Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/7/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Michálika

na neverejnom zasadnutí konanom 29. júla 2009 v Bratislave v trestnej veci obvineného

M. K. a spol. v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. ,

o dovolaní obvinených M. K., Ing. M. S. a S. V., podanom prostredníctvom obhajcu

JUDr. J. L. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. septembra 2006, č.k.

- 2324, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinených M. K., Ing. M. S. a S. V.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 27. augusta 2003, sp. zn. , v jeho

odsudzujúcom výroku (výrok v bode I.) boli obvinení M. K., Ing. M. S. a S. V. uznaní

za vinných v bode 1/ všetci obvinení zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 9 ods. 2,

, Tr. zák. ( v znení neskorších predpisov

účinných do 31. decembra 2005) v znení účinnom do 1. septembra 1999 (ďalej len „Tr. zák.“)

vo forme spolupáchateľstva a v bode 2/ obvinení M. K. a Ing. M. S. zo spáchania trestného

činu sprenevery podľa § 9 ods. 2, § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva

na tom skutkovom základe, že

po tom, čo za účelom výstavby družstevných bytov na ustanovujúcej schôdzi dňa

11. augusta 1992 založili B., s predmetom činnosti príprava a zabezpečenie výstavby bytov,

rodinných domov, garáží pre členov družstva, aj do osobného vlastníctva a správa takto

získaného bytového fondu, ktoré bolo zapísané do obchodného registra Okresného súdu

Bratislava – vidiek dňa 12. októbra 1992, ako členovia jeho predstavenstva a štatutárni

zástupcovia, na výstavbu obytného domu s 12 bytovými jednotkami na sídlisku N. od členov

B. vybrali zálohové členské podiely: od firmy D. sumu 100 000 Sk, od JUDr. D. G. sumu

928 352 Sk, od Ing. V. G. sumu 1 016 916 Sk, od M. T. sumu 738 364 Sk, od A. P. sumu

740 100 Sk, od M. B. sumu 813 629 Sk, od B. Š. sumu 1 010 811 Sk, od J. T. sumu

766 072 Sk, od Ing. Ľ. S. sumu 795 000 Sk, od J. B. sumu 1 000 000 Sk, od P. K. sumu

929 468 Sk, od JUDr. J. K. sumu 1 044 621 Sk, spolu teda sumu 9 871 133 Sk, ďalej dňa

30. júna 1993 prevzali štátny nenávratný príspevok vo výške 1 864 623 Sk a dňa 28. októbra

1994 bankový úver od I. vo výške 1 216 780 Sk, spolu teda na výstavbu predmetného

obytného domu získali sumu 12 952 535 Sk, pričom následne bez vypísania súťaže na základe

zmluvy O. zo dňa 2. decembra 1992 a jej dodatku zo dňa 6. marca 1994 zadali dodávateľské

práce na výstavbu obytného domu v rozsahu H., čiastočne P. a inžinierske siete firme R.,

ktorej spoločníkmi a konateľmi boli obžalovaní K. a S., s termínom ukončenia do 30. júna

1996 a uvedené prostriedky za obdobie od apríla 1993 do konca roka 1995 poukázali na účet

firmy R., pričom táto B. za uvedené obdobie vyfakturovala iba sumu 11 055 347 Sk

(čo predstavuje rozdiel 1 897 188 Sk), sumu 1 551 986 Sk obžalovaní neoprávnene vyčerpali

ako režijné náklady, takže po odpočítaní zostatku na účtoch B. ku dňu 12. decembra 1995

vo výške 1 482 092 Sk spôsobili škodu uvedeným dvanástim stavebníkom vo výške spolu

najmenej Sk,

2/ dňa 14. októbra 1996 (M. K. a Ing. M. S.) splnomocnili advokátku JUDr. J. Š. v jej

advokátskej kancelárii na H., aby ich obhajovala v trestnej veci vedenej proti nim

na Okresnom úrade vyšetrovania Policajného zboru Trenčín pod číslom ČVS: VP – 659/96

a ako zálohu na trovy obhajoby jej z finančných prostriedkov B. Trenčín poskytli dňa

11. októbra 1996 v hotovosti sumu 10 000 Sk, dňa 22. októbra 1996 sumu 30 000 Sk a dňa

24. októbra 1996 sumu 20 000 Sk, čím B. Trenčín spôsobili škodu vo výške 60 000 Sk.

