Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/248/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. P. S.,

advokáta, N., proti žalovanému J. Z., bývajúcemu v N., o zaplatenie 881,96 Eur

(26 570,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. júna 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 6. marca 2008 č. k. -84 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 860,-- Sk spolu s 8,5 % úrokom z omeškania

od 9.1.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní, vo zvyšku návrh zamietol a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1 120,-- Sk v lehote 3 dní.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako jeho

klientom došlo na základe udeleného plnomocenstva k poskytnutiu právnych služieb, pričom

účastníci nedohodli výšku odmeny advokáta. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel

k záveru, že pri určení výšky odmeny advokáta za poskytnuté právne služby, nie je možné

určiť hodnotu veci alebo práva a vyjadriť ju v peniazoch. Pri stanovení rozsahu odmeny

vychádzal preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. l vyhlášky č. 655/04 Z.z. z 1/13 výpočtového

základu. Návrh považoval za opodstatnený iba v tej sume, ktorú uviedol vo výroku svojho

rozhodnutia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. júna 2008 sp.zn.

na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21 256,-- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania od 08.01.2008

do zaplatenia v lehote 3 dní. Pokiaľ sa žalobca domáhal plnenia v sume prevyšujúcej

21 256,-- Sk istiny s úrokom, návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

trovy konania v sume 19 001,-- Sk do 3 dní. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel

k záveru, že hodnotu veci v konaní, v ktorom žalobca poskytol žalovanému právne služby,

bolo možné vyjadriť v peniazoch. Pri výpočte odmeny, ktorú žalobca uplatňuje, vychádzal

preto z ustanovenia § 10 vyhlášky č. 655/04 Z.z., v ktorom je upravená tarifná odmena

advokáta za zastupovanie v občianskom súdnom konaní. Celkovú výšku odmeny, na rozdiel

od súdu prvého stupňa, stanovil sumou 21 256,-- Sk, z ktorého dôvodu jeho rozsudok zmenil

tak, že žalobe po túto sumu vyhovel a v sume prevyšujúcej 21 256,-- Sk žalobu ako

nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

a

Proti tomuto rozsudku krajského súdu do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené

a do výroku o náhrade trov konania, podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Uviedol, že odvolací súd pri výpočte odmeny za právnu službu postupoval nesprávne, keď

o 20 % znížil aj režijný paušál a nevzal do úvahy zmluvu o poskytovaní právnych služieb

z 11.6.2006, podľa ktorej účastníci dohodli odmenu za jeden úkon 1 008,-- Sk a 164,-- Sk

režijný paušál. Bol toho názoru, že za posledný úkon právnej služby (doplnenie podania

návrhu vo veci samej z 25.9.2006) odmena nepatrí, lebo žalovaný 14.8.2006 odvolal

plnomocenstvo udelené žalobcovi. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie odvolacieho súdu

v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho navrhuje v plnom rozsahu zamietnuť.

Právoplatným rozsudkom krajského súdu bolo totiž rozhodnuté o peňažnom plnení v sume

21 256,-- Sk. Keďže táto suma nepresahuje výšku trojnásobku minimálnej mzdy, je na mieste

aplikácia ustanovenia

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V ustanovení sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti

dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle tohto

zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak

sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ak rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát (písm.a/ až g/).

Vady uvedené v tomto ustanovení žalovaný v dovolaní výslovne nenamietal a ani

dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie

v tejto veci preto podľa prípustné nie je.

V posudzovanej veci odvolací súd rozhodol jednak potvrdzujúcim rozsudkom (v časti

priznania sumy 5 860,-- Sk a v časti, v ktorej nad sumu 21 256,-- Sk žalobu zamietol)

a jednak v časti, týkajúcej sa sumy 15 390,-- Sk, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

Keďže dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej vo vyhovujúcej

časti, podmienky prípustnosti dovolania bolo potrebné skúmať v zmysle , podľa

ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci ( ),

alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Výnimku z uvedenej prípustnosti dovolania predstavujú (okrem vecí uvedených

v ustanovení ) tiež veci, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky

sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde ( ). Neprípustnosť dovolania v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia sa vzťahuje iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí

účinnosti , t.j. po 1.9.2003 ( ).

V danom prípade dovolanie žalovaného proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu nie je prípustné, lebo odvolací súd nevyslovil v jeho výroku prípustnosť dovolania,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( )

a rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci ( ).

K prípustnosti dovolania žalovaného smerujúceho proti zmeňujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu treba uviesť, že v posudzovanej veci žalovaný napadol dovolaním

právoplatný rozsudok odvolacieho súdu vydaný 19. júna 2008 (t.j. vydaný po 1. septembri

2003). Predmetom výroku zmeňujúceho rozsudku bolo peňažné plnenie v sume 15 390,-- Sk.

Keďže minimálna mzda ku dňu podania žaloby (žaloba bola podaná 12.7.2007) činila sumu

7 600,-- Sk (), peňažné plnenie, o ktorom odvolací súd

zmeňujúcim rozsudkom rozhodol, neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy, t.j. sumu

22 800,-- Sk. Na uvedenú vec sa preto vzťahuje ustanovenie , z ktorého

dôvodu je dovolanie žalovaného aj proti zmeňujúcemu rozsudku krajského súdu neprípustné.

Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalovaný napáda dovolaním aj výrok rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku, ale

nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia ( , v spojení

s veta prvá ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu

treba prípustnosť dovolania žalovaného smerujúceho proti výroku o trovách konania

posudzovať podľa ustanovení , ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V treťom odseku tohto

zákonného ustanovenia sú však vymenované prípady vylučujúce prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiam, proti ktorým by inak bolo dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným

z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho

súdu preto nie je prípustné.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného

smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je; keďže neboli

zistené ani dôvody procesnej prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení

s veta prvá ), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď v súvislosti s dovolacím konaním

neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová