Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
00b/370140.3e37a9.pdf
PDF · 95.14 KB
No categories available
4Cdo/192/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 192/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. M. O., advokáta
v B., proti žalovanej Ing. J. H., bývajúcej v B., o zaplatenie 331,94 € (10 000,-- Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 18 C 57/2007,
o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2008 sp.zn.
5 Co 193/08 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 19. septembra 2008 sp.zn. 5 Co 193/08 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave označeným uznesením odmietol odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo 6. marca 2008 č.k. 18 C 57/2007-98, ktorým
zamietol jeho žalobu, ktorou sa domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie
10 000,-- Sk (odmena za poskytnuté právne služby). Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho
oneskoreným podaním. Uviedol, že zásielka s napadnutým rozsudkom doručovaná žalobcovi
bola po prvom neúspešnom pokuse o doručenie, ku ktorému došlo 9. apríla 2008 uložená
na pošte 10. apríla 2008, keď ani opakovaný pokus o doručenie uskutočnený v tento deň
nebol úspešný. Pretože žalobca si rozsudok v lehote troch dní od uloženia zásielky
s predmetným rozhodnutím nevyzdvihol, nastali u neho účinky doručenia tohto rozsudku
v pondelok 14. apríla 2008 a tak odvolacia lehota žalobcovi uplynula 29. apríla 2008. Pokiaľ
žalobca odvolanie podal osobne na súde prvého stupňa 6. mája 2008 podal ho oneskorene.
Preto odvolací súd jeho odvolanie ako oneskorene podané odmietol (§ 218 ods. 1 písm.a/
O.s.p.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania
(§§ 224 ods. 1, 146 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca, keď namietal
nesprávne posúdenie včasnosti ním podaného odvolania odvolacím súdom, v dôsledku čoho
došlo k odňatiu možnosti pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa § 236 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho
súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p. K týmto
vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom
z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým
nesúhlasí bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj
samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania
z dôvodu jeho oneskorenosti, ak záver súdu o otázke včasnosti podaného dovolania je
nesprávny, alebo je predčasný a teda rovnako nesprávny, pretože nebolo zistené, či odvolaním
napadnuté rozhodnutie bolo riadne doručené, resp. či pri jeho doručovaní bol dodržaný
zákonný postup.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení do 15. októbra 2008) ak nebol adresát písomnosti,
ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znova v deň
a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží
doručovateľ písomnosť na pošte, alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa
posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného
ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j.
v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne
definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe
doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia
o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.
Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne
doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou
vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení vrátane údajov vyžadovaných
ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p. potvrdzuje to, čo je v nej uvedené. Tento dôsledok však môže
nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka
neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval nie je osvedčené, že táto
podmienka náhradného doručenia je splnená. V takom prípade je povinnosťou súdu vykonať
šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo
doručované navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase
doručovania v mieste doručenia nezdržiaval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak
toho, čo doručenka nepotvrdzuje). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný
len ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval a mal tak
reálnu možnosť dozvedieť sa, že bude vykonaný opätovný pokus o doručenie v deň a hodinu
uvedenú v oznámení doručovateľa.
V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky založenej v spise na č.l. 101 zrejmé, že
obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie
bol vykonaný 9. apríla 2008, opakované doručenie bolo vykonané 10. apríla 2008 a zásielka
bola uložená na pošte 10. apríla 2008. Okolnosť, že sa adresát zásielky, žalobca, v mieste
doručenia 9. apríla 2008 zdržoval doručenka nepotvrdzuje, pretože žiaden takýto údaj na nej
uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia
zdržuje“). Za týchto okolností bolo povinnosťou odvolacieho súdu vykonať šetrenie
na zistenie tejto okolnosti. Odvolací súd síce vykonal pokus o takéto zistenie, no i napriek
tomu, že mu žalobca oznámil, že pre odstup času sa nepamätá, kde sa zdržiaval v dňoch
9. a 10. apríla 2008, odvolací súd ďalšie šetrenie nevykonal a vo veci rozhodol odmietnutím
odvolania žalobcu. Jeho rozhodnutie o odmietnutí odvolania nie je správne.
Ak teda odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu ako oneskorene podané bez toho,
aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal mu týmto rozhodnutím možnosť
pred súdom konať v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. v spojení s § 10 ods. 1, § 201 a § 212 a nasl.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová