Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/187/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. D., bývajúcej v T.,

zastúpenej JUDr. M. B., advokátom so sídlom v T., proti žalovanému J. L., bývajúcemu

v T., za účasti S. so sídlom v B., v mene ktorej koná A. – S. P., a.s., so sídlom v B., ako

vedľajšej účastníčky na strane žalovaného, o náhradu škody na zdraví, vedenej na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 12. septembra 2007 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 12. septembra 2007 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Trenčín 12. mája 2000 sa žalobkyňa domáhala

voči žalovanému náhrady škody na zdraví za úraz, ktorý utrpela 6.10.1998 pri dopravnej

nehode zavinenej žalovaným. Okrem iných nárokov žiadala priznať aj náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku základného bodového hodnotenia, t.j. v sume

441 000,-- Sk s prísl. (vychádzajúc z počtu bodov 735 a z hodnoty bodu v čase úrazu

30,-- Sk).

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 19. júna 2006 č.k. -138 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

120 750,-- Sk do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu v tejto časti

zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania a že žalovaný

je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 9 785,-- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Výrok vo veci samej odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého

vyvodil záver, že je daná zodpovednosť žalovaného ako prevádzateľa motorového vozidla

za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode žalovanej a že s prihliadnutím na následky utrpenej

zlomeniny driekového stavca (ťažké poúrazové obmedzenie pohyblivosti driekovej chrbtice),

spočívajúce v obmedzeniach žalovanej v rodinnom, kultúrnom a športovom živote, sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle vyhlášky č.

o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška

č. “) pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom

za primerané považoval jej zvýšenie na deväťnásobok sumy zodpovedajúcej základnému

bodovému hodnoteniu. Prisúdenú sumu (120 750,-- Sk) určil ako rozdiel medzi celkovou

výškou deväťnásobku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc z počtu

bodov určeného znalcom 475 a hodnoty bodu 30,-- Sk, a už vyplatenou sumou 7 500,-- Sk.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobkyne a vedľajšej účastníčky rozsudkom

z 12. septembra 2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,

týkajúcej sa náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, zmenil tak, že uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 49 500,-- Sk do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku

a vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému a vedľajšej

účastníčke sa nepriznáva náhrada trov konania a že žalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu

prvého stupňa súdny poplatok 3 174,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že

u žalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia, no nesprávne ustálil výšku tohto zvýšenia

na deväťnásobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu. Vyslovil názor,

že za primerané treba považovať zvýšenie uvedenej náhrady na štvornásobok sumy

zodpovedajúcej základnému počtu bodov určeného znaleckým posudkom, t.j. jej priznanie

vo výške 49 500,-- Sk (475 bodov x 30,-- Sk x 4 = 57 000,-- Sk mínus už vyplatených

7 500,-- Sk).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítala

odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke primeraného zvýšenia

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukazovala na to, že vedľajšia

účastníčka pri materiálnych škodách vyplatila za rozbité spätné zrkadlo a poškodený lak

na aute vyššiu sumu, než aká jej bola priznaná v tomto konaní. Namietala tiež nedostatok

riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.

Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný

prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti

ktorému je prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť

( ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami

konania uvedenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd

predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v a iných vád konania,

pričom zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou

z ustanovenia , spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi riadne konať

pred súdom.

Ustanovenie stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo

odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva

účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred

súdom.

V prejednávanej veci odvolací súd, stotožňujúci sa inak so skutkovými závermi súdu

prvého stupňa o trvalých následkoch a obmedzeniach v živote žalobkyne, svoj právny záver

o tom, že za primerané treba považovať zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia na štvornásobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu, nijako

bližšie neodôvodnil. Nevysvetlil akými úvahami sa pri tom riadil a o ktoré konkrétne

okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania oprel tento svoj iný záver. Aj keď

v súvislosti s rozhodovaním o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

v zmysle vyhlášky č. (pri nespochybniteľnom právnom základe

uplatneného nároku na náhradu škody) je súd oprávnený využiť voľnú úvahu podľa § 136

, neznamená to, že ide o celkom voľnú úvahu. Pri určení výšky nároku sú totiž

podkladom pre úvahu súdu také skutočnosti, ktoré vychádzajú zo súvislosti posudzovaného

prípadu a umožňujú určiť kvantitatívne závery a výšku uplatneného nároku s prihliadnutím

na výšku náhrad poskytovaných v obdobných prípadoch a s prihliadnutím na zásadu

proporcionality (primeranosti). Odôvodnenie postupu súdu podľa musí spĺňať

požiadavku náležitého zhodnotenia skutočností zistených v priebehu dokazovania a to ako

z hľadiska ich úplnosti, tak i z hľadiska riadneho odôvodnenia myšlienkového postupu súdu,

zodpovedajúceho zásadám logiky, a teda aj jeho presvedčivosti. Okrem toho, ak ide

o odvolací súd, musí byť z odôvodnenia jeho rozhodnutia zrejmé, pre aké závažné okolnosti

bolo potrebné sa odkloniť od záverov prvostupňového súdu, ktoré rovnako boli výsledkom

uplatnenia voľnej úvahy v zmysle Iba také odôvodnenie súdu zakladá aspoň

elementárnu možnosť prieskumu správnosti voľnej úvahy súdu, o ktorú oprel svoje

rozhodnutie.

Čiastočná nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, majúca za následok i jeho

nepresvedčivosť, je vadou konania, ktorou sa, ako už bolo uvedené, účastníkovi odníma

možnosť riadne konať pred súdom. Existencia tejto vady zakladá dôvodnosť podaného

dovolania a jej dôsledkom je zrušenie rozsudku vydaného v konaní ňou postihnutom.

Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

( ).

Uvedená vada však nebráni dovolaciemu súdu zaujať stanovisko k otázke výšky

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola tiež predmetom dovolacích

námietok žalobkyne. Výška tejto náhrady musí vychádzať z právneho predpisu, ktorý dopadá

na daný prípad. Keďže k úrazu žalobkyne došlo 6.10.1998, je týmto predpisom

v prejednávanej veci V zmysle vyhlášky č. ,

ktorou bola s účinnosťou od 1. apríla 1999 novelizovaná (okrem

iného tak, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-- Sk

za jeden bod), pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia

na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred 1. aprílom 1999, sa postupuje podľa doterajších

predpisov. Uvedené ustanovenie možno vykladať dvojakým spôsobom a to jednak tak, že

nároky na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa riadia vyhláškou

č. v znení do 31. marca 1999, ak do tohto dátumu došlo k škodnej udalosti

(úrazu, či inému poškodeniu zdravia), pričom nie je rozhodujúce, kedy došlo aj k vzniku

odškodňovanej bolesti, resp. k ustáleniu zdravotného stavu umožňujúcemu konštatovať stav

sťaženia spoločenského uplatnenia, a jednak tak, že uvedené nároky sa riadia touto vyhláškou

v znení do 31. marca 1999, ak do tohto dátumu došlo nielen k škodnej udalosti, ale aj

k vzniku bolesti, resp. k takému ustáleniu zdravotného stavu poškodeného, ktorý umožňuje

posúdiť sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru dovolacieho súdu za ústavne

súladný treba považovať výklad podľa druhej alternatívy. V zmysle § 2 uvedenej vyhlášky sa

totiž odškodnenie za bolesť poskytuje nielen za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, ale

aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov.

Okamih vzniku škodnej udalosti teda nemusí byť totožný s okamihom odškodňovanej bolesti.

V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má

preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb. K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak

následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov,

nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé

dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť,

ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné

vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe.

Keďže neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia mala byť posudzovaná podľa vyhlášky č. v znení

platnom v čase, keď tieto nároky ešte nevznikli, treba pri jej určení vychádzať zo znenia tohto

predpisu v čase vzniku odškodňovanej bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia.

Pretože v prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne až v roku 2000

(posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný 5.4.2000), riadi sa

výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhláškou č. v znení

novely vykonanej vyhláškou č. To znamená, že výška tejto náhrady je 60,-- Sk

za jeden bod.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová