Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ed4/375669.2c6410.pdf
PDF · 96.63 KB
No categories available
6Obdo/18/2009
Najvyšší súd 6 Obdo 18/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: RNDr. K.M., N., IČO:
X., zastúpeného advokátom Mgr. M.B., J. proti žalovanému: V., a.s., B., IČO: X.,
o zaplatenie 18 465,28 Sk, vedenom na Okresnom súde Bratislava V, Bratislava pod
spisovou značkou 15C 121/07, na dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo 17. septembra 2008, č. k. 3Cob/116/2008-75, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovanej sa o d m i e t a.
Žalobkyni sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e:
Žalobkyňa voči žalovanej uplatnila právo na zaplatenie istiny 18 465,28 Sk ako časť
poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania v zmysle § 38 ods. 4 zákona
č. 273/1994 Z. z., ktorý vyúčtovala faktúrou č. 30810 z 3. septembra 2003.
Okresný súd Bratislava V v Bratislave rozsudkom z 5. februára 2008, č. k.
15C 121/2007-49 zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Podľa
odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa v inom konaní uplatnila voči žalovanej sankciu
za oneskorenú úhradu faktúry č. 30810, a to vo forme úroku z omeškania podľa Občianskeho
zákonníka. Ide o tú istú faktúru, z ktorej si v tomto konaní uplatňuje poplatok z omeškania
podľa zák. č. 273/1994 Z. z. Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. februára 2004,
č. k. 7C 1/04-28 priznal v celom rozsahu úrok z omeškania v zmysle jej návrhu. Žalobkyni
bola teda právoplatne priznaná sankcia, ktorú si sama zvolila vo forme úroku z omeškania
podľa všeobecného predpisu, a to za celý čas omeškania. Súd uplatnený nárok nepovažoval
za zvyšok nároku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici,
pretože takýto nárok tam uplatňovaný nebol. Ide o iný nárok, a preto nie je možné priznať jej
za to isté omeškanie ďalšiu sankciu podľa osobitného predpisu, a to zák. č. 273/1994 Z. z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V. a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, keď za
omeškanie jej už bola sankcia priznaná podľa všeobecného predpisu. O náhrade trov konania
bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná, ktorá mala v konaní úspech, žiadne
trovy neuplatňovala.
Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu V v Bratislave Krajský súd
v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) rozsudkom zo 17. septembra 2008, č. k.
3Cob/116/2008-75 rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 18 465,28 Sk a náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
v sume 6 450 Sk k rukám právneho zástupcu žalobkyne.
Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa. Zistil,
že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod
sp. zn. 7C 1/04 nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre konanie, ktoré je predmetom
odvolania. Pokladal za irelevantné, že žalobkyňa na Okresnom súde v Banskej Bystrici
uplatnila peňažnú pohľadávku z právneho titulu úroku z omeškania. Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu, ak súd rozhoduje o nároku na peňažné plnenie, ktoré vychádza
zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke i podľa právnych
noriem, ako žalobkyňa navrhla, prípadne ak dovoľujú výsledky vykonaného dokazovania
podriadiť oprávnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobkyňa
dovoláva, je povinnosťou súdu uplatňovaný nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na to,
že v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je uvedený nesprávne alebo vôbec nie je
uvedený.
Odvolací súd zistil, že peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni priznané, predstavuje
časť poplatku z omeškania podľa § 38 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z. Žalobkyňa sa teda
v konaní nedomáha niečoho duplicitného, resp. nároku, ktorý jej bol právoplatne priznaný,
ale len tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý jej žalovaná dobrovoľne neplnila.
Aplikujúc na daný vzťah štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 397 Obchodného
zákonníka bol poplatok z omeškania za obdobie od 4. októbra 2003 do 19. decembra 2003
uplatnený včas, nakoľko bola žaloba doručená súdu prvého stupňa dňa 28. marca 2007.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Dovolanie odôvodnila
nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Namietala, že žalobkyňa uplatňuje
sankciu za omeškanie tých istých faktúr, za to isté obdobie, pričom si sama zvolila sankciu
a priznať úrok z omeškania sa domáhala na základe vlastného rozhodnutia. O návrhu
žalobkyne bolo teda právoplatne rozhodnuté, a preto s poukazom na § 159 ods. 3 O.s.p. vec
už nemožno opätovne prejednať. Dovolateľka ďalej tvrdila, že vzťah medzi ňou a žalobkyňou
je vzťahom občianskoprávnym. Právny vzťah, z ktorého si žalobkyňa v tomto konaní
uplatňuje právo, vznikol v roku 2003. V tomto období žalovaná bola verejnoprávnou
inštitúciou zriadenou podľa § 28 zákona č. 273/1994 Z. z. na vykonávanie zdravotného
poistenia, v ktorej oblasti však nevyvíjala podnikateľskú činnosť. Zdravotnú starostlivosť
priamo neposkytovala a vo vzťahoch s lekárňami nezabezpečovala verejné potreby,
ani nerealizovala vlastnú prevádzku, preto ani podľa § 261 ods. 1 a ods. 2 Obchodného
zákonníka sa jej vzťah s lekárňami, súvisiaci s úhradou zdravotnej starostlivosti, nemohol
v tom čase spravovať Obchodným zákonníkom ako všeobecným predpisom. Podľa
Občianskeho zákonníka je potrebné posudzovať premlčanie. Preto žiadal, aby dovolací súd
rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal
dovolanie v zmysle § 243a ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je
prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 a § 238 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Neprípustnosť dovolania upravuje
ustanovenie § 238 ods. 4 a ods. 5 O.s.p.
Podľa § 238 ods. 5 O.s.p dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň
podania návrhu na prvostupňovom súde.
V prejednávanej veci žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa 28. marca 2007.
V čase podania žaloby bola výška minimálnej mzdy v sume 7 600 Sk (zákon č. 90/1996 Z. z.
o minimálnej mzde a nariadenie vlády č. 540/2006 s účinnosťou od 1. októbra 2006).
Z uvedeného je zrejmé, že výška peňažnej pohľadávky v sume 18 465,28 Sk, ktorá je
predmetom dovolania, neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Preto dovolanie podľa
§ 238 ods. 5 O.s.p. nie je prípustné.
Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania proti rozsudku by prichádzala do úvahy
iba v prípade, ak by bol daný niektorý dovolací dôvod taxatívne uvedený v ustanovení § 237
O.s.p., existenciu takéhoto dovolacieho dôvodu zisťuje dovolací súd z úradnej povinnosti.
Dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí
žiadnou z vád taxatívne uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
Žalovaná sa ani nedovolávala žiadneho z dovolacích dôvodov uvedených v § 237
O.s.p. Pretože dovolací súd z obsahu spisu nezistil opodstatnenosť dovolania v zmysle
uvedeného ustanovenia, dovolanie žalovanej odmietol ako neprípustné podľa § 243b ods. 4
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Úspešnej žalobkyni v dovolacom konaní trovy nevznikli, a preto jej dovolací súd
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júla 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.