Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/152/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G. M., a.s., so sídlom

v B., zastúpeného JUDr. D. S., advokátom v B., proti žalovanému P. D., naposledy

bývajúcemu v Ž., o zaplatenie 696,08 € (20 970,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 2. decembra 2008 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 18. februára 2008 č.k. -63 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi 20 970,-- Sk s 20,56 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

20 970,-- Sk za obdobie od 16.3.2001 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 4 194,-- Sk, všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 2 126,50 Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu. Prvostupňový súd vzťah účastníkov konania

založený zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu G. C. M., k.s.

zo dňa 15.11.2000 posúdil podľa a nasledujúcich a zákona

č. o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že na základe zmluvy bol poskytnutý

žalovanému úver vo výške 15 732,-- Sk, spolu s navýšením 20 970,-- Sk. Pretože žalovaný

nesplnil dohodnuté podmienky zmluvy, zaviazal ho zaplatiť sumu 20 970,-- Sk, predstavujúcu

poskytnutý úver, zmluvnú pokutu 4 194,-- Sk a úrok z omeškania zo sumy 20 970,-- Sk

vo výške 20,56 % ročne. Úrok z omeškania priznal podľa priemerných úrokových mier

úverových bánk uverejnených Národnou bankou Slovenska za obdobie 2/2001 a podporne

podľa . Žalobcovi tak priznal úrok z omeškania vo výške

20,56 % a vo zvyšnej uplatnenej časti úroku žalobu zamietol. O náhrade trov konania

rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania

podľa pomeru úspechu vo výške 2 126,50 Sk.

Na odvolanie žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku Krajský súd v Žiline

uznesením z 2. decembra 2008 sp.zn. rozsudok okresného súdu vo výroku

o úrokoch z omeškania a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom odvolania žalobcu

bol výrok o úrokoch z omeškania, ktorý preskúmal v celom rozsahu. Nestotožnil sa

s názorom prvostupňového súdu o posúdení vzťahu účastníkov konania podľa Obchodného

zákonníka. Poukázal na ustanovenie o ochrane

spotrebiteľa a zdôraznil, že právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľských úveroch je

občiansko-právnym vzťahom. Ďalej uviedol, že neprijateľné podmienky dojednané v zmluve

ohľadne úroku z omeškania pre prípad riadneho nesplácania dlžnej zmluvy sú v rozpore

s dobrými mravmi. Pretože sa jedná o typovú zmluvu (

o ochrane spotrebiteľa ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. 15.11.2000), nesmie zmluva obsahovať

neprimerané podmienky na škodu spotrebiteľa. Prvostupňový súd mal na úroky z omeškania

aplikovať ustanovenie v spojení s Nariadenia vlády SR

č. Z uvedených dôvodov zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti úrokov

z omeškania a súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v jeho zrušujúcej časti podal dovolanie

žalobca. Dovolanie odôvodnil ustanovením a , nesprávnym právnym

posúdením a inou vadou spočívajúcou v tom, že odvolací súd rozhodol v rozpore

s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Prvú vadu konania odvolacieho súdu

namietal v tom, že odvolací súd svojím zrušujúcim výrokom v časti úroku z omeškania

rozhodol o znovuprejednaní už právoplatnej časti rozsudku. Tým zároveň odňal žalobcovi

možnosť konať pred súdom, keď v zrušujúcom uznesení zaujal právny názor, že žalobcovi

majú byť priznané podstatne nižšie úroky z omeškania, ako tie, ktoré nenapadol odvolaním

proti rozsudku súdu prvého stupňa. V ďalšej časti namietal nesprávny právny názor zaujatý

odvolacím súdom, že zmluva o úvere sa má posudzovať podľa .

Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa v zmysle ustanovení

spravuje . Súd pri dohodnutých úrokoch z omeškania nemá

moderačné právo. Tým, že mu nepriznal celý dohodnutý úrok z omeškania, rozhodol

v rozpore s platným právnym poriadkom.

Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti uzneseniu

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo vyhovujúcej a zamietajúcej časti týkajúcej

sa úroku z omeškania a s tým súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle ustanovenia

dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie

súdu prvého stupňa. Odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm.c/ ( ). V zmysle dovolanie je

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže dovolaním

napadnuté zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených

v , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , zaoberal

sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písm.a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, prekážku právoplatne rozhodnutej veci alebo už prv začatého

konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad

odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237

pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je

postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom ustanovení skutočne trpí. Dovolateľ v danej

veci namietal procesnú vadu v zmysle a

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie.

K namietaným skutočnostiam dovolateľa v súvislosti s citovaným ustanovením

dovolací súd udáva, že aj v prípade, ak by odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého

stupňa nad rámec odvolania odvolateľa ( ), nie je táto okolnosť dôvodom

podľa V takom prípade môže ísť len o dovolací dôvod podľa

ods. 2 písm.b/ K takejto vade však môže dovolací súd prihliadnuť len vtedy, ak by

dovolateľom podané dovolanie bolo prípustné ( a ).

Dovolateľ ďalej namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť

pred súdom konať.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) treba rozumieť taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide

vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Ustanovenie odňatie možnosti konať pred

súdom teda výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym

hodnotením veci, zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je

realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti podľa § 237

písm.f/ , pretože právnym posudzovaním súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť

vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu podľa v spojení s

ako neprípustné odmietol.

Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

použitie , pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová