Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/21/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H., spol. s r.o., K.B., IČO:

X., zastúpeného advokátom JUDr. J., K. proti žalovanému: U.G.Š., IČO: X. (predtým D.Š.),

zastúpeného advokátom Mgr. A., D.B., o určenie platnosti záväzku z mandátnej zmluvy,

vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 3. apríla 2007, č. k. -307, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 3. apríla 2007,

č. k. -307 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom z 30.3.2006 pod č. k. -251

žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania na trovách

právneho zastúpenia k rukám advokáta JUDr. T. 6 832 Sk a k rukám advokáta Mgr. A.

27 811,80 Sk.

Súd prvého stupňa rozhodol s odôvodnením, že žalobca sa domáhal určenia,

že záväzok žalovaného vyplývajúci z mandátnej zmluvy, uzavretej 1.6.1997 medzi žalovaným

a pôvodným veriteľom - spoločnosťou S., s.r.o. a následne postúpený

na nového veriteľa spoločnosť H., s.r.o. je platný a naďalej trvá a medzi žalovaným

a žalobcom platne vznikol záväzkový vzťah.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

V predmetnej veci sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na strane

žalobcu k podaniu takejto žaloby. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby

na určenie, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže

dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov len navrhovaným

určením. Vo všeobecnosti platí, že v prípade, ak žaloba na určenie neslúži týmto potrebám,

nakoľko sa neistej situácie buď vôbec netýka, alebo ju nerieši (spornosť neodstraňuje) alebo

ak má žalobca inú možnosť ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu

účastníkov, nie je takáto žaloba spravidla účelná a procesne prípustná, v dôsledku toho ju

treba zamietnuť (rozhodnutia NS SR , ). V predmetnej veci súd

dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení existencie

trvania záväzkového vzťahu, a to z dôvodu, že takáto žaloba neodstraňuje spornosť medzi

účastníkmi konania. Žalobca tvrdí, že má pohľadávku voči žalovanému 24 944 142 Sk, ktorú

pohľadávku žalovaný neuznáva čo do základu, a preto týmto konaním nie je odstránená

spornosť medzi účastníkmi, nakoľko aj v prípade úspešnosti žalobcu by bolo potrebné podať

ďalšiu žalobu na plnenie. Nakoľko v predmetnej veci dospel súd k záveru, že nie je daný

naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení existencie a trvania záväzkového vzťahu,

žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.

Krajský súd v Trnave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Súčasne uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanému na trovách odvolacieho konania 1 424 Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca sa v konaní

nedomáhal určenia platnosti mandátnej zmluvy, ale iba z nej vyplývajúceho záväzku, ktorý

bližšie nešpecifikoval, hoci z obsahu zmluvy a súvisiacej právnej úpravy tohto typu zmluvy

( a nasl. ) vyplýva pre mandanta záväzkov niekoľko - záväzok

uhradiť dohodnutú odplatu, záväzok uhradiť náklady vynaložené mandatárom pri plnení jeho

zmluvných povinností, záväzok odovzdať podklady a informácie potrebné na zariadenie

záležitosti. Rovnako nešpecifikoval záväzkový vzťah určenia platnosti, vzniku ktorého

sa domáhal v druhej vete petitu žaloby, odhliadnuc už od skutočnosti, že v prípade určenia

záväzku nejde o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, ako to predpokladá ustanovenie

Ak naliehavý právny záujem žalobcu na určení má vyplývať zo záujmu na peňažnom

plnení za činnosti vykonané v prospech mandanta na základe mandátnej zmluvy zo dňa

1.6.1997, ktorý je zrejmý už zo skutočnosti, že žalobca nadobudol iba peňažnú pohľadávku

zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.1999, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu

k peňažnému plneniu mandanta takto formulované určenie nemôže priniesť odstránenie

neistoty v právnom postavení žalobcu, nakoľko nerieši právny základ tohto nároku

a nevylučuje prípadné uplatnenie námietok žalovaného voči výške peňažného záväzku, jeho

splatnosti, premlčania, či vôbec vzniku peňažného nároku, ktorá námietka vyplýva

už z obrany žalovaného v tomto konaní. Aký iný (v odvolaní naznačovaný) záujem v tomto

právnom vzťahu môže žalobca mať, nebolo odvolaciemu súdu zrejmé.

Za takejto situácie odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa

dospel k záveru, že určenie, ktorého sa žalobca v konaní domáhal ani v prípade jeho úspechu

v konaní neodstraňuje spornosť vzťahov účastníkov konania a nemožno ho preto považovať

za také, ktoré by malo schopnosť jednoznačne stanoviť základ právneho vzťahu účastníkov

a predísť tak žalobe na plnenie. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení ako vecne

správne podľa potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca podľa

ust. a . Navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu v Trnave

a vrátiť vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že Krajský súd v Trnave vytýčil pojednávanie na deň 3.4.2007.

Dňa 2.4.2007 riadne predvolaný právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní pre úraz preukázaný lekárskou správou a požiadal súd o odročenie

pojednávania z dôležitého dôvodu. V deň pojednávania právny zástupca žalobcu doplnil svoju

žiadosť o potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa ust.

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. V zmysle

ust. súd nesmie prejednať vec v neprítomnosti účastníka, ktorý bol riadne

predvolaný a svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil a zároveň požiadal o odročenie

pojednávania z dôležitého dôvodu.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené

v , treba chápať tak, že súd je povinný umožniť

účastníkovi uplatnenie tohto práva. Zúčastniť sa pojednávania v právnej veci pred súdom

je teda právom každého účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ

zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá.

Napriek uvedeným skutočnostiam súd v rozpore s ust. prejednal

vec v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu. Týmto postupom súd odňal

žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, čím je naplnený dovolací

dôvod podľa ust. Žalobca tiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Konkrétne na rozhodnutia pod sp. zn. , .

K dovolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( písm. ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) v rozsahu

vyplývajúcom z ust. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je podané

opodstatnene.

Podľa ust. v znení do 15.10. 2008 (ďalej len ) dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( ).

V zmysle ust. dovolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Z ust. vyplýva, že dovolací súd je viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Z dôvodov uvedených v je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu, bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah, alebo

povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia

rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. V prípade, že dovolací súd zistil,

že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho

súdu.

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom. Citované ustanovenie výslovne dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti

s postupom súdu, teda s procesnou činnosťou súdu, ktorá sama o sebe nemá výraz v súdnom

rozhodnutí. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým

účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu

priznáva, za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov, a ktoré mu boli

postupom súdu znemožnené.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa ust. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca

spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník

nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie na deň

3.4.2007 o 9,30 hod.. Právnemu zástupcovi žalobcu - JUDr. M. bolo predvolanie na

pojednávanie doručené dňa 20.3.2007. Listom zo dňa 27.3.2007, ktoré bolo faxom doručené

súdu dňa 29.3.2007, došlo zo strany žalobcu k oznámeniu o zmene právneho zastúpenia

a o prevzatí právneho zastupovania žalobcu advokátom JUDr. J.. Súčasne bolo pripojené

plnomocenstvo pre advokáta JUDr. J.. Originál oznámenia o prevzatí právneho zastúpenia

a plnomocenstvo spolu s odvolaním plnomocenstva s podacím lístkom boli odvolaciemu súdu

doručené dňa 3.4.2007. Faxom zo dňa 2.4.2007 právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní dňa 3.4.2007 o 9.30 hod. z dôvodu dočasnej práceneschopnosti.

V ospravedlnení uviedol,

že potvrdenie o lekárskom vyšetrení predkladá v prílohe a potvrdenie o dočasnej

práceneschopnosti doloží do 3 dní. Zároveň požiadal o odročenie pojednávania z dôležitého

dôvodu a vytýčenie nového termínu.

Žalovaný taktiež faxovou správou zo dňa 3.4.2007 ospravedlnil svoju neúčasť

na pojednávaní, a to v nadväznosti na ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie zo strany

právneho zástupcu žalobcu a požiadal súd o vytýčenie nového termínu v krátkej lehote.

Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa 3.4.2007 vyplýva, že súd

pojednával v neprítomnosti účastníkov z dôvodu, že žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil

a zástupca žalobcu nedokladoval dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania - potvrdenie

o práceneschopnosti.

Žalobca v lehote 3 dní od podania faxovej správy zo dňa 2.4.2007, ktorú tiež podal

na pošte 2.4.2007, doručil Krajskému súdu v Trnave dňa 5.4.2007 originál ospravedlnenia

neúčasti na pojednávaní dňa 3.4.2007, lekársku správu zo dňa 2.4.2007 a 3.4.2007 (doručená

5.4.2007) zaslal potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorej vyplýva,

že JUDr. J. je práceneschopný od 2.4.2007.

V danom prípade teda žalobca svoju neprítomnosť na odvolacom pojednávaní riadne

ospravedlnil z dôvodu dočasnej práceneschopnosti a požiadal z toho dôvodu o odročenie

pojednávania. Choroba účastníka potvrdená lekárskou správou - nálezom s odvolaním

sa na zaslanie potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti je dôležitý dôvod pre odročenie

pojednávania. Ak za tohto stavu odvolací súd vykonal odvolacie pojednávanie

v neprítomnosti žalobcu (jeho právneho zástupcu) a vyniesol rozsudok vo veci samej, tento

jeho postup bol v rozpore s ust. druhá veta Takýmto postupom bola

žalobcovi v zmysle odňatá možnosť konať pred súdom. Nebolo mu totiž

umožnené uplatniť konkrétne procesné práva, ktoré mu priznáva

a z ktorých bol postupom súdu vylúčený.

Skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vrátil na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného, i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. júla 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.