Za to bol obvineným M. K. a Ing. M. S. podľa § 248 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 35

ods. 1 Tr. zák. uložený každému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky,

pre výkon ktorých boli podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obaja zaradení do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny. Obvinenej S. V. bol za to uložený podľa § 248 ods. 3 Tr. zák.

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, ktorého výkon jej bol podľa § 58 ods. 1

písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní

3 (troch) rokov.

Podľa ( v znení neskorších predpisov) bola

všetkým trom obvineným uložená povinnosť solidárne nahradiť škodu poškodeným:

spoločnosti D. S., s.r.o. vo výške 19 868 Sk, JUDr. D. G. vo výške 184 906 Sk, Ing. V. G.

vo výške 202 609 Sk, M. T. vo výške 147 138 Sk, A. P. vo výške 147 334 Sk, M. B. vo výške

162 088 Sk, B. Š. vo výške 201 429 Sk, J. T. vo výške 152 646 Sk,

Ing. Ľ. S. vo výške 158 350 Sk, J. B. vo výške 199 265 Sk, P. K. vo výške 185 102 Sk

a JUDr. J. K. vo výške 208 117 Sk.

Podľa citovaného boli menovaní poškodení so zvyškom

uplatnených nárokov na náhradu škody odkázaní na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Podľa citovaného súd poškodených J. V., V. Č., R. K., M. B.,

Ing. J. Č. a J. V. odkázal s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na konanie vo veciach

občianskoprávnych.

Výrokmi II. a III. citovaného rozsudku boli obvinení podľa

oslobodení spod obžaloby pre pokus trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., § 8

ods. 1 Tr. zák., § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva a pre trestný čin

sprenevery podľa § 9 ods. 2, § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vo forme spolupáchateľstva

na skutkovom základe uvedenom v týchto výrokoch.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 8. septembra 2006, č.k. - 2324,

odvolania okresného prokurátora, obvinených M. K., Ing. M. S. a S. V. a poškodených

JUDr. J. K., J. T. a M. B. proti citovanému rozsudku ako nedôvodné podľa

( v znení neskorších predpisov) zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali všetci traja obvinení spoločným

písomným podaním z 24. novembra 2006 (č.l. 2338 spisu) prostredníctvom nimi zvoleného

obhajcu JUDr. J. L. dovolanie.

Uplatnili v ňom dovolací dôvod uvedený v , teda že

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom

použití iných hmotnoprávnych ustanovení.

Dovolanie pritom smeruje výlučne proti odsudzujúcemu výroku prvostupňového

rozsudku (teda výroku I.) bez toho, aby ním boli dotknuté výroky tohto rozsudku II. a III.,

ktorými boli obvinení oslobodení spod obžaloby.

Podstatou dovolacích námietok obvinených (podrobne rozvedených na 15 stranách

textu) bolo, že skutky v bodoch 1/ a 2/ odsudzujúceho výroku prvostupňového rozsudku

nemožno právne kvalifikovať ako trestné činy sprenevery podľa § 248 Tr. zák., nakoľko

neboli naplnené zákonné znaky tohto trestné činu, ktorými sú „cudzia vec“ a „zverená vec“.

Zálohové členské podiely na výstavbu bytového domu podľa nich nemôžu byť cudzou vecou,

nakoľko takto zložené peňažné prostriedky boli vo vlastníctva B., a teda pokiaľ s nimi

disponovali obvinení ako členovia predstavenstva nenakladali s vecou cudzou.

Ako štatutárni zástupcovia družstva totiž boli oprávnení v zmysle

za družstvo konať, a teda aj disponovať s uvedenými peňažnými prostriedkami družstva.

Inak povedané disponovali s vecou vlastnou – peniazmi patriacimi družstvu. Ak by

sa aj ako štatutárni zástupcovia družstva dopustili nehospodárnosti pri disponovaní

s majetkom družstva, išlo by len o ich zodpovednosť v zmysle ,

avšak nie o trestnoprávnu zodpovednosť. Z rovnakého dôvodu – keďže peniaze boli

majetkom družstva – nemohlo ísť o vec zverenú v zmysle skutkovej podstaty predmetného

trestného činu. Poukázali pritom na konkrétne ustanovenia (

ods. 3, ods. 4), z ktorých vyplýva, že členský vklad je majetkom družstva a poškodení sa stali

členmi družstva, a teda nešlo v inkriminovanom čase o ich peňažné prostriedky. V tejto

súvislosti namietali aj spôsob ustálenia výšky škody vo vzťahu k jednotlivým poškodeným

(vo výroku o náhrade škody) zvlášť s dôrazom na to, že družstvo nehospodárilo len

s peňažnými prostriedkami, ktoré tvorili členské vklady poškodených, ale aj peniazmi z iných

zdrojov – pričom išlo o peniaze z troch rôznych zdrojov. V ďalšom namietali, že odvolací súd

neprihliadol na obsah znaleckého posudku znalkyne Ing. D. Š. z 27. augusta 2006, ktorý

potvrdzuje ich nevinu. Neprihliadnutie na tento znalecký posudok je podľa nich v rozpore

s , ( v znení neskorších predpisov). Navrhli

preto, aby dovolací súd v zmysle , vyslovil rozsudkom porušenie

zákona v ich neprospech, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu vo výroku, ktorým boli

zamietnuté ich odvolania proti prvostupňovému rozsudku, súčasne zrušil aj rozsudok súdu

prvého stupňa v bodoch 1/ a 2/ jeho odsudzujúceho výroku a súčasne celý výrok o treste

a náhrade škody a súčasne podľa prikázal vec na prerokovanie

a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu a stupňa ako Okresnému súdu Trenčín. Napokon

navrhli, aby dovolací súd podľa rozhodol o prerušení výkonu trestu

obvinených M. K. a Ing. M. S..

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvinených ostatným

stranám, ktoré by rozhodnutím o dovolaní mohli byť priamo dotknuté, pričom k podanému

dovolaniu sa písomne vyjadrili okresný prokurátor v Trenčíne (č.l. 2366 spisu) a poškodený

JUDr. J. K. (č.l. 2359 spisu), obaja v tom zmysle, že rozhodnutia súdov v pôvodnom konaní

považujú za správne a dovolanie obvinených z toho dôvodu za neopodstatnené, v dôsledku

čoho navrhli toto dovolanie odmietnuť.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

uzneseniu je prípustné ( a ) a bolo podané oprávnenými

osobami ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ).

Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v až ako aj obsahové

náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľmi namietaný dovolací dôvod uvedený v

v posudzovanom prípade naplnený nebol.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Vo vzťahu k ustálenému výkladu uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Najvyšší súd konštatuje, že na jeho základe dovolací súd nepreskúmava

skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je preto

legitimovaný v posudzovanom prípade posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových

zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní a rovnako ani hodnotenie

v tomto konaní vykonaných dôkazov.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len

opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací

súd povinný prezumovať.

Z uvedeného pohľadu je potrebné uviesť, že dovolacie námietky v časti,

kde dovolatelia namietajú nezohľadnenie záverov znaleckého posudku z 27. augusta 2006

pri rozhodovaní zo strany odvolacieho súdu, resp. domáhajú sa jeho zohľadnenia, nenapĺňa

uplatnený dovolací dôvod (písm. i/ ), nakoľko táto námietka sa dotýka

spôsobu hodnotenia dôkazov, na prieskum ktorého ako už bolo vyššie uvedené, dovolací súd

nie je oprávnený.

Dovolacie námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia skutkov (v bodoch

1/ a 2/ odsudzujúceho výroku prvostupňového rozsudku) ako trestného činu sprenevery

z dôvodu, že neboli naplnené zákonné znaky tohto trestného činu, a teda došlo k nesprávnej

subsumpcii zisteného skutkového pod skutkovú podstatu tohto trestného činu upravenú

v aplikovaného , uvedenou chybou síce netrpia, teda tieto

uplatnenému dovolaciemu dôvodu zodpovedajú, avšak vo vzťahu k nim dovolací súd

konštatuje, že tieto námietky sú neopodstatnené.

Podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. (v základnej skutkovej podstate) trestného činu sprenevery

sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom

majetku škodu nie nepatrnú.

Vychádzajúc zo súdnej praxe sa zverenou vecou v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia (okrem iného) rozumie aj vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ

z dôvodov plnenia určitých úloh vo vzťahu k jej vlastníkovi so záväzkom použiť ju len

na dohodnutý účel. Páchateľ si prisvojí vec, ktorá mu bola zverená, ak s ňou naloží v rozpore

s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí

základný účel zverenia.

Z tzv. skutkovej vety (výrok I. bod 1/) rozsudku okresného súdu je zrejmé,

že obvinení ako členovia predstavenstva mali nakladať (okrem peňazí získaných z iných

zdrojov – bankový úver, štátny nenávratný príspevok) aj s peňažnými prostriedkami

poskytnutými poškodenými, pričom tieto peniaze boli družstvu prevedené osobitnými

písomnými dohodami (č.l. 363 až 381 spisu) ako tzv. „zálohové členské podiely

na výstavbu“, ktoré boli účelovo určené tak, že mali slúžiť výlučne na financovanie výstavby

dvanástich bytových jednotiek na sídlisku N.. V dohodách ustanovenou sankciou

za nezaplatenie týchto platieb bol zánik práva na pridelenie bytu. Z výpisu z obchodného

registra ďalej vyplýva, že predmetom činnosti tohto družstva bola „výstavba bytov ...

pre členov družstva.“ Z hľadiska (v znení účinnom v čase uzavierania

uvedených dohôd – rok 1993) možno tieto dohody chápať ako záväzok členov družstva

k ďalšej majetkovej účasti (okrem členských vkladov) na podnikaní družstva v zmysle jeho

ustanovenia § 223 ods. 4 v spojení s článkom V. bod 3/ stanov družstva

(č.l. 1061 spisu), nakoľko z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že členovia družstva

sa môžu zaviazať, pokiaľ to stanovy pripúšťajú, k ďalšiemu členskému vkladu a k ďalšej

majetkovej účasti na podnikaní družstva za podmienok určených stanovami.

Z právnej úpravy vyplýva, že uvedené „zálohové členské

podiely“ zaplatené členmi družstva – poškodenými sa stali majetkom družstva, ako uvádzajú

obvinení v dovolaní, nakoľko okrem členského vkladu (ktorý bol v posudzovanom prípade

vo výške 100 Sk) ide zo strany členov družstva o ich ďalšie majetkové plnenie, ktorým

sa podieľajú „na podnikaní družstva.“

Podstatnou však vo vzťahu k otázke trestnoprávnej zodpovednosti obvinených -

ako členov predstavenstva, ktorí s týmito peniazmi hospodárili - je tá skutočnosť, že majetok

družstva je vo vzťahu k majetku členov predstavenstva majetkom cudzím - ich akékoľvek

úkony s týmto majetkom predstavujú disponovanie s cudzou vecou, a ďalej skutočnosť,

že išlo o peňažné prostriedky účelovo určené, pričom títo (ako bolo súdmi v pôvodnom

konaní skutkovo ustálené) s časťou predmetných peňazí nakladali v rozpore s účelom ich

určenia.

Skutočnosť, že obvinení konali ako členovia predstavenstva (teda v mene právnickej

osoby – družstva) s peniazmi, ktoré boli majetkom družstva, za uvedených okolností

nevylučuje ich trestnoprávnu zodpovednosť ako fyzických osôb za spáchanie trestného činu

sprenevery podľa § 248 Tr. zák., nakoľko ako fyzické osoby nakladali s cudzou vecou –

peniazmi družstva, tieto si prisvojili tým, že s nimi nakladali v rozpore s ich účelovým

určením v zmysle vyššie uvedených písomných dohôd a spôsobili tým škodu (hoci ide

o majetok družstva) členom družstva – poškodeným, nakoľko práve oni im na základe týchto

dohôd uvedené peňažné prostriedky zverili. Z trestnoprávneho hľadiska si teda obvinení

ako fyzické osoby prisvojili cudziu im zverenú vec a spôsobili tým spoločným konaním (§ 9

ods. 2 Tr. zák.) škodu na cudzom majetku v zmysle § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ (skutok

v bode 1/) a § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (skutok v bode 2/).

Z uvedeného dôvodu sú námietky dovolateľov o nenaplnení zákonných znakov

trestného činu sprenevery – „cudzia vec“ a „zverená vec“, a preto nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku a nesprávnom použití hmotnoprávnych ustanovení Obchodného

zákonníka, neopodstatnené.

Konanie v mene právnickej osoby totiž nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť takto

konajúcej osoby, ak svojím konaním napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných

činov upravených v . Predstava dovolateľov, podľa ktorej ich už len toto

špecifické postavenie - člena štatutárneho orgánu právnickej osoby - zbavuje možnej

trestnoprávnej zodpovednosti z dôvodu, že trestnoprávne zodpovedným subjektom môže byť

len fyzická osoba, je nesprávna. Aj osoba v uvedenom postavení – v posudzovanom prípade

člena predstavenstva družstva - je totiž povinná konať v súlade s , inak

sa stáva trestne zodpovedným subjektom (ako fyzická osoba), ktorému jeho postavenie

štatutárneho orgánu nemôže poskytovať „záštitu“ v tom zmysle, aby sa úspešne obhájil

tvrdením, že jeho konanie v takomto postavení môže zakladať výlučne občianskoprávnu

(resp. obchodnoprávnu) zodpovednosť.

Ak teda obvinení nakladali s peňažnými prostriedkami, ktoré ako účelovo určené

získali od poškodených, v rozpore s dohodnutým účelom, hoci konali ako členovia

predstavenstva družstva (štatutárny orgán právnickej osoby), ako fyzické osoby naplnili

znaky trestného činu sprenevery podľa § 248 Tr. zák.

S ohľadom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že v princípe rovnaká

argumentácia sa vzťahuje aj na právne posúdenie skutku ustáleného v bode 2/ odsudzujúceho

výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Dovolací súd vo vzťahu k dovolacej námietke ohľadne nesprávne ustálenej výšky

škody a nesprávne určeného okruhu poškodených v skutkovej vete v bode 1/ citovaného

výroku konštatuje, že ide o skutkovo ustálené závery okresného súdu, ktorých správnosť

a úplnosť dovolací súd vzhľadom na dikciu (text

za bodkočiarkou) nie je oprávnený skúmať a meniť. Vo vzťahu k výške ustálenej škody preto

nebol oprávnený skúmať ani správnosť hodnotenia v konaní vykonaných dôkazov (najmä

listinných – ako napr. znaleckých posudkov), v ktorých má takto ustálený skutkový záver svoj

podklad.

Dovolacie námietky týkajúce sa výroku prvostupňového rozsudku o náhrade škody,

ktorá bola v rámci tzv. adhézneho konania priznaná poškodeným, zase nenapĺňajú uplatnený

dovolací dôvod podľa Nepredstavujú totiž namietanie

nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutku ani porušenia akýchkoľvek

hmotnoprávnych ustanovení (tzv. adhézne konanie je procesnoprávnym inštitútom

upraveným v ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1

písm. i/ , a tak podľa uznesením dovolanie obvinených

odmietol.

Reagujúc na návrh obvinených na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle

ako aj návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa,

ktorých posúdenie by malo svoje opodstatnenie v prípade úspešne podaného dovolania,

dovolací súd konštatuje, že vzhľadom na výsledok dovolacieho konania (odmietnutie

dovolania obvinených) pre vyhovenie týmto návrhom neexistuje zákonný podklad.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. júla 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vyhotovila: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová