je rozhodnutie, ktoré má formu

uznesenia, i keď je súčasťou rozsudku súdu.

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho

prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia V zmysle je

dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom

o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

aj o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľa z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237

písm. b/ Vychádzal pritom z ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej prípustnosť

dovolania podľa tohto zákonného ustanovenia nenastáva len tvrdením dovolateľa o výskyte

takejto vady konania, ale až vtedy, ak dovolací súd zistí, že toto rozhodnutie takouto vadou

objektívne trpí.

Žalovaný v dovolaní tvrdil, že nebol pasívne legitimovaný byť účastníkom v konaní.

Dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že otázka vecnej legitimácie

účastníkov nemá žiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa Ak by aj súd

nesprávne posúdil túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť

konania. Nedostatok hmotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej legitimácie)

môže mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydanie meritórneho rozhodnutia,

ktorým sa žaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej alebo pasívnej

legitimácie účastníka konania treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19

) a procesnú spôsobilosť (t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania

). Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť vlastnými úkonmi

nadobúdať procesné práva a povinnosti) bez riadneho zastúpenia je vadou, na ktorú dopadá

K vade takejto povahy v danom prípade nedošlo a ani dovolateľom

nebola namietaná.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania, uvedené v § 237,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 243 ods. 4 v spojení s § 218

ods. 1 písm. b/, c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho

konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1

). Dovolací súd mu preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní

vo výške 242,77 € (písomné vyjadrenie k dovolaniu) v zmysle vyhlášky č.

v platnom znení.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. júla 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková