Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c14/370125.75d703.pdf
PDF · 97.11 KB
No categories available
4Cdo/162/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 162/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. S. K., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. L. S., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi Ing. J. K.,
bývajúcemu v P., o obnovu konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletým deťom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 10 C 108/2008,
o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. februára 2009
sp.zn. 14 Co 513/2008 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. februára 2009 sp.zn. 14 Co 513/2008
potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 20. augusta 2008 č.k. 10 C 108/2008-95,
ktorým nepriznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Potvrdzujúce uznesenie
odôvodnil ustanovením § 138 O.s.p. a § 229 ods. 1, 2 O.s.p., keď pre priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve základné podmienky, odôvodnené
pomery účastníka a skutočnosť, že vo veci samej nejde o zjavne bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Navrhovateľka sa domáha obnovy konania vo veci rozvodu manželstva
a úpravy práv a povinností k maloletým deťom, v ktorých konaniach nie je obnova konania
prípustná. Nebola tým splnená zákonná podmienka na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov, pričom odvolací súd neskúmal majetkové pomery navrhovateľky odôvodňujúce
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Proti tomuto uzneseniu podala dovolanie navrhovateľka. Dovolanie odôvodnila
ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., pričom odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom,
že súd nevenoval dostatočnú pozornosť jej majetkovým pomerom a vo veci zaujal iný názor,
že v danej veci ide o zrejme bezúspešné uplatnenie práva. Ďalej uviedla, že konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení a tiež, že konanie je postihnuté vadou podľa § 237
písm.g/ O.s.p. Žiadala uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok
prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu,
ktorým odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá
O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenia za vykonateľné (nevykonateľné) za území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Dovolanie smeruje proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu, preto
prípustnosť dovolania nie je možné vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1, 2 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne
obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239
O.s.p. vylúčené. Dovolací súd existenciu niektorej z vyššie uvedených vád však v konaní
nezistil.
Dovolateľka v dovolaní vytýkala odvolaciemu súdu, že pri rozhodovaní dospel
k nesprávnemu právnemu názoru najmä v otázke posúdenia zrejmej bezúspešnosti
uplatňovaného práva a teda nesprávne posúdil splnenie podmienky pre priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, čo viedlo k odňatiu možnosti pred súdom konať. Uvedené tvrdenia
nenapĺňajú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 237 písm.f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti
pred súdom konať sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Ustanovenie § 237 písm.f/ O.s.p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva
do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým
v napadnutom rozhodnutí.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá
základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby
teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené, mali by za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, ale by nezakladali prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo by do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o takýto prípad v prejednávanej veci nešlo).
Pokiaľ dovolateľka namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), dovolací súd
poznamenáva, že za predpokladu, že by konanie takouto vadou bolo skutočne postihnuté, bolo
by možné k nej prihliadnuť len v prípade, že by dovolanie bolo prípustné.
Dovolateľka namietala, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou podľa
§ 237 písm.g/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Túto vadu dovolateľka zdôvodňuje
len tým, že po poučení o opravnom prostriedku je síce uvedené meno sudcu a jeho funkcia, čo
však nekorešponduje so záhlavím dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolateľka
neuvádza žiadne také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že konanie je skutočne
označenou vadou postihnuté a ani z obsahu spisu takýto záver nemožno vyvodiť. K tvrdeniu
dovolateľky, dovolací súd poznamenáva, že písomné vyhotovenie uznesenia odvolacieho
súdu spĺňa požiadavky ustanovenia § 169 O.s.p., keď písomné vyhotovenie uznesenia okrem
zákonom požadovaných údajov, obsahuje označenie súdu, ktorý ho vydal.
Pretože dovolanie navrhovateľky smeruje proti uzneseniu krajského súdu, proti
ktorému nemožno prípustnosť dovolania vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a vady podľa
§ 237 O.s.p. neboli zistené, bolo potrebné tento opravný prostriedok podľa § 218 ods. 1
písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietnuť.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože odporcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2009 JUDr. Eva Sakálová, v.r.
Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu
Jarmila Uhlířová