Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bf2/369794.897b1f.pdf
PDF · 111.79 KB
No categories available
4Obo/97/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Obo/97/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J., správcu konkurznej
podstaty úpadcu B., s. r. o., so sídlom J., K., IČO X., zastúpeného J., advokátkou, V., K., proti
žalovanej: V., H., V., o určenie neúčinnosti započítania pohľadávok, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v K. č. k. 3Cbi/23/2005-176 zo dňa 14. apríla 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v K. č. k. 3Cbi/23/2005-
176 zo dňa 14. apríla 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v K. napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou dňa
21. 02. 2005 žalobca navrhol, aby súd určil, že započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa
08. 04. 2002, 03. 05. 2002, 03. 06. 2002, 13. 06. 2002 a 08. 07. 2002, ktorými si žalovaná
započítala svoju pohľadávku voči spoločnosti B., s. r. o., K., vo výške celkom 1 929 180,– Sk,
zo zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré v navrhovanom výroku presne popísal,
s pohľadávkou spoločnosti B., s. r. o., K., voči žalovanej,
vo výške 1 929 180,– Sk, zo zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 05. 2001 a zmluvy o spolupráci
zo dňa 14. 01. 2001, je voči konkurzným veriteľom úpadcu B., s. r. o., K., právne neúčinné,
a preto žalovaná je povinná vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 1 929 180,– Sk
s príslušenstvom. Podľa § 15 ods. 1 ZKV, a § 15 ods. 2 ZKV, žalobca, ako správca
konkurznej podstaty, sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony,
ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči
konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Podľa uvedenej zákonnej úpravy dlžníkom
je v danom prípade úpadca. To znamená, že žalobca má právo, za splnenia ostatných
zákonných podmienok, žiadať určiť, že úpadcove právne úkony sú, voči konkurzným
veriteľom úpadcu, právne neúčinné. Pri započítaní pohľadávok formou jednostranného úkonu
podľa § 580 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je právnym úkonom úpadcu, ako
dlžníka, ale je právnym úkonom žalovanej. Preto súd má za to, že podľa § 15 ZKV a nasl.
je možné odporovať iba právnym úkonom úpadcu, ale nie právnym úkonom iných osôb.
Preto súd žalobu, v časti o určenie neúčinnosti právnych úkonov žalovanej, podľa § 15 ZKV,
považuje za nedôvodnú. Žalobca v žalobe navrhol tiež žalovanú zaviazať vrátiť
do konkurznej podstaty úpadcu sumu 1 929 180,– Sk s prísl. Žalobca uvedený nárok uplatnil
titulom neúčinnosti právnych úkonov. Keďže súd neuznal za dôvodný uvedený právny titul,
potom súd považoval za nedôvodný aj nárok žalobcu na vrátenie sumy 1 929 180,– Sk s prísl.
do konkurznej podstaty zo žalobcom uplatneného právneho titulu a nemohol posudzovať,
či žalobcovi vzniklo právo na vrátenie uvedenej sumy do konkurznej podstaty úpadcu z iného
právneho dôvodu. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. l O. s. p. Úspešnej
žalovanej trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva ich náhradu.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa
pochybil, keď vydal rozhodnutie skôr, než by bol preskúmal a ozrejmil všetky rozhodné
skutočnosti týkajúce sa vysporiadania finančnej zálohy vo výške 1 929 180,– Sk
s príslušenstvom (pôvodne vo výške 2 000 000,– Sk), ktorú poskytla spoločnosť
B., s. r. o. (ďalej len „úpadca“) žalovanej a vykonal dôslednejšie hodnotenie dôkazov
o tvrdeniach sporových strán a tým presne zistil skutkový stav veci. Je nepochybné, že na
základe zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 05. 2001, sa žalovaná ako predajca zaviazala
úpadcovi ako kupujúcemu na spoluprácu pri uzatváraní leasingových zmlúv, predmetom
ktorých boli nové motorové vozidlá zn. ŠKODA dodávané žalovanou úpadcovi. Úpadca
za tým účelom jej poskytol zálohu na kúpnu cenu motorových vozidiel na obdobie
od 01. 05. 2001 do 01. 05. 2002 vo výške 1 000 000,– Sk. Túto zálohu úpadca uhradil
žalovanej bezhotovostným prevodom dňa 03. 05. 2001. Na základe predmetnej zmluvy
sa žalovaná zaviazala odúčtovať poskytnutú zálohu vo výške 1 000 000,– Sk na účet úpadcu
do 01. 05. 2002. Je nesporné, že žalovaná vyššie uvedenú finančnú čiastku v lehote splatnosti
úpadcovi nedoúčtovala ani nevrátila. Taktiež je nepochybné, že na základe zmluvy
o spolupráci zo dňa 14. 05. 2001 sa žalovaná ako predajca, zaviazala úpadcovi ako
kupujúcemu na spoluprácu pri uzatváraní leasingových zmlúv, predmetom ktorých budú nové
motorové vozidlá zn. ŠKODA dodávané žalovanou úpadcovi. Úpadca za tým účelom jej
poskytol zálohu na kúpnu cenu motorových vozidiel na obdobie od 14. 05. 2001
do 13. 05. 2002 vo výške 1 000 000,– Sk. Túto zálohu úpadca uhradil žalovanej
bezhotovostným prevodom dňa 29. 05. 2001. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaná
zaviazal odúčtovať poskytnutú zálohu vo výške 1 000 000,–- Sk na účet úpadcu
do 13. 05. 2002. Žalovaná vyššie uvedenú finančnú čiastku v lehote splatnosti úpadcovi
nedoúčtovala, ani nevrátila. Konanie žalovanej svedčí o tom, že nikdy nemala v úmysle
vyššie uvedené finančné prostriedky aj s príslušenstvom úpadcovi vrátiť. Žalobca má za to,
že následné náhle konanie žalovanej v súvislosti s vysporiadaním jej záväzku jednostranným
započítaním (oznámením úpadcovi zo dňa 08. 04. 2002, 03. 05. 2002, 03. 06. 2002,
13. 06. 2002 a 08. 07. 2002) s pohľadávkami ňou nadobudnutými (postúpenými)
od pôvodných majiteľov vkladov, jednoznačne v prospech žalovanej, bolo ovplyvnené
udalosťami, ktoré nastali u úpadcu (01. 02. 2002 viacerí veritelia podali návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok úpadcu, dňa 04. 02. 2002, došlo k uzatvoreniu pobočiek úpadcu, jeho
konatelia boli vzatí do väzby). Podľa názoru žalobcu, výsledok hodnotenia dôkazov vo veci
nezodpovedá ustanoveniu § 132 Občianskeho súdneho poriadku, pretože súd vzal do úvahy
len skutočnosti, ktoré vyplynuli z obrany žalovanej a nie aj argumentácie žalobcu. Opomenul
rozhodné skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval. Ak právna úprava ešte pred vyhlásením
konkurzu chráni majetok dlžníka pred jeho zmenšovaním a za tým účelom priamo stanovuje
povinnosti dlžníkovi (úpadcovi), tým zvlášť zákon predpokladá, že ani iné osoby smerom
k majetku dlžníka nesmú tak konať. Je nesporné, že k právnemu úkonu započítania
pohľadávok zo strany žalovanej, došlo v období tesne pred vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu, za pôsobenia predbežného správcu, ktorý bol krajským súdom ustanovený
dňa 11. 03. 2002. Žalovaná započítala svoju pohľadávku vo výške 1 929 180,– Sk zo zmlúv
o pôžičke, so svojím záväzkom zo zmlúv o spolupráci vo výške 1 929 180,– Sk,
jednostranným zápočtom oznámeným úpadcovi dňa 08. 04. 2002, 03. 05. 2002, 03. 06. 2002,
13. 06. 2002 a 08. 07. 2002. Uvedený započítací prejav žalovanej osobne prevzali
a spracovali zamestnanci úpadcu bez vedomia predbežného správcu napriek tomu, že v tomto
období boli všetky pracoviská úpadcu zatvorené a zamestnanci mali čerpať dovolenky. V deň
doručenia započítacích prejavov žalovanou predbežný správca v zozname záväzkov úpadcu
v účtovných knihách evidoval nie záväzok voči žalovanej, ale záväzky voči pôvodným
majiteľom vkladov. Žalobca má zato, že je nepochybné, že odporovateľný úkon bol na
prospech žalovanej, keď namiesto plnej úhrady svojho záväzku vo výške 1 929 180,– Sk,
žalovaná tento záväzok vyrovnala pohľadávkami síce v objeme 1 929 180,– Sk, ale ktoré
žalovaná od ich pôvodných majiteľov, ktorí jej ich postúpili, získala za odplatu len 25%
výšky pohľadávky. Pritom celý objem pohľadávky voči žalovanej, ktorá je naďalej súčasťou
konkurznej podstaty úpadcu, mala slúžiť na pomerné uspokojenie veľkého počtu
konkurzných veriteľov. Je nepochybné, že namietané započítanie sa týka majetku
(pohľadávky) úpadcu a v konečnom dôsledku znamená jeho zmenšenie a tým ukrátenie
pomerného uspokojenia pohľadávok úpadcových veriteľov.
Žalovaná sa na odvolanie nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 1 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.
Podľa ust. § 15 ods. 1 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca, sa môže domáhať, aby
súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne
neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi
z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa ust. § 15 ods. 3 ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred
začatím konkurzu medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou,
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú
účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň
34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon;
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby; to však neplatí, ak druhá
strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť
konkurzného veriteľa.
V danom prípade sa žalobca domáhal, aby súd určil, že započítanie vzájomných
pohľadávok zo dňa 08. 04. 2002, 03. 05. 2002, 03. 06. 2002, 13. 06. 2002 a 08. 07. 2002,
ktorými si žalovaný započítal svoju pohľadávku voči spoločnosti B., s. r. o., K., vo výške
celkom 1 929 180,– Sk, zo zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré v navrhovanom výroku
presne popísal, s pohľadávkou spoločnosti B., s. r. o., K., voči žalovanému, vo výške 1 929
180,– Sk, zo zmluvy o spolupráci zo dňa
01. 05. 2001 a zmluvy o spolupráci zo dňa 14. 01. 2001, je voči konkurzným veriteľom
úpadcu B., s. r. o., K., právne neúčinné.
Je nesporné, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz dňa 03. 09. 2002. Podľa ust.
§ 14 ods. 1 písm. i/ ZKV účinného k 01. 08. 2000, po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu,
započítanie vzájomných pohľadávok nie je možné. K započítaniu vzájomných pohľadávok
došlo k období od 08. 04. 2002 do 08. 07. 2002, t. j. pred vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu. Pri započítaní pohľadávok formou jednostranného úkonu podľa § 580 Občianskeho
zákonníka, započítanie nie je právnym úkonom úpadcu, ako dlžníka, ale je právnym úkonom
žalovanej. Na základe zmlúv o spolupráci z 01. 05. 2001 a 14. 05. 2001 sa žalovaná ako
predajca, zaviazala na spoluprácu pri uzatváraní leasingových zmlúv, predmetom ktorých
budú nové motorové vozidlá zn. ŠKODA, dodávané žalovanou úpadcovi. Za tým účelom
úpadca poskytol žalovanej zálohu na kúpnu cenu motorových vozidiel na obdobie
od 01. 05. 2002 do 01. 05. 2002 vo výške 1 000 000,– Sk, ktorá suma bola žalovanej uhradená
dňa 03. 05. 2001 a ďalšiu zálohu vo výške 1 000 000,– Sk na obdobie od 14. 05. 2001
do 14. 05. 2002, ktorá bola žalovanej uhradená dňa 29. 05. 2001. Žalovaná však poskytnuté
zálohy nevrátila. Žalovaná podaním zo dňa 08. 04. 2002 žalobcovi oznámila, že jeho
pohľadávku na vrátenie preddavku vo výške 1 000 000,– Sk podľa Zmluvy o spolupráci
zo dňa 01. 05. 2001, započítava voči jej pohľadávke vo výške 426 666,– Sk, ktorú nadobudla
na základe Zmluvy č. 3/2001 o postúpení pohľadávky od postupcu E..
Od menovanej postupkyne žalovaná nadobudla ešte na základe Zmluvy č. 1/2001 o postúpení
pohľadávky pohľadávku vo výške 160 000,– Sk a Zmluvy č. 2/2001 o postúpení pohľadávky
pohľadávku vo výške 341 334,– Sk, ktorú skutočnosť žalobcovi oznámila prípismi zo dňa
03. 05. 2002. Zmluvou č. 2/2002 o postúpení pohľadávky žalovaná získala pohľadávku
od postupcu E. vo výške 110 625,– Sk, čo oznámila žalobcovi prípisom
zo dňa 03. 06. 2002. Žalovaná prípisom zo dňa 03. 06. 2002 žalobcovi oznámila, že
na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 14. 05. 2001, uzavretej medzi ňou ako predajcom
a žalobcom ako kupujúcim, má žalobca nárok voči nej na vrátenie preddavku vo výške
1 000 000,– Sk. Pohľadávku žalobcu voči nej na vrátenie preddavku vo výške 1 000 000,– Sk
podľa Zmluvy o spolupráci zo dňa 14. 05. 2001, započítava voči jej pohľadávke vo výške
582 084,– Sk, ktorú nadobudla na základe Zmluvy č. 4/2001 o postúpení pohľadávky
od postupcu I. a na základe Zmluvy č. 1/2002 o postúpení pohľadávky
od postupcu A. vo výške 112 274,– Sk. Prípisom zo dňa 13. 06. 2002 žalovaná oznámila
žalobcovi, že započítava voči jej pohľadávke pohľadávku vo výške 115 830,– Sk, ktorú
nadobudla na základe Zmluvy č. 3/2002 o postúpení pohľadávky od postupcu Š..
Jednostranne si ešte započítala pohľadávku podľa prípisu zo dňa 08. 07. 2002
vo výške 20 367,– Sk, ktorú nadobudla na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
od postupcu M. a aj dve pohľadávky vo výške 30 000,– Sk, ktoré nadobudla
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu M. a A.. Podľa žalovanej
jednostranným započítaním zanikol záväzok žalovanej vo výške 1 929 180,– Sk, ktorý mala
voči úpadcovi zo zmluvy o spolupráci.
Krajský súd v napadnutom rozsudku zastával názor, že podľa § 15 ZKV a nasl.
je možné odporovať iba právnym úkonom úpadcu, ale nie právnym úkonom iných osôb. Preto
žalobu, v časti o určenie neúčinnosti právnych úkonov žalovanej, podľa § 15 ZKV, považoval
za nedôvodnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu.
Podľa jeho názoru úpadca sa mohol domáhať neúčinnosti započítania pohľadávok podľa
§ 15 ZKV voči žalovanej, ktorá mu bola dlžná 2 000 000,– Sk.
Vzhľadom na iný právny názor Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2
O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou došetriť
skutkový stav aj vzhľadom na námietku žalobcu, že započítací prejav žalovanej osobne
prevzali a spracovali zamestnanci úpadcu bez vedomia predbežného správcu.
V novom rozhodnutí o veci krajský súd s poukázaním na ust. § 224 ods. 3 O. s. p.
rozhodne o náhrade trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. júna 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková