Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obdo/18/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: RNDr. K.M., N., IČO:

X., zastúpeného advokátom Mgr. M.B., J. proti žalovanému: V., a.s., B., IČO: X.,

o zaplatenie 18 465,28 Sk, vedenom na Okresnom súde Bratislava V, Bratislava pod

spisovou značkou , na dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zo 17. septembra 2008, č. k. -75, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej sa o d m i e t a.

Žalobkyni sa náhrada trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e:

Žalobkyňa voči žalovanej uplatnila právo na zaplatenie istiny 18 465,28 Sk ako časť

poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý deň omeškania v zmysle § 38 ods. 4 zákona

č. , ktorý vyúčtovala faktúrou č. 30810 z 3. septembra 2003.

Okresný súd Bratislava V v Bratislave rozsudkom z 5. februára 2008, č. k.

-49 zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Podľa

odôvodnenia rozhodnutia žalobkyňa v inom konaní uplatnila voči žalovanej sankciu

za oneskorenú úhradu faktúry č. 30810, a to vo forme úroku z omeškania podľa Občianskeho

zákonníka. Ide o tú istú faktúru, z ktorej si v tomto konaní uplatňuje poplatok z omeškania

podľa Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. februára 2004,

č. k. -28 priznal v celom rozsahu úrok z omeškania v zmysle jej návrhu. Žalobkyni

bola teda právoplatne priznaná sankcia, ktorú si sama zvolila vo forme úroku z omeškania

podľa všeobecného predpisu, a to za celý čas omeškania. Súd uplatnený nárok nepovažoval

za zvyšok nároku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici,

pretože takýto nárok tam uplatňovaný nebol. Ide o iný nárok, a preto nie je možné priznať jej

za to isté omeškanie ďalšiu sankciu podľa osobitného predpisu, a to

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V. a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, keď za

omeškanie jej už bola sankcia priznaná podľa všeobecného predpisu. O náhrade trov konania

bolo rozhodnuté podľa Žalovaná, ktorá mala v konaní úspech, žiadne

trovy neuplatňovala.

Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu V v Bratislave Krajský súd

v Bratislave ako súd odvolací ( ) rozsudkom zo 17. septembra 2008, č. k.

-75 rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni 18 465,28 Sk a náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania

v sume 6 450 Sk k rukám právneho zástupcu žalobkyne.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa. Zistil,

že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod

sp. zn. nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre konanie, ktoré je predmetom

odvolania. Pokladal za irelevantné, že žalobkyňa na Okresnom súde v Banskej Bystrici

uplatnila peňažnú pohľadávku z právneho titulu úroku z omeškania. Podľa právneho názoru

odvolacieho súdu, ak súd rozhoduje o nároku na peňažné plnenie, ktoré vychádza

zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke i podľa právnych

noriem, ako žalobkyňa navrhla, prípadne ak dovoľujú výsledky vykonaného dokazovania

podriadiť oprávnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobkyňa

dovoláva, je povinnosťou súdu uplatňovaný nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na to,

že v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je uvedený nesprávne alebo vôbec nie je

uvedený.

Odvolací súd zistil, že peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni priznané, predstavuje

časť poplatku z omeškania podľa Žalobkyňa sa teda

v konaní nedomáha niečoho duplicitného, resp. nároku, ktorý jej bol právoplatne priznaný,

ale len tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý jej žalovaná dobrovoľne neplnila.

Aplikujúc na daný vzťah štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 397 Obchodného

zákonníka bol poplatok z omeškania za obdobie od 4. októbra 2003 do 19. decembra 2003

uplatnený včas, nakoľko bola žaloba doručená súdu prvého stupňa dňa 28. marca 2007.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Dovolanie odôvodnila

nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Namietala, že žalobkyňa uplatňuje

sankciu za omeškanie tých istých faktúr, za to isté obdobie, pričom si sama zvolila sankciu

a priznať úrok z omeškania sa domáhala na základe vlastného rozhodnutia. O návrhu

žalobkyne bolo teda právoplatne rozhodnuté, a preto s poukazom na vec

už nemožno opätovne prejednať. Dovolateľka ďalej tvrdila, že vzťah medzi ňou a žalobkyňou

je vzťahom občianskoprávnym. Právny vzťah, z ktorého si žalobkyňa v tomto konaní

uplatňuje právo, vznikol v roku 2003. V tomto období žalovaná bola verejnoprávnou

inštitúciou zriadenou podľa na vykonávanie zdravotného

poistenia, v ktorej oblasti však nevyvíjala podnikateľskú činnosť. Zdravotnú starostlivosť

priamo neposkytovala a vo vzťahoch s lekárňami nezabezpečovala verejné potreby,

ani nerealizovala vlastnú prevádzku, preto ani podľa § 261 ods. 1 a ods. 2 Obchodného

zákonníka sa jej vzťah s lekárňami, súvisiaci s úhradou zdravotnej starostlivosti, nemohol

v tom čase spravovať ako všeobecným predpisom. Podľa

je potrebné posudzovať premlčanie. Preto žiadal, aby dovolací súd

rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

dovolanie v zmysle a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je

prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia a a Neprípustnosť dovolania upravuje

ustanovenie a

Podľa § 238 ods. 5 O.s.p dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň

podania návrhu na prvostupňovom súde.

V prejednávanej veci žalobkyňa podala žalobu na súd prvého stupňa 28. marca 2007.

V čase podania žaloby bola výška minimálnej mzdy v sume 7 600 Sk (

o minimálnej mzde a s účinnosťou od 1. októbra 2006).

Z uvedeného je zrejmé, že výška peňažnej pohľadávky v sume 18 465,28 Sk, ktorá je

predmetom dovolania, neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Preto dovolanie podľa

nie je prípustné.

Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania proti rozsudku by prichádzala do úvahy

iba v prípade, ak by bol daný niektorý dovolací dôvod taxatívne uvedený v ustanovení § 237

, existenciu takéhoto dovolacieho dôvodu zisťuje dovolací súd z úradnej povinnosti.

Dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí

žiadnou z vád taxatívne uvedených v ustanovení

Žalovaná sa ani nedovolávala žiadneho z dovolacích dôvodov uvedených v § 237

Pretože dovolací súd z obsahu spisu nezistil opodstatnenosť dovolania v zmysle

uvedeného ustanovenia, dovolanie žalovanej odmietol ako neprípustné podľa § 243b ods. 4

v spojení s

Úspešnej žalobkyni v dovolacom konaní trovy nevznikli, a preto jej dovolací súd

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. júla 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.