Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bd1/369089.d5f988.pdf
PDF · 102.82 KB
No categories available
4Cdo/187/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 187/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. D., bývajúcej v T.,
zastúpenej JUDr. M. B., advokátom so sídlom v T., proti žalovanému J. L., bývajúcemu
v T., za účasti S. so sídlom v B., v mene ktorej koná A. – S. P., a.s., so sídlom v B., ako
vedľajšej účastníčky na strane žalovaného, o náhradu škody na zdraví, vedenej na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12 C 390/2000, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 12. septembra 2007 sp. zn. 5 Co 274/2006 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 12. septembra 2007 sp.zn. 5 Co 274/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na Okresnom súde Trenčín 12. mája 2000 sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému náhrady škody na zdraví za úraz, ktorý utrpela 6.10.1998 pri dopravnej
nehode zavinenej žalovaným. Okrem iných nárokov žiadala priznať aj náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 20-násobku základného bodového hodnotenia, t.j. v sume
441 000,-- Sk s prísl. (vychádzajúc z počtu bodov 735 a z hodnoty bodu v čase úrazu
30,-- Sk).
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 19. júna 2006 č.k. 12 C 390/2000-138 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
120 750,-- Sk do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu v tejto časti
zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania a že žalovaný
je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 9 785,-- Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrok vo veci samej odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého
vyvodil záver, že je daná zodpovednosť žalovaného ako prevádzateľa motorového vozidla
za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode žalovanej a že s prihliadnutím na následky utrpenej
zlomeniny driekového stavca (ťažké poúrazové obmedzenie pohyblivosti driekovej chrbtice),
spočívajúce v obmedzeniach žalovanej v rodinnom, kultúrnom a športovom živote, sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len „vyhláška
č. 32/1965 Zb.“) pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom
za primerané považoval jej zvýšenie na deväťnásobok sumy zodpovedajúcej základnému
bodovému hodnoteniu. Prisúdenú sumu (120 750,-- Sk) určil ako rozdiel medzi celkovou
výškou deväťnásobku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc z počtu
bodov určeného znalcom 475 a hodnoty bodu 30,-- Sk, a už vyplatenou sumou 7 500,-- Sk.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobkyne a vedľajšej účastníčky rozsudkom
z 12. septembra 2007 sp. zn. 5 Co 274/2006 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
týkajúcej sa náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, zmenil tak, že uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 49 500,-- Sk do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku
a vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovanému a vedľajšej
účastníčke sa nepriznáva náhrada trov konania a že žalovaný je povinný zaplatiť na účet súdu
prvého stupňa súdny poplatok 3 174,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že
u žalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, no nesprávne ustálil výšku tohto zvýšenia
na deväťnásobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu. Vyslovil názor,
že za primerané treba považovať zvýšenie uvedenej náhrady na štvornásobok sumy
zodpovedajúcej základnému počtu bodov určeného znaleckým posudkom, t.j. jej priznanie
vo výške 49 500,-- Sk (475 bodov x 30,-- Sk x 4 = 57 000,-- Sk mínus už vyplatených
7 500,-- Sk).
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítala
odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke primeraného zvýšenia
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukazovala na to, že vedľajšia
účastníčka pri materiálnych škodách vyplatila za rozbité spätné zrkadlo a poškodený lak
na aute vyššiu sumu, než aká jej bola priznaná v tomto konaní. Namietala tiež nedostatok
riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu.
Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný
prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti
ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami
konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd
predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v § 237 O.s.p. a iných vád konania,
pričom zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou vyplývajúcou
z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi riadne konať
pred súdom.
Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo
odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva
účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred
súdom.
V prejednávanej veci odvolací súd, stotožňujúci sa inak so skutkovými závermi súdu
prvého stupňa o trvalých následkoch a obmedzeniach v živote žalobkyne, svoj právny záver
o tom, že za primerané treba považovať zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na štvornásobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému hodnoteniu, nijako
bližšie neodôvodnil. Nevysvetlil akými úvahami sa pri tom riadil a o ktoré konkrétne
okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania oprel tento svoj iný záver. Aj keď
v súvislosti s rozhodovaním o zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (pri nespochybniteľnom právnom základe
uplatneného nároku na náhradu škody) je súd oprávnený využiť voľnú úvahu podľa § 136
O.s.p., neznamená to, že ide o celkom voľnú úvahu. Pri určení výšky nároku sú totiž
podkladom pre úvahu súdu také skutočnosti, ktoré vychádzajú zo súvislosti posudzovaného
prípadu a umožňujú určiť kvantitatívne závery a výšku uplatneného nároku s prihliadnutím
na výšku náhrad poskytovaných v obdobných prípadoch a s prihliadnutím na zásadu
proporcionality (primeranosti). Odôvodnenie postupu súdu podľa § 136 O.s.p. musí spĺňať
požiadavku náležitého zhodnotenia skutočností zistených v priebehu dokazovania a to ako
z hľadiska ich úplnosti, tak i z hľadiska riadneho odôvodnenia myšlienkového postupu súdu,
zodpovedajúceho zásadám logiky, a teda aj jeho presvedčivosti. Okrem toho, ak ide
o odvolací súd, musí byť z odôvodnenia jeho rozhodnutia zrejmé, pre aké závažné okolnosti
bolo potrebné sa odkloniť od záverov prvostupňového súdu, ktoré rovnako boli výsledkom
uplatnenia voľnej úvahy v zmysle § 136 O.s.p. Iba také odôvodnenie súdu zakladá aspoň
elementárnu možnosť prieskumu správnosti voľnej úvahy súdu, o ktorú oprel svoje
rozhodnutie.
Čiastočná nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, majúca za následok i jeho
nepresvedčivosť, je vadou konania, ktorou sa, ako už bolo uvedené, účastníkovi odníma
možnosť riadne konať pred súdom. Existencia tejto vady zakladá dôvodnosť podaného
dovolania a jej dôsledkom je zrušenie rozsudku vydaného v konaní ňou postihnutom.
Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
Uvedená vada však nebráni dovolaciemu súdu zaujať stanovisko k otázke výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola tiež predmetom dovolacích
námietok žalobkyne. Výška tejto náhrady musí vychádzať z právneho predpisu, ktorý dopadá
na daný prípad. Keďže k úrazu žalobkyne došlo 6.10.1998, je týmto predpisom
v prejednávanej veci vyhláška č. 32/1965 Zb. V zmysle § 14a vyhlášky č. 19/1999 Z.z.,
ktorou bola s účinnosťou od 1. apríla 1999 novelizovaná vyhláška č. 32/1965 Zb. (okrem
iného tak, že výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,-- Sk
za jeden bod), pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred 1. aprílom 1999, sa postupuje podľa doterajších
predpisov. Uvedené ustanovenie možno vykladať dvojakým spôsobom a to jednak tak, že
nároky na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa riadia vyhláškou
č. 32/1965 Zb. v znení do 31. marca 1999, ak do tohto dátumu došlo k škodnej udalosti
(úrazu, či inému poškodeniu zdravia), pričom nie je rozhodujúce, kedy došlo aj k vzniku
odškodňovanej bolesti, resp. k ustáleniu zdravotného stavu umožňujúcemu konštatovať stav
sťaženia spoločenského uplatnenia, a jednak tak, že uvedené nároky sa riadia touto vyhláškou
v znení do 31. marca 1999, ak do tohto dátumu došlo nielen k škodnej udalosti, ale aj
k vzniku bolesti, resp. k takému ustáleniu zdravotného stavu poškodeného, ktorý umožňuje
posúdiť sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa názoru dovolacieho súdu za ústavne
súladný treba považovať výklad podľa druhej alternatívy. V zmysle § 2 uvedenej vyhlášky sa
totiž odškodnenie za bolesť poskytuje nielen za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, ale
aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov.
Okamih vzniku škodnej udalosti teda nemusí byť totožný s okamihom odškodňovanej bolesti.
V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa odškodnenie poskytuje, ak úraz má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb. K sťaženiu spoločenského uplatnenia teda dochádza, ak
následkom úrazu alebo iného poškodenia na zdraví, prípadne zhoršením ich následkov,
nastanú v zdravotnom stave poškodeného také zmeny, ktoré majú preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre jeho životné úkony. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť,
ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné
vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe.
Keďže neexistuje rozumný dôvod, pre ktorý by výška náhrady za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia mala byť posudzovaná podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení
platnom v čase, keď tieto nároky ešte nevznikli, treba pri jej určení vychádzať zo znenia tohto
predpisu v čase vzniku odškodňovanej bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia.
Pretože v prejednávanej veci došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne až v roku 2000
(posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný 5.4.2000), riadi sa
výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhláškou č. 32/1965 Zb. v znení
novely vykonanej vyhláškou č. 19/1999 Z.z. To znamená, že výška tejto náhrady je 60,-- Sk
za jeden bod.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová