Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/182/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. D., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. S. K., advokátkou so sídlom v K., proti žalovanej M. M., bývajúcej

v Ľ., zastúpenej JUDr. I. J., advokátom so sídlom v P., o určenie výlučného nájomcu bytu,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. februára 2009 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 2. októbra 2008 č.k. -47 určil, že

žalobca je výlučným nájomcom dvojizbového družstevného bytu č. X., v bloku E., vchod

X., podlažie X. v P. na ul. Š. a výlučným členom Bytového družstva v P., Žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 7 048,-- Sk do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci

konania spolu nežili od októbra 1982, byt im bol pridelený v čase oddeleného spolužitia,

prevzal a užíval ho žalobca. Účastníkom preto nevzniklo v zmysle ustanovenia § 175

v znení účinnom do 1. januára 1992 právo spoločného

užívania bytu, ani spoločné členstvo manželov v družstve.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. februára 2009 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania v sume 162,25 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že účastníkom nemohlo vzniknúť

právo spoločného nájmu bytu a spoločné členstvo v družstve, pretože od októbra 1982 trvale

spolu nežili.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala napadnutý

rozsudok krajského súdu ako aj okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Dovolanie odôvodnila ustanovením , rozsudky oboch súdov považovala

pre zrejmú logickú nesprávnosť vyplývajúcu z vykonaného dokazovania za nepreskúmateľné.

Týmto postupom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. V ďalšej časti namietala

nesprávne právne posúdenie veci ( ), pretože súdy neakceptovali

rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. zo 4. mája 1984, ktorým súd zamietol

návrh na rozvod manželstva z dôvodu, že na to neboli splnené podmienky. Nesúhlasila

s rozhodnutím odvolacieho súdu v časti náhrady trov konania, lebo sa nezaoberal jej

námietkou nepriznania náhrady trov konania žalobcovi a použitia moderačného práva

v zmysle

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie zamietnuť.

Nepovažoval za dôvodnú vznesenú vadu konania žalovanou. Uviedol, že oba súdy rozhodli

na základe súhlasu žalovanej s tým, aby sa stal výlučným nájomcom a členom

bytového družstva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti právoplatnému

rozhodnutiu odvolacieho súdu ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že

dovolanie žalovanej nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

V prejednávanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Podľa až 3 je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalovaná napadla dovolaním

rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky žiadneho z uvedených rozhodnutí.

Z toho dôvodu je zrejmé, že dovolanie nie je prípustné v zmysle

Dovolateľka v dovolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 242

ods. 2 písm.c/ , pričom z obsahu dovolania vyplýva, že v skutočnosti namieta správnosť

vykonaného dokazovania a najmä jeho hodnotenia oboma súdmi.

Za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle však podľa ustálenej súdnej

praxe nemožno považovať nesúhlas dovolateľa s vyhodnotením dokazovania odvolacím

súdom (R 42/1993).

Výsledky hodnotenia dôkazov oboma súdmi však zodpovedali kritériám uvedených

v ustanovení Nezodpovedali by im vtedy, ak by súd zobral do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli najavo

v konaní, ak by súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, ak v hodnotení dôkazov by bol logický rozpor, alebo by výsledok hodnotenia

dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení

§ až 135

Oba súdy vyhodnotili dôkazy v súlade s obsahom spisu aj zásadami formálnej logiky.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 22 p.v.) uviedla, že do bytu sa nikdy

nenasťahovala, užíval ho žalobca. Na pojednávaní konanom 2.10.2008 potvrdila, že do bytu

prvýkrát vkročila, keď sa narodil žalobcovi druhý syn s jeho terajšou manželkou. Súhlasila

s tým, aby bol určený za výlučného nájomcu a člena bytového družstva (č.l. 43 p.v.).

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa nenavrhla doplniť dokazovanie oboznámením

sa s rozsudkom Okresného súdu Prešov zo 4. mája 1984 sp.zn. , bola poučená

podľa a súd takýto dôkaz ani nevykonal.

Dovolateľka na základe nesprávnych skutkových zistení namietala nesprávne právne

posúdenie veci. Táto námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle Námietku

účastníka konania, ktorou súdu vytýka existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať

za dovolací dôvod podľa , ktorý však sám osebe prípustnosť

dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom

právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto

prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či

v prejednávanej veci nejde o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.

Inou vadou, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Vadu takejto povahy dovolateľka nenamietala a dovolací súd nezistil existenciu takejto vady

z obsahu spisu.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd venoval pozornosť v dovolaní

namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom, ktorú dovolateľka videla v nedostatočnom

zdôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu ( ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej

republiky ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného

ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je

v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj

existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami,

resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii

nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých

dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať

rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením

uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi

konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom

nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti

a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom

miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať

jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa a spĺňa ho aj rozsudok prvostupňového súdu.

Podľa (účinnosť od 15. októbra 2008) odvolací súd rozhodnutie

potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Oba súdy v odôvodnení rozhodnutí uviedli stručne rozhodujúci skutkový stav, opísali

priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania, citovali právne predpisy, ktoré správne aplikovali na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodili svoje právne závery.

Odvolací súd napriek novele ustanovenia svoje rozhodnutie náležite

zdôvodnil v zmysle ustanovenia , poukázal na zistený skutkový stav vyplývajúci

z vykonaného dokazovania a náležitú pozornosť venoval právnemu posúdeniu veci.

Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia tak spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti nezistil dovolací

dôvod podľa

Dovolateľka v poslednej časti dovolania namietala správnosť rozsudku odvolacieho

súdu v časti náhrady trov konania, pretože odvolací súd vzhľadom na predmet sporu nevzal

do úvahy ustanovenie Namietala teda nesprávne právne posúdenie veci, čo je

dovolací dôvod podľa Tento dovolací dôvod môže uplatniť len

v procesne prípustnom dovolaní, sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá, lebo súd sa

prípadným nesprávnym právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady v zmysle § 237

Rozhodnutie o trovách konania je rozhodnutie, ktorým súd rozhoduje uznesením, a túto

formu nestráca ani keď je pojaté do rozsudku. Dovolanie proti uzneseniu o trovách konania je

neprípustné podľa

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol

dovolanie podľa v spojení s ustanovením ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 veta

prvá, v spojení s a žalobcovi nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, pretože takýto návrh nepodal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová