Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/17/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S.Ú.P.B., IČO: X.,

zastúpeného advokátom JUDr. J.D., B.,B. proti žalovanému: I.H., nar. X., B.V., zastúpeného

advokátom JUDr. Ing. M.C., V.,B., o zaplatenie 2 232 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde

Veľký Krtíš pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 6. februára 2008, č. k. -313, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd vo Veľkom Krtíši rozsudkom z 19. júna 2007, č. k. -271

návrh zamietol. Súčasne uložil žalobcovi nahradiť žalovanému trovy konania vo výške

19 003,30 Sk na účet advokáta JUDr. Ing. M.C.

Súd prvého stupňa rozhodol s odkazom na ust. , 7, 22 a 26

o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca podľa

o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa,

okrem iných činností pri kontrole vnútorného trhu, zabezpečuje skúšky na overenie

bezpečnosti a kvality výrobkov. Jednotlivé postupy posudzovania zhody výrobkov

s technickými požiadavkami sú upravené Potom podľa

cit. zákona spôsobilosť na vykonávanie skúšania výrobkov má len akreditovaná osoba, ktorá

vykonáva činnosť, ktorou osvedčuje spôsobilosť na vykonávanie skúšania výrobkov,

kalibrovanie meradiel, vykonávanie certifikačnej, inšpekčnej, alebo obdobnej technickej

činnosti a túto činnosť vykonáva v rozsahu akreditácie. Z podania Slovenskej národnej

akreditačnej služby Bratislava zo 17.6.2005 vyplýva, že skúšobné laboratórium

B., s.r.o. skúšku vzhľadu benzínu vykonávanú vizuálnou metódou podľa STN EN 228

v septembri 2003 nemalo akreditovanú a takúto skúšku nemalo akreditovanú ani ku dňu

podania správy 17.6.2005. Vzhľadom na to, že skúšobné laboratórium B., s.r.o. Bratislava

nemalo akreditáciu na vykonávanie skúšky vzhľadu benzínu, potom nemohlo prijať právne

relevantný záver ohľadne skúšky vzhľadu výrobku - benzínu BA 91 UNI, ktorý by mohol byť

akceptovateľný v rámci štátnej kontroly žalobcom. Žalobca v tomto smere teda neuniesol

dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo a v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným

dôkazom, že by skúšobné laboratórium B., s.r.o. Bratislava malo akreditáciu

na vykonávanie skúšky vzhľadu benzínu. Potom žalobcom tvrdená nevyhovujúca kvalita

výrobku - benzínu BA 91 UNI nebola právne relevantným spôsobom preukázaná, nakoľko

skúšobné laboratórium, ktoré skúšku vzhľadu vykonalo, ju nemohlo vykonávať z dôvodu,

že nemalo na ňu akreditáciu. Tým nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného došlo

k porušeniu právnej povinnosti, v dôsledku čoho by mu mohla byť uložená povinnosť zaplatiť

náklady na skúšku, preto súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici vec prejednal a po preskúmaní

rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,

že orgánom oprávneným vec rozhodnúť je S.Ú. Bratislava. Z uvedeného dôvodu uznesením

zo 6. februára 2008, č. k. -313 zrušil rozsudok okresného súdu a konanie

zastavil s tým, že vec bude po právoplatnosti uznesenia postúpená SL.Ú.P.B., Bratislava.

Žalobcovi súčasne uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 31 053,90

Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade medzi účastníkmi ide o vzťah

verejnoprávny, založený na princípe subsidiarity štátneho orgánu, ktorý kontroluje plnenie

povinností podnikateľských subjektov po stránke kvality a bezpečnosti výrobkov a ako štátny

orgán zasahuje do práv a povinností druhého účastníka v oblasti verejnej správy, čím kontrola

vnútorného trhu je, nejde teda o obchodnoprávny vzťah. Právomoc súdu nie je založená § 7

ods. 1 , lebo zákon

č. a ani Správny poriadok výslovne neustanovujú právomoc súdu v tejto

oblasti. Ak Obchodná inšpekcia má zákonom uloženú právomoc v oblasti štátnej kontroly

vnútorného trhu, je daná jej právomoc konať vo všetkých prípadoch s ňou spojených. Náklady

na vykonanie skúšky sú nepochybne podkladom pre konanie o uložení pokuty, preto ide

o akúsi refundáciu nákladov štátu. Tieto náklady sú vynaloženými trovami štátu a v konaní

o uložení pokuty, ktoré musí nasledovať v prípade porušenia povinnosti, ide o trovy

dokazovania. V rámci správneho konania je možné rozhodnúť aj o trovách konania. Takýmto

postupom by nebola kontrolovanému účastníkovi odňatá možnosť brániť sa súčasne voči

pokute a trovám konania, ak neboli dôvodne uložené. Zákon teda jednoznačne dáva právomoc

štátnemu orgánu a dáva mu aj zákonné prostriedky na jej realizáciu, teda je daná právomoc S..

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie.

Žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a uznesenie odvolacieho

súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania je podľa neho daná podľa

ust. , lebo postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom.

Pochybením tak prvostupňového, ako aj druhostupňového súdu pri posudzovaní

právneho vzťahu, ktorý existoval medzi žalobcom a žalovaným, je podľa názoru žalobcu

skutočnosť, že nepovažovali prejednávanú vec za obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261

ods. 2 v znení neskorších predpisov. Žalobca je podľa zákona orgánom

štátnej správy, rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet a žalovaný

je podnikateľom. K záväzkovému vzťahu medzi účastníkmi došlo pri podnikateľskej činnosti

žalovaného, záväzok žalovaného vznikol na základe skutočnosti uvedených v zákone,

konkrétne na základe § 7 ods. 4 zákona. Posudzovaný právny vzťah účastníkov je regresným

záväzkom vyplývajúcim z porušenia právnej povinnosti, pričom je nepochybné, že k jeho

vzniku došlo pri podnikateľskej činnosti pasívne legitimovaného účastníka a v súvislosti

s činnosťou aktívne legitimovaného účastníka v oblasti kontroly kvality výrobkov majúcou

charakter zabezpečovania verejných potrieb.

Žalobca pri odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu vychádzal zo záväznosti

posúdenia svojho nároku zakotveného v uznesení odvolacieho súdu sp. zn.

zo dňa 13.2.2007. Preto sa v odvolaní námietkami žalovaného, podľa ktorých uplatňovaný

nárok spadá pod režim správneho konania, nezaoberal. Zameral sa iba na vyvrátenie, negáciu

jediného dôvodu, pre ktorý súd prvého stupňa jeho návrh zamietol, a to neoprávnenosť

skúšobne vykonať inkriminovanú skúšku. Odvolací súd mal pri novom prejednaní svoj

pôvodný právny názor rešpektovať.

Podľa názoru žalobcu povinnosť podľa vyplýva

priamo zo zákona, ktorý určuje, že kontrolovaná osoba je povinná bez ďalšieho uhradiť

náklady vzoriek a skúšok na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov, ak ich deklarovaná

bezpečnosť alebo kvalita nevyhovuje požiadavkám osobitných predpisov. Regresná

povinnosť vzniká splnením takto kogentne ustanovených podmienok priamo ako peňažná

povinnosť, o ktorej sú súdy oprávnené konať. Odvolací súd nerešpektoval článok 13 ods. 1

písm. a/ , ani platnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone,

osobitne dikciu jeho § 7 ods. 4, ale aj ďalšie ustanovenia zákona. Súd postúpením veci uložil

štátnemu orgánu povinnosť konať v rozpore s jeho oprávneniami danými zákonmi a čl. 2

ods. 2 a zamedzil správcovi majetku štátu získať právne

relevantný titul na uplatnenie tejto peňažnej pohľadávky štátu a vydanie takto vzniknutého

bezdôvodného obohatenia zo strany pasívne legitimovaného účastníka.

Žalobca odmietol znovu podriadenie prejednávanej právnej (obchodnej veci)

pod režim správneho konania. Náklady skúšky vznikli ako výsledok činnosti S. ako takej

v postavení orgánu kontroly vnútorného trhu pri plnení úloh verejnej správy v oblasti ochrany

spotrebiteľa v zmysle príslušných ustanovení zákona.

Pri plnení týchto úloh sú práva i povinnosti orgánu kontroly i kontrolovanej osoby upravené

, konkrétne u kontrolovanej osoby zák., ktorý jej práva

a povinnosti upravuje kogentným spôsobom. Sú konštituované ako neprenosné a objektívne

kreované ex lege. Povinnosť uhradiť náklady vzorky a skúšky kontrolovanou osobou vzniká

bez ďalšieho u vykonaných skúšok, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky.

Pre kontrolovanú osobu sa stáva platnou a záväznou jej oboznámením s výsledkom kontroly,

čo je záverečné štádium kontroly. Vzťahy, ktoré pri tomto úkone vznikajú, sú upravené

zákonom. Ich vznik nie je viazaný na správne konanie a jeho výsledky a je nezávislý

absolútne autonómny od vôle alebo zavinenia kontrolovaného subjektu, inej osoby, príp.

od iných skutočností. Kontrolovaná osoba nemá pri ich vzniku postavenie účastníka

správneho konania. Náklady skúšky sú peňažnou pohľadávkou, ktorá vznikla na základe

obchodného záväzkového vzťahu a súdy sú príslušné na jej prejednanie.

Postupom prvostupňového i odvolacieho súdu v rozpore so zákonom bola žalobcovi

odňatá možnosť riadne konať pred súdom napriek tomu, že súdy mali vo veci konať

a akceptovať návrh na začatie konania v predmetnej veci účastníkov.

Žalobca dovolanie doplnil svojím podaním zo dňa 19.5.2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, dovolanie prejednal a po preskúmaní

rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru,

že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému tento

mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnutým uznesením odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, konanie

zastavil a vec po právoplatnosti rozhodnutia postúpil S.Ú. Bratislava.

Vzhľadom na výrok napadnutého uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé,

že prípustnosť dovolania proti nemu by prichádzala do úvahy iba v prípade, ak by bol daný

niektorý dovolací dôvod taxatívne uvedený v ust. Existenciu takého dôvodu súd

zisťuje z úradnej povinnosti. Dovolateľ sa aj domáha zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu

z dôvodu, že mu ako účastníkovi postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom

( ).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva Občiansky súdny

poriadok. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá

rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť

aj uznesenie o zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto

otázke nie je správny a konanie nedostatkom podmienky netrpí.

Právomoc súdu je založená ust. , pokiaľ ide o vec vyplývajúcu

z občianskoprávnych vzťahov v širšom zmysle, a teda ide o vzťah súkromnoprávnej povahy.

Podľa S. je nezávislý orgán štátnej správy, ktorému boli zverené

právomoci v oblasti kontroly vnútorného trhu. Je to orgán, plniaci si základnú úlohu štátu,

spočívajúcu v ochrane spotrebiteľov - občanov, uvádzať

na trh a poskytovať výrobky a služby zdravotne, hygienicky a bezpečnostne nezávadné.

V rámci zverenej právomoci koná v zmysle zákona ako správny orgán a jeho postup pri

rozhodovaní sa spravuje ustanoveniami Správneho poriadku.

V danom prípade medzi účastníkmi ide o vzťah verejnoprávny, založený na princípe

subsidiarity štátneho orgánu, ktorý kontroluje plnenie povinnosti podnikateľských subjektov

po stránke kvality a bezpečnosti výrobkov a ako štátny orgán zasahuje do práv a povinností

druhého účastníka v oblasti verejnej správy, čím kontrola vnútorného trhu je. Nejde teda

o obchodnoprávny vzťah, ako tvrdí dovolateľ.

Právomoc súdu nie je založená ani , lebo a ani

Správny poriadok výslovne neustanovujú právomoc súdu v tejto oblasti.

Založenie právomoci súdu v zmysle SR, zásady denegatio iustitie nie je

možné, lebo ak obchodná inšpekcia má zákonom uloženú právomoc v oblasti štátnej kontroly

vnútorného trhu, je daná jej právomoc konať vo všetkých prípadoch s ňou spojených. Náklady

na vykonanie skúšky sú nepochybne podkladom pre konanie o uložení pokuty, preto je

potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že ide o akúsi refundáciu nákladov štátu. Tieto náklady

sú vynaloženými trovami štátu a v konaní o uložení pokuty, ktoré musí nasledovať v prípade

porušenia povinnosti, ide o trovy dokazovania. V rámci správneho konania je možné

rozhodnúť aj o trovách konania. Takýmto postupom by nebola kontrolovanému účastníkovi

odňatá možnosť brániť sa súčasne voči pokute a trovám konania, ak neboli dôvodne uložené.

Pokiaľ zákon jednoznačne dáva právomoc štátnemu orgánu a dáva mu aj zákonné

prostriedky na jej realizáciu, právomoc S. je tým daná. Navyše, ide o orgán, ktorý má najviac

skúsenosti so skúmaním celého radu technických problémov, spojených s kontrolnou

činnosťou v oblasti vnútorného trhu a má dostatok odborníkov a technológiu na ich riešenie.

Z uvedených dôvodov aj vo veciach trov konania je daná právomoc tomuto štátnemu

orgánu a nie je možné dospieť k záveru, že v danom prípade rozhodnutím odvolacieho súdu

dovolateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dovolateľ mal možnosť aktívne

sa podieľať na priebehu konania a robiť procesné úkony.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád, vymenovaných v , dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie vady

dovolateľom namietanej. Nezistil však žiadnu skutočnosť, ktorá by zakladala prípustnosť

dovolania. Dovolací súd preto dovolanie podľa § 243b ods. 4, 5 v spojení s § 218 ods. 1

písm. c/ ako neprípustné odmietol.

Žalovanému, ktorý mal v dovolacom konaní plný úspech, trovy konania nevznikli.

Dovolací súd mu preto náhradu nepriznal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. júla 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.