Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/315/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. P., s.r.o., so sídlom v B.,

proti žalovaným 1/ MUDr. E. V., bývajúcej v B., 2/ J. M., bývajúcemu v B., obaja zastúpení

právnou zástupkyňou JUDr. R. M., advokátkou so sídlom vo Z., o zaplatenie 251,61 €

(7 580,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. ,

o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo

14. novembra 2007 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovaných o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 20. marca 2007 č.k. -165

zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 7 580,-- Sk s 13 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 228,-- Sk od 1. júla 2003 do zaplatenia, zo sumy

384,-- Sk od 16. apríla 2003 do zaplatenia, zo sumy 2 803,-- Sk od 16. mája 2003

do zaplatenia, zo sumy 384,-- Sk od 16. júna 2003 do zaplatenia, zo sumy 384,-- Sk

od 16. júla 2003 do zaplatenia a zo sumy 397,-- Sk od 16. augusta 2003 do zaplatenia, všetko

v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Obom žalovaným uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 6 532,-- Sk na účet právnej

zástupkyne žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 14. novembra 2007 sp.zn.

na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní nahradiť

žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v sume 1 656,-- Sk, ktoré sú

povinní zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali včas dovolanie žalovaní 1/ a 2/. Navrhli

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie

so záväzným právnym názorom najvyššieho súdu. V dovolaní, okrem iného, citovali

ustanovenie V jeho dôvodoch však bližšie neuviedli, z realizácie akého

procesného práva mali byť postupom odvolacieho súdu vylúčení. Vyslovili len nesúhlas

so spôsobom vyznačenia právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. K uplatnenému nároku

žalobcu uviedli, že nemajú nedoplatok a poukázali na tú skutočnosť, že dôkaz preukazujúci

toto ich tvrdenie súd nijakým spôsobom nevyhodnotil a vôbec naň neprihliadol. Opakovane

namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Trvali na tom, že súd ich nesprávne

zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13 % ročne aj za obdobie, keď ešte platby

neboli splatné.

Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že okresný súd pri doručovaní

rozhodnutia odvolacieho súdu postupoval v súlade so zákonom a žiadnym spôsobom

dovolateľom neodňal možnosť konať pred súdom. Podané dovolanie preto považuje

za neprípustné. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaných 1/ a 2/ zamietol a zaviazal

ich spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy dovolacieho konania vo výške 1 580,-- Sk,

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V preskúmavanej veci žalovaní 1/ a 2/ napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Dovolanie preto podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Dovolanie preto ani podľa tohto zákonného ustanovenia prípustné nie je.

Navyše, v danom prípade ide o vec, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 238 ods. 5

(s účinnosťou do 15. októbra 2008, keďže dovolanie bolo podané 21. februára 2008),

podľa ktorého, dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo

pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde. Žaloba bola podaná na súde prvého stupňa 16. februára 2004. V čase

podania návrhu na prvostupňovom súde bola výška minimálnej mzdy 6 080,-- Sk, ktorej

trojnásobok predstavuje sumu 18 240,-- Sk. V dovolaní ide o vec, v ktorej bolo napadnuté

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení 7 580,-- Sk. Z uvedeného je

zrejmé, že nejde o peňažné plnenie prevyšujúce trojnásobok minimálnej mzdy, platnej ku dňu

podania návrhu na prvostupňovom súde. Aj z tohto dôvodu je dovolanie žalovaných 1/ a 2/

proti rozsudku krajského súdu neprípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Treba

zdôrazniť, že prípustnosť dovolania nie je založená už tým, že dovolateľ určitú vadu konania

tvrdí, ale až zistením, že konanie je takou vadou skutočne postihnuté.

Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z vád

uvedených v

Pokiaľ snáď dovolatelia za vadu v zmysle považovali nesprávne

vyznačenie právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že aj keby táto skutočnosť

bola pravdivá, sama bez ďalšieho nespôsobuje vylúčenie účastníka (v danom prípade

žalovaných) z realizácie jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom. Tento nesprávny postup súdu môže byť len dôvodom odňatia možnosti

účastníkovi konať pred súdom, k čomu však v danej veci nedošlo.

Keďže v dovolacom konaní nevyšla najavo žiadna procesná vada uvedená v § 237

, dovolací súd vychádzal z toho, že prípustnosť dovolania žalovaných 1/ a 2/ nemožno

vyvodiť ani z ustanovenia

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalovaných 1/

a 2/ smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je; keďže neboli

zistené ani dôvody procesnej prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky ich dovolanie ako neprípustné odmietol ( v spojení

s veta prvá ), bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď v súvislosti s dovolacím konaním

neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová