Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6cd/370124.433a57.pdf
PDF · 99.99 KB
No categories available
4Cdo/152/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 152/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G. M., a.s., so sídlom
v B., zastúpeného JUDr. D. S., advokátom v B., proti žalovanému P. D., naposledy
bývajúcemu v Ž., o zaplatenie 696,08 € (20 970,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 8 C 51/2007, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 2. decembra 2008 sp.zn. 8 Co 251/2008 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 18. februára 2008 č.k. 8 C 51/2007-63 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 20 970,-- Sk s 20,56 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
20 970,-- Sk za obdobie od 16.3.2001 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 4 194,-- Sk, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 2 126,50 Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu. Prvostupňový súd vzťah účastníkov konania
založený zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu G. C. M., k.s.
zo dňa 15.11.2000 posúdil podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že na základe zmluvy bol poskytnutý
žalovanému úver vo výške 15 732,-- Sk, spolu s navýšením 20 970,-- Sk. Pretože žalovaný
nesplnil dohodnuté podmienky zmluvy, zaviazal ho zaplatiť sumu 20 970,-- Sk, predstavujúcu
poskytnutý úver, zmluvnú pokutu 4 194,-- Sk a úrok z omeškania zo sumy 20 970,-- Sk
vo výške 20,56 % ročne. Úrok z omeškania priznal podľa priemerných úrokových mier
úverových bánk uverejnených Národnou bankou Slovenska za obdobie 2/2001 a podporne
podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobcovi tak priznal úrok z omeškania vo výške
20,56 % a vo zvyšnej uplatnenej časti úroku žalobu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania
podľa pomeru úspechu vo výške 2 126,50 Sk.
Na odvolanie žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku Krajský súd v Žiline
uznesením z 2. decembra 2008 sp.zn. 8 Co 251/2008 rozsudok okresného súdu vo výroku
o úrokoch z omeškania a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom odvolania žalobcu
bol výrok o úrokoch z omeškania, ktorý preskúmal v celom rozsahu. Nestotožnil sa
s názorom prvostupňového súdu o posúdení vzťahu účastníkov konania podľa Obchodného
zákonníka. Poukázal na ustanovenie § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa a zdôraznil, že právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľských úveroch je
občiansko-právnym vzťahom. Ďalej uviedol, že neprijateľné podmienky dojednané v zmluve
ohľadne úroku z omeškania pre prípad riadneho nesplácania dlžnej zmluvy sú v rozpore
s dobrými mravmi. Pretože sa jedná o typovú zmluvu (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. 15.11.2000), nesmie zmluva obsahovať
neprimerané podmienky na škodu spotrebiteľa. Prvostupňový súd mal na úroky z omeškania
aplikovať ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. Z uvedených dôvodov zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti úrokov
z omeškania a súvisiacom výroku o náhrade trov konania.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v jeho zrušujúcej časti podal dovolanie
žalobca. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 237 písm.d/ a f/ O.s.p., nesprávnym právnym
posúdením a inou vadou spočívajúcou v tom, že odvolací súd rozhodol v rozpore
s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvú vadu konania odvolacieho súdu
namietal v tom, že odvolací súd svojím zrušujúcim výrokom v časti úroku z omeškania
rozhodol o znovuprejednaní už právoplatnej časti rozsudku. Tým zároveň odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, keď v zrušujúcom uznesení zaujal právny názor, že žalobcovi
majú byť priznané podstatne nižšie úroky z omeškania, ako tie, ktoré nenapadol odvolaním
proti rozsudku súdu prvého stupňa. V ďalšej časti namietal nesprávny právny názor zaujatý
odvolacím súdom, že zmluva o úvere sa má posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka
spravuje Obchodným zákonníkom. Súd pri dohodnutých úrokoch z omeškania nemá
moderačné právo. Tým, že mu nepriznal celý dohodnutý úrok z omeškania, rozhodol
v rozpore s platným právnym poriadkom.
Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. a proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo vyhovujúcej a zamietajúcej časti týkajúcej
sa úroku z omeškania a s tým súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.
dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie
súdu prvého stupňa. Odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.). V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže dovolaním
napadnuté zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených
v § 239 ods. 1, 2 O.s.p. je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok
dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., zaoberal
sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písm.a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, prekážku právoplatne rozhodnutej veci alebo už prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237
O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom ustanovení skutočne trpí. Dovolateľ v danej
veci namietal procesnú vadu v zmysle § 237 písm.d/ a f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm.d/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie.
K namietaným skutočnostiam dovolateľa v súvislosti s citovaným ustanovením
dovolací súd udáva, že aj v prípade, ak by odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa nad rámec odvolania odvolateľa (§ 212 ods. 1 O.s.p.), nie je táto okolnosť dôvodom
podľa § 237 písm.d/ O.s.p. V takom prípade môže ísť len o dovolací dôvod podľa § 241
ods. 2 písm.b/ O.s.p. K takejto vade však môže dovolací súd prihliadnuť len vtedy, ak by
dovolateľom podané dovolanie bolo prípustné (§ 238 a § 239 O.s.p.).
Dovolateľ ďalej namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť
pred súdom konať.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.) treba rozumieť taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. Ustanovenie § 237 písm.f/ O.s.p. odňatie možnosti konať pred
súdom teda výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym
hodnotením veci, zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je
realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti podľa § 237
písm.f/ O.s.p., pretože právnym posudzovaním súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
ako neprípustné odmietol.
Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
použitie § 146 ods. 2 O.s.p., pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2009
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová