Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/242/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Š. T., bývajúceho v T., proti

žalovanému Krajskému školskému úradu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Teplická

č. 4, o neplatnosť výpovede, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. mája

2008 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 25. septembra 2006 č.k. -71

určil, že výpoveď daná žalobcovi listom zo 17. decembra 2001 č. 1663/2001 podľa § 46

ods. 1 písm.f/ je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

trovy konania v sume 6 121,-- Sk k rukám právneho zástupcu do troch dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. mája 2008 sp.zn.

na odvolanie žalovaného rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a o náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalovaný. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu a tiež prvostupňového súdu podľa v spojení

s zrušiť a konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby najvyšší súd zaviazal

žalobcu k náhrade trov konania. V dovolaní uviedol, že konanie pred odvolacím súdom (aj

pred súdom prvého stupňa) je postihnuté vadou uvedenou v , lebo

žalovaný ako účastník, ktorý vystupoval v konaní, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania. Uvedený záver odôvodnil tým, že pôvodný žalovaný po vyradený zo siete škôl

a školských zariadení Ministerstva školstva SR (Rozhodnutie Ministerstva školstva SR

z 22. júla 2004 č. CD-2004-11746/23333-1:09) bol dňom 31. augusta 2004 Rozhodnutím

Krajského školského úradu v Bratislave z 3. augusta 2004 č. KŠÚ/OOČ-1013/2004 zrušený

bez právneho nástupcu. Nenastal preto prechod práv a povinností z pracovnoprávnych

vzťahov na iný nástupnícky subjekt podľa . Bol toho názoru, že súdy

nižšieho stupňa pochybili, keď pokračovali v súdnom konaní a nepostupovali podľa § 107

ods. 4 , podľa ktorého ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje

v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, že podľa § 23 ods. 3

o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov práva

a povinnosti pôvodne žalovaného zrušeného bez právneho nástupcu prechádzajú dňom

zrušenia (v tejto veci dňom 31. augusta 2004) na zriaďovateľa, t.j. na Krajský školský úrad

v Bratislave, čím je dané jeho právne nástupníctvo a teda jeho pasívna vecná legitimácia

v spore.

Žalobca v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolateľ má procesnú

spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže podľa

o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je Krajský školský úrad rozpočtová

organizácia štátu. Podľa (v súčasnosti zákon

č. o rozpočtových pravidlách verejnej správy) rozpočtové organizácie štátu sú

právnické osoby. Poukázal na to, že túto spôsobilosť je potrebné odlišovať od tzv. vecnej

legitimácie účastníka – aktívnej či pasívnej, ktorá je z hľadiska prípustnosti dovolania

irelevantná. Neobstojí preto námietka žalovaného o vade konania v zmysle § 237 písm.b/

Navrhol dovolanie žalovaného ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietnuť ( v spojení s ). Žiadal priznať

trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 54,94 € (1 655,-- Sk).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci žalovaný napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie podľa § 238

ods. 1 preto nie je prípustné. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo

rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa

neprichádza do úvahy. Nejedná sa ani o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa

V ustanovení sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti

dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. V zmysle tohto

zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak

sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ak rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát (písm.a/ až g/). Treba zdôrazniť, že prípustnosť dovolania nie je založená už tým, že

dovolateľ určitú vadu konania tvrdí, ale až zistením, že konanie je takou vadou skutočne

postihnuté. Dovolací súd preto skúmal, či konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté

vadami uvedenými v citovanom ustanovení, pre ktoré by bolo možné podať proti nemu

dovolanie, pričom osobitnú pozornosť zameral na vady dovolateľom v dovolaní priamo

namietané.

V posudzovanej veci žalovaný tvrdil, že ako účastník konania na žalovanej strane,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, lebo naňho neprešli práva a povinnosti pôvodne

žalovaného a teda, že nie je v konaní daná jeho vecná pasívna legitimácia.

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou

a spôsobilosťou byť účastníkom konania. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva; má ju

ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je

účastník konania tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom

rozhodnutí o veci. Jej nedostatok zmätočnosť konania podľa

nespôsobuje; vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má

ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19

). Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva Občiansky

zákonník, podľa ktorého spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18

ods. 1 tohto zákonníka).

V posudzovanej veci Krajský školský úrad v Bratislave (označený za účastníka

konania) je rozpočtovou organizáciou štátu ( o štátnej

správe v školstve a školskej samospráve). Podľa

(v súčasnosti o rozpočtových pravidlách verejnej správy) rozpočtové

organizácie štátu sú právnické osoby. Na žalovanej strane vystupovala teda v konaní

právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou (subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva

a povinnosti), z ktorého dôvodu je spôsobilá byť aj účastníkom občianskeho súdneho konania

( ). Žalovaným tvrdená existencia vady uvedenej je preto

nenáležitá.

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ a c/ až g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady

uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalovaného

smerovalo proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému podľa prípustné nie

je; keďže neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ).

Dovolací súd na záver poznamenáva, že štát má (a musí mať) záujem na tom, aby

v každom prípade zániku organizácie zriadenej zákonom alebo rozhodnutím ústredného

orgánu napojenej na štátny rozpočet, existovala nástupnícka organizácia. V zákone

č. o rozpočtových pravidlách (v súčasnosti

o rozpočtových pravidlách verejnej správy) stanovil preto všeobecné pravidlo, podľa ktorého,

ak takáto organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú

dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak (§ 23 ods. 3 citovaného

zákona). Nesprávny je preto právny názor dovolateľa, že práva a povinnosti pôvodne

žalovaného (išlo nepochybne o rozpočtovú organizáciu s právnou subjektivitou zriadenou

zriaďovateľom KÚ v Bratislave) po jeho zrušení neprešli na iný subjekt a že súdy mali

správne postupovať podľa

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová