Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a10/370151.f126c6.pdf
PDF · 98.38 KB
No categories available
4Cdo/248/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 248/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. P. S.,
advokáta, N., proti žalovanému J. Z., bývajúcemu v N., o zaplatenie 881,96 Eur
(26 570,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn.
9 C 8/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 19. júna 2008 sp.zn. 12 Co 134/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 6. marca 2008 č. k. 9 C 8/2008-84 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 860,-- Sk spolu s 8,5 % úrokom z omeškania
od 9.1.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní, vo zvyšku návrh zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1 120,-- Sk v lehote 3 dní.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako jeho
klientom došlo na základe udeleného plnomocenstva k poskytnutiu právnych služieb, pričom
účastníci nedohodli výšku odmeny advokáta. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že pri určení výšky odmeny advokáta za poskytnuté právne služby, nie je možné
určiť hodnotu veci alebo práva a vyjadriť ju v peniazoch. Pri stanovení rozsahu odmeny
vychádzal preto v zmysle ustanovenia § 11 ods. l vyhlášky č. 655/04 Z.z. z 1/13 výpočtového
základu. Návrh považoval za opodstatnený iba v tej sume, ktorú uviedol vo výroku svojho
rozhodnutia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. júna 2008 sp.zn. 12 Co 134/2008
na odvolanie žalobcu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21 256,-- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania od 08.01.2008
do zaplatenia v lehote 3 dní. Pokiaľ sa žalobca domáhal plnenia v sume prevyšujúcej
21 256,-- Sk istiny s úrokom, návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy konania v sume 19 001,-- Sk do 3 dní. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel
k záveru, že hodnotu veci v konaní, v ktorom žalobca poskytol žalovanému právne služby,
bolo možné vyjadriť v peniazoch. Pri výpočte odmeny, ktorú žalobca uplatňuje, vychádzal
preto z ustanovenia § 10 vyhlášky č. 655/04 Z.z., v ktorom je upravená tarifná odmena
advokáta za zastupovanie v občianskom súdnom konaní. Celkovú výšku odmeny, na rozdiel
od súdu prvého stupňa, stanovil sumou 21 256,-- Sk, z ktorého dôvodu jeho rozsudok zmenil
tak, že žalobe po túto sumu vyhovel a v sume prevyšujúcej 21 256,-- Sk žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie
§ 224 ods. 2 a § 142 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené
a do výroku o náhrade trov konania, podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uviedol, že odvolací súd pri výpočte odmeny za právnu službu postupoval nesprávne, keď
o 20 % znížil aj režijný paušál a nevzal do úvahy zmluvu o poskytovaní právnych služieb
z 11.6.2006, podľa ktorej účastníci dohodli odmenu za jeden úkon 1 008,-- Sk a 164,-- Sk
režijný paušál. Bol toho názoru, že za posledný úkon právnej služby (doplnenie podania
návrhu vo veci samej z 25.9.2006) odmena nepatrí, lebo žalovaný 14.8.2006 odvolal
plnomocenstvo udelené žalobcovi. Za nesprávne považoval aj rozhodnutie odvolacieho súdu
v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho navrhuje v plnom rozsahu zamietnuť.
Právoplatným rozsudkom krajského súdu bolo totiž rozhodnuté o peňažnom plnení v sume
21 256,-- Sk. Keďže táto suma nepresahuje výšku trojnásobku minimálnej mzdy, je na mieste
aplikácia ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V ustanovení § 237 O.s.p. sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti
dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak
sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ak rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát (písm.a/ až g/).
Vady uvedené v tomto ustanovení žalovaný v dovolaní výslovne nenamietal a ani
dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie
v tejto veci preto podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
V posudzovanej veci odvolací súd rozhodol jednak potvrdzujúcim rozsudkom (v časti
priznania sumy 5 860,-- Sk a v časti, v ktorej nad sumu 21 256,-- Sk žalobu zamietol)
a jednak v časti, týkajúcej sa sumy 15 390,-- Sk, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.
Keďže dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej vo vyhovujúcej
časti, podmienky prípustnosti dovolania bolo potrebné skúmať v zmysle § 238 O.s.p., podľa
ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.),
alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Výnimku z uvedenej prípustnosti dovolania predstavujú (okrem vecí uvedených
v ustanovení § 238 ods. 4 O.s.p.) tiež veci, v ktorých bolo napadnuté právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky
sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu
na prvostupňovom súde (§ 238 ods. 5 O.s.p.). Neprípustnosť dovolania v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia sa vzťahuje iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí
účinnosti zákona č. 353/2003 Z.z., t.j. po 1.9.2003 (§ 372i ods. 7 O.s.p.).
V danom prípade dovolanie žalovaného proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu nie je prípustné, lebo odvolací súd nevyslovil v jeho výroku prípustnosť dovolania,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.)
a rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce
právny názor v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
K prípustnosti dovolania žalovaného smerujúceho proti zmeňujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu treba uviesť, že v posudzovanej veci žalovaný napadol dovolaním
právoplatný rozsudok odvolacieho súdu vydaný 19. júna 2008 (t.j. vydaný po 1. septembri
2003). Predmetom výroku zmeňujúceho rozsudku bolo peňažné plnenie v sume 15 390,-- Sk.
Keďže minimálna mzda ku dňu podania žaloby (žaloba bola podaná 12.7.2007) činila sumu
7 600,-- Sk (nariadenie vlády č. 540/2006 Z.z.), peňažné plnenie, o ktorom odvolací súd
zmeňujúcim rozsudkom rozhodol, neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy, t.j. sumu
22 800,-- Sk. Na uvedenú vec sa preto vzťahuje ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p., z ktorého
dôvodu je dovolanie žalovaného aj proti zmeňujúcemu rozsudku krajského súdu neprípustné.
Pre úplnosť treba dodať, že pokiaľ žalovaný napáda dovolaním aj výrok rozsudku
odvolacieho súdu o trovách konania, tento výrok sa síce stáva súčasťou výroku rozsudku, ale
nestráca povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p., v spojení
s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu
treba prípustnosť dovolania žalovaného smerujúceho proti výroku o trovách konania
posudzovať podľa ustanovení § 239 O.s.p., ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. V treťom odseku tohto
zákonného ustanovenia sú však vymenované prípady vylučujúce prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiam, proti ktorým by inak bolo dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným
z nich je aj uznesenie o trovách konania. Dovolanie proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho
súdu preto nie je prípustné.
So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného
smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je; keďže neboli
zistené ani dôvody procesnej prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď v súvislosti s dovolacím konaním
neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová