Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/97/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J., správcu konkurznej

podstaty úpadcu B., s. r. o., so sídlom J., K., IČO X., zastúpeného J., advokátkou, V., K., proti

žalovanej: V., H., V., o určenie neúčinnosti započítania pohľadávok, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v K. č. k. -176 zo dňa 14. apríla 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v K. č. k. 3Cbi/23/2005-

176 zo dňa 14. apríla 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v K. napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov

konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou dňa

21. 02. 2005 žalobca navrhol, aby súd určil, že započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa

08. 04. 2002, 03. 05. 2002, 03. 06. 2002, 13. 06. 2002 a 08. 07. 2002, ktorými si žalovaná

započítala svoju pohľadávku voči spoločnosti B., s. r. o., K., vo výške celkom 1 929 180,– Sk,

zo zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré v navrhovanom výroku presne popísal,

s pohľadávkou spoločnosti B., s. r. o., K., voči žalovanej,

vo výške 1 929 180,– Sk, zo zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 05. 2001 a zmluvy o spolupráci

zo dňa 14. 01. 2001, je voči konkurzným veriteľom úpadcu B., s. r. o., K., právne neúčinné,

a preto žalovaná je povinná vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 1 929 180,– Sk

s príslušenstvom. Podľa § 15 ods. 1 ZKV, a § 15 ods. 2 ZKV, žalobca, ako správca

konkurznej podstaty, sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony,

ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči

konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Podľa uvedenej zákonnej úpravy dlžníkom

je v danom prípade úpadca. To znamená, že žalobca má právo, za splnenia ostatných

zákonných podmienok, žiadať určiť, že úpadcove právne úkony sú, voči konkurzným

veriteľom úpadcu, právne neúčinné. Pri započítaní pohľadávok formou jednostranného úkonu

podľa , započítanie nie je právnym úkonom úpadcu, ako

dlžníka, ale je právnym úkonom žalovanej. Preto súd má za to, že podľa § 15 ZKV a nasl.

je možné odporovať iba právnym úkonom úpadcu, ale nie právnym úkonom iných osôb.

Preto súd žalobu, v časti o určenie neúčinnosti právnych úkonov žalovanej, podľa § 15 ZKV,

považuje za nedôvodnú. Žalobca v žalobe navrhol tiež žalovanú zaviazať vrátiť

do konkurznej podstaty úpadcu sumu 1 929 180,– Sk s prísl. Žalobca uvedený nárok uplatnil

titulom neúčinnosti právnych úkonov. Keďže súd neuznal za dôvodný uvedený právny titul,

potom súd považoval za nedôvodný aj nárok žalobcu na vrátenie sumy 1 929 180,– Sk s prísl.

do konkurznej podstaty zo žalobcom uplatneného právneho titulu a nemohol posudzovať,

či žalobcovi vzniklo právo na vrátenie uvedenej sumy do konkurznej podstaty úpadcu z iného

právneho dôvodu. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. ods. l Úspešnej

žalovanej trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa

pochybil, keď vydal rozhodnutie skôr, než by bol preskúmal a ozrejmil všetky rozhodné

skutočnosti týkajúce sa vysporiadania finančnej zálohy vo výške 1 929 180,– Sk

s príslušenstvom (pôvodne vo výške 2 000 000,– Sk), ktorú poskytla spoločnosť

B., s. r. o. (ďalej len „úpadca“) žalovanej a vykonal dôslednejšie hodnotenie dôkazov

o tvrdeniach sporových strán a tým presne zistil skutkový stav veci. Je nepochybné, že na

základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 05. 2001, sa žalovaná ako predajca zaviazala

úpadcovi ako kupujúcemu na spoluprácu pri uzatváraní leasingových zmlúv, predmetom

ktorých boli nové motorové vozidlá zn. ŠKODA dodávané žalovanou úpadcovi. Úpadca

za tým účelom jej poskytol zálohu na kúpnu cenu motorových vozidiel na obdobie

od 01. 05. 2001 do 01. 05. 2002 vo výške 1 000 000,– Sk. Túto zálohu úpadca uhradil

žalovanej bezhotovostným prevodom dňa 03. 05. 2001. Na základe predmetnej zmluvy

sa žalovaná zaviazala odúčtovať poskytnutú zálohu vo výške 1 000 000,– Sk na účet úpadcu

do 01. 05. 2002. Je nesporné, že žalovaná vyššie uvedenú finančnú čiastku v lehote splatnosti

úpadcovi nedoúčtovala ani nevrátila. Taktiež je nepochybné, že na základe zmluvy

o spolupráci zo dňa 14. 05. 2001 sa žalovaná ako predajca, zaviazala úpadcovi ako

kupujúcemu na spoluprácu pri uzatváraní leasingových zmlúv, predmetom ktorých budú nové

motorové vozidlá zn. ŠKODA dodávané žalovanou úpadcovi. Úpadca za tým účelom jej

poskytol zálohu na kúpnu cenu motorových vozidiel na obdobie od 14. 05. 2001

do 13. 05. 2002 vo výške 1 000 000,– Sk. Túto zálohu úpadca uhradil žalovanej

bezhotovostným prevodom dňa 29. 05. 2001. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaná

zaviazal odúčtovať poskytnutú zálohu vo výške 1 000 000,–- Sk na účet úpadcu

do 13. 05. 2002. Žalovaná vyššie uvedenú finančnú čiastku v lehote splatnosti úpadcovi

nedoúčtovala, ani nevrátila. Konanie žalovanej svedčí o tom, že nikdy nemala v úmysle

vyššie uvedené finančné prostriedky aj s príslušenstvom úpadcovi vrátiť. Žalobca má za to,

že následné náhle konanie žalovanej v súvislosti s vysporiadaním jej záväzku jednostranným

započítaním (oznámením úpadcovi zo dňa 08. 04. 2002, 03. 05. 2002, 03. 06. 2002,

13. 06. 2002 a 08. 07. 2002) s pohľadávkami ňou nadobudnutými (postúpenými)

od pôvodných majiteľov vkladov, jednoznačne v prospech žalovanej, bolo ovplyvnené

udalosťami, ktoré nastali u úpadcu (01. 02. 2002 viacerí veritelia podali návrh na vyhlásenie

konkurzu na majetok úpadcu, dňa 04. 02. 2002, došlo k uzatvoreniu pobočiek úpadcu, jeho

konatelia boli vzatí do väzby). Podľa názoru žalobcu, výsledok hodnotenia dôkazov vo veci

nezodpovedá ustanoveniu , pretože súd vzal do úvahy

len skutočnosti, ktoré vyplynuli z obrany žalovanej a nie aj argumentácie žalobcu. Opomenul

rozhodné skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval. Ak právna úprava ešte pred vyhlásením

konkurzu chráni majetok dlžníka pred jeho zmenšovaním a za tým účelom priamo stanovuje

povinnosti dlžníkovi (úpadcovi), tým zvlášť zákon predpokladá, že ani iné osoby smerom

k majetku dlžníka nesmú tak konať. Je nesporné, že k právnemu úkonu započítania

pohľadávok zo strany žalovanej, došlo v období tesne pred vyhlásením konkurzu na majetok

úpadcu, za pôsobenia predbežného správcu, ktorý bol krajským súdom ustanovený

dňa 11. 03. 2002. Žalovaná započítala svoju pohľadávku vo výške 1 929 180,– Sk zo zmlúv

o pôžičke, so svojím záväzkom zo zmlúv o spolupráci vo výške 1 929 180,– Sk,

jednostranným zápočtom oznámeným úpadcovi dňa 08. 04. 2002, 03. 05. 2002, 03. 06. 2002,

13. 06. 2002 a 08. 07. 2002. Uvedený započítací prejav žalovanej osobne prevzali

a spracovali zamestnanci úpadcu bez vedomia predbežného správcu napriek tomu, že v tomto

období boli všetky pracoviská úpadcu zatvorené a zamestnanci mali čerpať dovolenky. V deň

doručenia započítacích prejavov žalovanou predbežný správca v zozname záväzkov úpadcu

v účtovných knihách evidoval nie záväzok voči žalovanej, ale záväzky voči pôvodným

majiteľom vkladov. Žalobca má zato, že je nepochybné, že odporovateľný úkon bol na

prospech žalovanej, keď namiesto plnej úhrady svojho záväzku vo výške 1 929 180,– Sk,

žalovaná tento záväzok vyrovnala pohľadávkami síce v objeme 1 929 180,– Sk, ale ktoré

žalovaná od ich pôvodných majiteľov, ktorí jej ich postúpili, získala za odplatu len 25%

výšky pohľadávky. Pritom celý objem pohľadávky voči žalovanej, ktorá je naďalej súčasťou

konkurznej podstaty úpadcu, mala slúžiť na pomerné uspokojenie veľkého počtu

konkurzných veriteľov. Je nepochybné, že namietané započítanie sa týka majetku

(pohľadávky) úpadcu a v konečnom dôsledku znamená jeho zmenšenie a tým ukrátenie

pomerného uspokojenia pohľadávok úpadcových veriteľov.

Žalovaná sa na odvolanie nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa ust. a a zistil, že odvolanie žalobcu

je dôvodné.

Podľa ust. § 15 ods. 1 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca, sa môže domáhať, aby

súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie

vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne

neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi

z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ust. § 15 ods. 3 ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol

konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred

začatím konkurzu medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou,

b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú

účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym

orgánom alebo členom štatutárneho, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň

34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá

strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť

konkurzného veriteľa.

V danom prípade sa žalobca domáhal, aby súd určil, že započítanie vzájomných

pohľadávok zo dňa 08. 04. 2002, 03. 05. 2002, 03. 06. 2002, 13. 06. 2002 a 08. 07. 2002,

ktorými si žalovaný započítal svoju pohľadávku voči spoločnosti B., s. r. o., K., vo výške

celkom 1 929 180,– Sk, zo zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré v navrhovanom výroku

presne popísal, s pohľadávkou spoločnosti B., s. r. o., K., voči žalovanému, vo výške 1 929

180,– Sk, zo zmluvy o spolupráci zo dňa

01. 05. 2001 a zmluvy o spolupráci zo dňa 14. 01. 2001, je voči konkurzným veriteľom

úpadcu B., s. r. o., K., právne neúčinné.

Je nesporné, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz dňa 03. 09. 2002. Podľa ust.

§ 14 ods. 1 písm. i/ ZKV účinného k 01. 08. 2000, po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu,

započítanie vzájomných pohľadávok nie je možné. K započítaniu vzájomných pohľadávok

došlo k období od 08. 04. 2002 do 08. 07. 2002, t. j. pred vyhlásením konkurzu na majetok

úpadcu. Pri započítaní pohľadávok formou jednostranného úkonu podľa § 580 Občianskeho

zákonníka, započítanie nie je právnym úkonom úpadcu, ako dlžníka, ale je právnym úkonom

žalovanej. Na základe zmlúv o spolupráci z 01. 05. 2001 a 14. 05. 2001 sa žalovaná ako

predajca, zaviazala na spoluprácu pri uzatváraní leasingových zmlúv, predmetom ktorých

budú nové motorové vozidlá zn. ŠKODA, dodávané žalovanou úpadcovi. Za tým účelom

úpadca poskytol žalovanej zálohu na kúpnu cenu motorových vozidiel na obdobie

od 01. 05. 2002 do 01. 05. 2002 vo výške 1 000 000,– Sk, ktorá suma bola žalovanej uhradená

dňa 03. 05. 2001 a ďalšiu zálohu vo výške 1 000 000,– Sk na obdobie od 14. 05. 2001

do 14. 05. 2002, ktorá bola žalovanej uhradená dňa 29. 05. 2001. Žalovaná však poskytnuté

zálohy nevrátila. Žalovaná podaním zo dňa 08. 04. 2002 žalobcovi oznámila, že jeho

pohľadávku na vrátenie preddavku vo výške 1 000 000,– Sk podľa Zmluvy o spolupráci

zo dňa 01. 05. 2001, započítava voči jej pohľadávke vo výške 426 666,– Sk, ktorú nadobudla

na základe Zmluvy č. 3/2001 o postúpení pohľadávky od postupcu E..

Od menovanej postupkyne žalovaná nadobudla ešte na základe Zmluvy č. 1/2001 o postúpení

pohľadávky pohľadávku vo výške 160 000,– Sk a Zmluvy č. 2/2001 o postúpení pohľadávky

pohľadávku vo výške 341 334,– Sk, ktorú skutočnosť žalobcovi oznámila prípismi zo dňa

03. 05. 2002. Zmluvou č. 2/2002 o postúpení pohľadávky žalovaná získala pohľadávku

od postupcu E. vo výške 110 625,– Sk, čo oznámila žalobcovi prípisom

zo dňa 03. 06. 2002. Žalovaná prípisom zo dňa 03. 06. 2002 žalobcovi oznámila, že

na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 14. 05. 2001, uzavretej medzi ňou ako predajcom

a žalobcom ako kupujúcim, má žalobca nárok voči nej na vrátenie preddavku vo výške

1 000 000,– Sk. Pohľadávku žalobcu voči nej na vrátenie preddavku vo výške 1 000 000,– Sk

podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 14. 05. 2001, započítava voči jej pohľadávke vo výške

582 084,– Sk, ktorú nadobudla na základe Zmluvy č. 4/2001 o postúpení pohľadávky

od postupcu I. a na základe Zmluvy č. 1/2002 o postúpení pohľadávky

od postupcu A. vo výške 112 274,– Sk. Prípisom zo dňa 13. 06. 2002 žalovaná oznámila

žalobcovi, že započítava voči jej pohľadávke pohľadávku vo výške 115 830,– Sk, ktorú

nadobudla na základe Zmluvy č. 3/2002 o postúpení pohľadávky od postupcu Š..

Jednostranne si ešte započítala pohľadávku podľa prípisu zo dňa 08. 07. 2002

vo výške 20 367,– Sk, ktorú nadobudla na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky

od postupcu M. a aj dve pohľadávky vo výške 30 000,– Sk, ktoré nadobudla

na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu M. a A.. Podľa žalovanej

jednostranným započítaním zanikol záväzok žalovanej vo výške 1 929 180,– Sk, ktorý mala

voči úpadcovi zo zmluvy o spolupráci.

Krajský súd v napadnutom rozsudku zastával názor, že podľa § 15 ZKV a nasl.

je možné odporovať iba právnym úkonom úpadcu, ale nie právnym úkonom iných osôb. Preto

žalobu, v časti o určenie neúčinnosti právnych úkonov žalovanej, podľa § 15 ZKV, považoval

za nedôvodnú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu.

Podľa jeho názoru úpadca sa mohol domáhať neúčinnosti započítania pohľadávok podľa

§ 15 ZKV voči žalovanej, ktorá mu bola dlžná 2 000 000,– Sk.

Vzhľadom na iný právny názor Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa ust. zrušil a podľa

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou došetriť

skutkový stav aj vzhľadom na námietku žalobcu, že započítací prejav žalovanej osobne

prevzali a spracovali zamestnanci úpadcu bez vedomia predbežného správcu.

V novom rozhodnutí o veci krajský súd s poukázaním na ust.

rozhodne o náhrade trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. júna 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková