Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
29c/370152.6f870c.pdf
PDF · 95.05 KB
No categories available
4Cdo/292/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 292/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. Š., bývajúceho v T.,
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Š. B., advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom v I., proti žalovaným 1/ Slovenská republika – Ministerstvo financií SR, so sídlom
v Bratislave, Štefanovičova č. 5, 2/ Slovenská republika – Ministerstvo vnútra SR, so
sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, 3/ Slovenská republika – Národná banka Slovenska, so
sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, 4/ Slovenská republika – Generálna
prokuratúra SR, so sídlom v Bratislave, Štúrova č. 2, o náhradu škody, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10 C 122/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 10. apríla 2008 sp.zn. 6 Co 98/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 29. októbra 2007 č.k. 10 C 122/2004-73
zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 600 000,-- Sk
s príslušenstvom, spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov štátu podľa § 18
a nasl. zák. č. 58/1969 Zb. Žalovaným l/ až 4/ nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal
zo zistenia, že žalobca investoval svoje peňažné prostriedky do nebankových subjektov H. S.,
o.c.p., a.s., so sídlom v K. a B. D. so sídlom v B. a že tieto nebankové subjekty mu vložené
peňažné prostriedky nevrátili. Samotným investovaním týchto prostriedkov žalobcovi
nevznikla škoda, ale vymožiteľná pohľadávka voči nebankovým subjektom. Až v dôsledku
nemožnosti reálne vynútiť vrátenie tohto plnenia, dochádza k vzniku majetkovej ujmy
rovnajúcej sa investovanej sume. Nevymožiteľnosť pohľadávky žalobcu však nemá príčinnú
súvislosť s nečinnosťou orgánov štátu. Spočíva predovšetkým v zlom finančnom hospodárení
nebankových subjektov v rozsahu ich predmetu podnikania. Dospel preto k záveru, že nie sú
splnené zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom (nečinnosťou orgánov štátu) podľa zákona č. 58/1969 Zb. a nie je daná ani jeho
zodpovednosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v spojení s § 420 OZ.
Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. apríla 2008 sp.zn. 6 Co 98/2008
na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaným nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa vo veci
riadne zistil skutkový stav veci, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec
posúdil správne aj po právnej stránke. Jeho rozhodnutie preto považoval za vecne správne.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol
rozsudok krajského súdu a tiež okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Uviedol, že predložené listinné dôkazy a verejne známe skutočnosti ako aj
skutočnosti známe orgánom žalovaného z ich činnosti od roku 1997 jasne a súčasne
hodnoverne dokazujú právne relevantné skutočnosti zásadného významu pre rozhodnutie
vo veci. Orgány žalovaného od roku 1997 vo veci nebankových subjektov postupovali
v rozpore s ústavou a zákonom. Ich zavinenie na spôsobenej škode spočíva v tom, že v čase
kedy im boli verejne známe skutočnosti preukazujúce, že podnikateľskou činnosťou
nebankových subjektov vrátane B. D. vzniká akútne nebezpečenstvo vzniku škody, napriek
tomu za daného stavu nekonali tak, ako mali konať a včas nevykonali v rámci svojich
kompetencií žiadne preventívne opatrenia na predchádzanie vzniku tejto škody, aj keď im to
zákon prikazoval. Odvolací súd a tiež okresný súd preto neprávne dospeli k záveru, že nie je
daná zodpovednosť orgánov štátu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla investovaním peňažných
prostriedkov do nebankových subjektov.
Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadreniach k dovolaniu uviedli, že považujú dovolanie žalobcu
za nedôvodné. Krajský súd a tiež okresný súd vo veci správne rozhodli. Navrhli preto
dovolanie žalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom
k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto
ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci žalobca napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je
preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.
Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady
uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu smerovalo proti
takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3 O.s.p.)
a keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd
Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť
rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovaným v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová