Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/114/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. s.r.o., so sídlom

v N., zastúpenej JUDr. K. B., advokátom v N., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu

PZ Nitra, Kalvárska č. 2, Nitra, o zaplatenie 37 841,-- € (1 140 000,-- Sk) s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18. septembra 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 18. septembra

2007 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 3. mája 2005 č.k. -123 o žalobe

žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť jej 1 140 000,-- Sk

s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo v bezplatnom

užívaní ňou označených nehnuteľností, rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobkyni 1 038 412,-- Sk s 10 % úrokom z omeškania od 26. mája 2004 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 119,-- Sk

a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania konanie zastavil. Žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 182 284,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

do rúk jej právneho zástupcu. Doplňujúcim rozsudkom zo 17. apríla 2007 č.k. 7 C 229/2004-

266 súd prvého stupňa v časti o zaplatenie 100 869,-- Sk s 12 % úrokom z omeškania

od 19. mája 2004 do zaplatenia ako aj v časti zaplatenia 2 % úroku z omeškania zo sumy

1 039 531,-- Sk od 19. mája 2004 do zaplatenia a 10 % úroku z omeškania zo sumy

1 039 531,-- Sk za čas od 19. mája 2004 do 25. mája 2004 konanie zastavil podľa § 96 ods. 1,

3 , vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne. Pri rozhodovaní o veci samej vychádzal

zo zisteného skutkového stavu, z ktorého mal preukázané, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v kat. území N., zapísané na LV č. X. a to prac. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere

2 2

X. m, parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, parc. č. X.-zastavané plochy

2 2

a nádvoria o výmere X. ma parc. č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. mboli vo

vlastníctve S. N., a.s. so sídlom N., Na parcele č. X. a X. sú postavené stavby, ktoré boli vo

vlastníctve Slovenskej republiky – Sekcie justičnej polície Policajného zboru Bratislava.

Medzi nimi nebol usporiadaný nájomný vzťah k predmetným pozemkom. Pozemky odkúpila

kúpnou zmluvou zo 6. mája 2004 žalobkyňa. Dňa 6. mája 2004 bola uzatvorená

zmluva o postúpení pohľadávky medzi S. N., a.s. ako postupcom a žalobkyňou ako

postupníkom, spočívajúca v práve na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie

nehnuteľností patriacich postupcovi bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa s poukazom na

ustanovenie , , , potom dospel

k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, pretože jeho majetok sa nezmenšil, hoci

k takémuto zmenšeniu by došlo, keby si plnil svoju povinnosť (keby platil nájomné za

užívanie nehnuteľností). Žalobe žalobkyne vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť

2

1 038 412,-- Sk (pri celkovej ploche žalovaným užívaných nehnuteľností X. m), titulom

bezdôvodného obohatenia od 26. mája 2002 do 12. mája 2004. Pri určení jeho výšky

2

vychádzal z ceny 190,-- Sk na m, čo považoval za primerané vzhľadom k vyjadreniam

realitných kancelárií ako aj k tej skutočnosti, že takáto výška bola dohodnutá v zmluve

o nájme nehnuteľností uzavretá 12. mája 2004. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.

1

Na odvolanie žalovaného (odvolanie smerovalo proti výroku rozsudku súdu prvého

stupňa presahujúcu sumu 206 279,50 Sk) Krajský súd v Nitre uznesením z 25. októbra 2005

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti

náhrady trov konania zrušil a konanie vo veci zastavil a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , keď mal za to, že tak ako

žalobkyňa v žalobe označila žalovaného (Krajský úrad justičnej a kriminálnej polície PZ

Nitra) je subjektom, ktorý v čase podania žaloby nemal právnu subjektivitu a z toho dôvodu

nemal ani spôsobilosť byť účastníkom konania.

Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 31. marca

2006 sp.zn. uznesenie Krajského súdu v Nitre z 25. októbra 2005 sp.zn.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že postupom

odvolacieho súdu bola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Po zrušení veci dovolacím súdom a vrátení mu veci na ďalšie konanie Krajský súd

v Nitre rozsudkom z 18. septembra 2007 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 832 132,50 Sk zmenil tak, že

žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Takto rozhodol keď mal za to,

že postúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore so zákonom a tiež, že postúpenie

pohľadávky nebolo bez zbytočného odkladu oznámené dlžníkovi (žalovanému). Poukázal

na ustanovenia §, ods. 1 , z ktorých vyplýva, že

postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná a musí byť určitá –

identifikovateľná. V danom prípade však v zmluve o postúpení pohľadávky bolo dohodnuté,

že výška postúpenej pohľadávky bude určená rozsudkom okresného súdu, čo podľa názoru

odvolacieho súdu v žiadnom prípade nemožno považovať za pohľadávku určitú

a identifikovateľnú. Podľa jeho názoru z danej zmluvy o postúpení pohľadávky však ani

výkladom nebolo možné zistiť, v akom stave a v akej výške mal postupca pohľadávku a preto

uzavrel, že zmluva je absolútne neplatná podľa pre

neurčitosť. Ďalej poukázal na to, že postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky

14. júna 2004, pričom zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá 6. mája 2004, čo

nemožno hodnotiť ako oznámenie bez zbytočného odkladu, a tiež takýto úkon nemožno

hodnotiť ako určitý, keď bolo opätovne uvedené, že výška pohľadávky bude určená

rozhodnutím súdu. Ako prvý však oznámil postúpenie pohľadávky nový postupník a to

prípisom zo 6. mája 2004, takéto postúpenie odvolací súd nepovažoval za účinné, pretože

nový veriteľ musí okrem tohto písomného oznámenia predložiť zmluvu o postúpení

pohľadávky, čo v danom prípade žalobkyňa nesplnila. Podľa názoru odvolacieho súdu

nedošlo k relevantnému oznámeniu postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, a toto preto

nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá

prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia a dovolanie vadou podľa

, pretože odvolací súd svojím postupom jej odňal možnosť pred súdom

konať. Poukázala na to, že odvolací súd sa neštandardne odchýlil od právneho názoru, ktorý

v tejto veci zaujal súd prvého stupňa. Takýto postup kvalifikovala ako porušenie zásady

dvojstupňovosti občianskeho súdneho konania, keďže odvolací súd po tom, ako na prvé

odvolanie žalovaného konanie zastavil, v rozhodnutí napadnutom dovolaním svoj právny

názor bez zmeny v zistených skutkových okolnostiach diametrálne zmenil. Keďže

ku kľúčovej otázke pre meritórne posúdenie veci – t.j. k otázke danosti postúpenia

pohľadávky, zaujal odvolací súd negatívny postoj až v rozsudku napadnutom dovolaním,

nemala žalobkyňa možnosť vyjadriť sa k tomuto právnemu názoru a vyporiadať sa s novým

prekvapivo odlišným právnym názorom odvolacieho súdu v rámci konania o riadnom

opravnom prostriedku – o odvolaní. Žiadala preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný považoval rozsudok krajského súdu za vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), proti rozsudku, ktorý možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal ho bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať alebo rozhodovania

vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Osobitne sa dovolací súd zaoberal

vadou žalobkyňou namietanou, t.j., že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť

pred súdom konať. Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je v danom

prípade procesnou vadou podľa § 237 písm.f/ skutočne postihnuté.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná,

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho

konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy

účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých

procesných práv, ktoré mu priznáva na účelné uplatnenie alebo

bránenie práva.

V prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal názor

k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej 6. mája 2004 medzi postupcom (S., a.s.

N.) a postupníkom (žalobkyňou) a tiež k otázke splnenia zákonných predpokladov oznámenia,

že k postúpeniu pohľadávky došlo. Pričom dospel k záveru, že zmluva o postúpení

pohľadávky je neplatná (z dôvodov odvolacím súdom uvedených) a keďže mal za to, že

nedošlo k relevantnému oznámeniu dlžníkovi o postúpení pohľadávky nepovažoval

žalobkyňu za aktívne legitimovanú na vymáhanie postúpenej pohľadávky. V priebehu

konania na súde prvého stupňa aktívna legitimácia žalobkyne nebola spochybňovaná a súd

prvého stupňa vzhľadom na priebeh a výsledky konania založil svoj rozsudok na právnom

závere o dôvodnosti podanej žaloby (vydanie bezdôvodného obohatenia). Odvolací súd

vyvodil svoj iný právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa vôbec právne

neposudzoval, z ktorého dôvodu ani nepovažoval za potrebné pre takéto právne posúdenie

vykonať dokazovanie (napr. výsluch účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky na jej

obsah). Žalobkyňa sa k samotným právnym záverom odvolacieho súdu nemala možnosť

vyjadriť a predložiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska právnych záverov súdu

prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych záverov odvolacieho súdu

boli rozhodujúce. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil žalobkyni realizáciu jej

procesných práv, keďže až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa dozvedela, že odvolací súd svoj

iný právny záver vyvodil zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa nehodnotil. Odvolací súd

svojím postupom zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle , ktorá

zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová