Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/40/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Milana Deáka v právnej veci

ţalobcu: P., IČO: X, so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. F.,

advokátom v T., proti ţalovanému: Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond

Bratislava, IČO: 173 355 345, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o

dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. decembra 2008 sp. zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d v ô v o d n e n i e

Návrhom zo dňa 9.10.2001 sa ţalobca domáhal, aby súd určil, ţe je vlastníkom nehnuteľností

parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc.

č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X

trv. tráv. por., zapísanej na LV č. X, parc. č. X trv. tráv. por., zapísanej na V č. X, parc. č. X

orná pôda, zapísanej na LV č. X., parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, par. č. X trv.

tráv. por., zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná

pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X trv. tráv.

por., zapísanej na LV č. X, parc. č. X trv. tráv. por., zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná

pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X ostat. pl., zapísanej na LV č. X, parc. č. X zastav. pl.,

zapísanej v LV č. X, parc. č. X zastav. pl., zapísanej na LV č. X, par. č. X zastav. pl.,

zapísanej v LV č. X, parc. č. X zastav. pl. zapísanej v LV č. X, parc. č. X zastav. pl. zapísanej

v LV č. X, parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X.

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 4. decembra 2007 č. k. -121,

určil ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností parc. č. X, zapísanej na LV č. X, parc. č. X

zapísanej na LV č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X zapísanej na LV

č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X,

parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, zapísané na LV. č. X, parc. č. X zapísané na LV č. X všetky

k. ú B. Konanie o návrhu na určenie vlastníctva k parcelám č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc.

č. X, parc. č. X, parc. č. X, k.ú B. zastavil . Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi

náhradu trov konania 109 012 Sk na účet JUDr. M. F. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne na základe odvolania ţalovaného rozsudkom zo 4. decembra

2008 sp. zn. , zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe návrh zamietol

a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd zopakoval dokazovanie

výsluchom svedkov, oboznámil sa so zápisnicou z 18. mája 1959 z mimoriadnej schôdze

Rady ONV v Ilave, správy Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady OSN

v Ilave z 18.05.1959 o konečnom pridelení poľnohospodárskeho majetku PTŠ Pruské,

uznesením Rady KNV v Ţiline z 04.11.1959 a dospel k záveru ţe odvolanie je dôvodné.

Predmetom konania bola určovacia ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam - poľnohospodárskej pôde nachádzajúcej sa v k.ú B. podrobne

špecifikovanej v petite ţalobného návrhu.

Súd prvého stupňa zaloţil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, ţe ţalobca

nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom v zmysle

Obč. zákona rozhodnutím orgánu verejnej správy - KNV v Ţiline v roku 1959. Z listinných

dôkazov - zo zápisnice z mimoriadnej schôdze Rady ONV v Ilave z 18.5.1959, kde

uznesením č. 143/1959 bolo rozhodnuté o vyčlenení pozemkov pre JRD B., z uznesenia Rady

KNV Ţilina z 4.11.1959 mal za preukázané, ţe tieto rozhodnutia vtedajších orgánov verejnej

správy smerovali k odovzdaniu predmetných pozemkov do vlastníctva JRD B., a v ţiadnom

prípade sa nejednalo len o odovzdanie nehnuteľností do správy alebo uţívania.

Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením veci nestotoţnil. Uviedol, ţe obsahu

spisu vyplýva, ţe nehnuteľnosti, ku ktorým sa ţalobca domáha určenia vlastníckeho práva

boli pôvodne zapísané v pkn. vloţkách č. X, X, X, X k.ú. P. a boli vo vlastníctve Dr. E. F..

Predmetné pozemky podliehali revízii podľa a výmerom ONV v Ilave z

21.6.1949 boli vykúpené bývalým Československým štátom podľa

Zb. Časť z predmetných pozemkov, a to parc. č. X, X, X, X, X, X, X, X, X boli pridelené

prídelovou listinou z 2.8.1957 do vlastníctva Štátnych majetkov, n. pB. (zapísané v pkn. vi. č.

X). Štátny majetok n. p B. zanikol ku dňu 31.12.1957 bez právneho nástupcu a pozemky boli

pridelené do uţívania PTŠ Pruské. Z predloţených listinných dôkazov a z výsluchu svedkov

vyplýva, ţe právny predchodca navrhovateľa JRD B. mal záujem o pridelenie predmetných

pozemkov do vlastníctva, pričom bývalá Rada ONV v Ilave na svojej mimoriadnej schôdzi

dňa 18.5.1959 uznesením č. 142/1959 rozhodla o pridelení poľnohospodárskeho majetku

bývalého ŠM B. obhospodarovanej PTŠ Pruské JRD B.. Rada ONV v Ilave odporučila

vyšším orgánom (RADE KNV a PPLH) prideliť pre JRD B. poľnohospodárske objekty a časť

poľnohospodárskej pôdy obhospodarované PTS Pruské. Z uznesenia rady KNV Ţilina zo dňa

4.11.1959 vyplýva, ţe Rade ONV v Ilave bola daná úloha zabezpečiť odovzdanie školského

majetku v B. JRD B.. Podľa názoru odvolacieho súdu uznesenie Rady ONV v Ilave zo dňa

18.5.1959 č. 142/1959 a uznesenie Rady KNV v Ţiline z 4.11.1959 nie je moţné povaţovať

za rozhodnutia orgánov verejnej správy, na základe ktorých ţalobca nadobudol vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam.

Odvolací súd zdôraznil, ţe po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a

pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. SNR a nariadenia

vlády č. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory

vydávali podľa a prídelové listiny, ktoré mali

rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a aj v

súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu

schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Aby boli vkladu schopné, museli byť tieto listiny právne perfektné.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z opakovaného dokazovania

odvolacieho súdu v danej veci bolo moţné vyvodiť, ţe úkony vtedajších orgánov verejnej

správy (ONV v Ilave, KNV v Ţiline) smerovali k tomu, ţe sporné pozemky mali byť JRD B.

pridelené do vlastníctva (prídelca podľa vtedajších právnych predpisov je vo význame

vlastník), avšak k vydaniu prídelovej listiny bývalým ONV v Ilave nedošlo. Za tohto stavu

potom nemoţno dospieť k záveru, ţe ţalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

podľa rozhodnutím orgánu verejnej správy. Predloţené listinné

dôkazy sú len záznamy o rokovaniach, nejedná sa o rozhodnutie orgánu verejnej správy v

zmysle § 114 Obč. zákonníka, na základe ktorého by bolo moţné nadobudnúť vlastnícke

právo.

Pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam aj z titulu ich vydrţania, odvolací súd zo zisteného skutkového stavu veci

dospel k záveru, ţe návrh navrhovateľa nie je dôvodný ani na základe tohto právneho titulu.

Uviedol, ţe novela účinná od

1.1.1992 umoţnila i právnickým osobám nadobudnúť vlastnícke právo vydrţaním. Právnická

osoba sa môţe od 1.1.1992 podľa Obč.

Zb. stať vlastníkom nehnuteľnosti, ak má nehnuteľnosť v oprávnenej drţbe nepretrţite po

dobu 10 rokov, a to aj v prípade, ak sa stala oprávneným drţiteľom pred 1.1.1992. Do

vydrţacej doby moţno započítať i dobu oprávnenej drţby nehnuteľnosti, vykonávanej pred

1.1.1992. Oprávnený je drţiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o

tom, ţe mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Obč. zák.). Dobrá viera drţiteľa sa musí

vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k

právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V danom prípade

bolo nesporné, ţe právny predchodca ţalobcu začal uţívať sporné nehnuteľnosti v roku 1959,

ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisníc Rady ONV v Ilave a KNV v Ţiline. Ako uţ bolo vyššie

uvedené, v zmysle platných právnych predpisov po roku 1945 o novej pozemkovej reforme

bolo moţné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti získanej z pozemkovej reformy

výmerom a prídelovou listinou (, 17 ), pričom v zmysle cit. zákona

bolo moţné vykúpenú pôdu prideliť do vlastníctva aj poľnohospodárskym druţstvám. Z

výsluchu svedka Ing. J. P. bolo preukázané, ţe štatutárni zástupcovia JRD B. si boli vedomí

tej skutočnosti, ţe ONV v Ilave nevydalo prídelovú listinu, pričom bývalý predseda JRD B.

sa vydania tejto prídelovej listiny domáhal. Z vyjadrenia svedka Ing. R. vyplýva, ţe prídelová

listina nebola vydaná z toho dôvodu, ţe administratívnym prácam sa v tom období

nevenovala taká pozornosť, riešili sa iné veci. Z týchto svedeckých výpovedí je zrejmé, ţe

právny predchodca navrhovateľa mal vedomosť o tom, ţe k nadobudnutiu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti podľa zákonov o pozemkových reformách je potrebné vydanie prídelovej

listiny. Právny predchodca navrhovateľa sa uchopil drţby nehnuteľnosti bez rozhodnutia

orgánu štátu o prevode vlastníctva, preto nemôţe byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej

viere, ţe je vlastníkom nehnuteľnosti. Právny predchodca ţalobcu musel mať (vzhľadom na

všetky okolnosti prípadu) pri vstupe do drţby vedomosť o tom, ţe vlastníctvo k sporným

nehnuteľnostiam nenadobudol, nakoľko nedošlo k vydaniu prídelovej listiny. Za tejto situácie

navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti titulom vydrţania,

uzavrel odvolací súd.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ). Za nesprávny povaţoval názor

odvolacieho súdu ohľadom nesplnenie podmienok pre vydrţanie. Poukázal na prísľub

predsedu ONV o pridelení starého dvora a zostatku nehnuteľností v obci B. po ŠM pre JRD a

faktické rozhodnutie vtedajších orgánov o pridelení nehnuteľností do vlastníctva JRD B., na

základe ktorého sa JRD chopilo drţby nehnuteľností a uţívalo ich ako svoje vlastníctvo.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol ţe s námietkami

ţalobcu nesúhlasí, povaţuje ich za nedôvodné a plne sa stotoţňuje so závermi rozsudku

odvolacieho súdu. Neţiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) zastúpený advokátom ( ods.

1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods.

l ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je

dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Bez ohľadu na to či dovolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných pod písmenami a /aţ g/. Na tieto vady konania

musí dovolací súd prihliadať ex offo, teda vţdy, či uţ ich existenciu účastník namieta alebo

nie ( veta druhá ). Dovolateľ nenamietal vadu podľa ustanovenia

a dovolací súd ani existenciu vád uvedených pod písmenami a/ aţ g/ nezistil.

Podľa je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie ţalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci

samej, preto je prípustné.

Ţalobca v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

písm. c) tvrdiac, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení.

Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci; dochádza k nej vtedy,

ak súd nepouţil náleţitý právny predpis alebo síce aplikoval správny predpis, ale ho

nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

Vydrţanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho

práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou drţbou oprávnenou

osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydrţania patria : a)

nadobúdateľ je oprávneným drţiteľom veci po celú vydrţaciu dobu, b) nepretrţitosť

vydrţacej doby, ktorou je neprerušovaný stav uţívania predmetu vydrţania počas zákonom

stanovenej doby ( pri nehnuteľnostiach 10 rokov ). Plynutie vydrţacej doby je pretrhnuté

vtedy, ak drţiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Drţba je faktický stav, pri ktorej má drţiteľ vec vo svojej moci, uţíva túto vec a poţíva plody

a úţitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo

opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym

presvedčením drţiteľa, ţe vec, s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V

takomto prípade ide o oprávnenú drţbu, ktorou sa od neoprávnenej drţby odlišuje práve

subjektívnym stavom existujúcim v psychike drţiteľa a to jeho dobromyseľnosťou v tom, ţe

mu vec alebo právo skutočne patrí. Oprávnená a teda chránená drţba je výlučne takým

faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky a to dobromyseľnosť

drţiteľa, ţe mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia o tom, ţe mu vec patrí a z toho, ţe

toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, ţe vec by

mohla drţiteľovi vlastnícky patriť. Dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome

zmocní veci protiprávne. Dočasné prenechanie nehnuteľnosti do uţívania nemoţno

povaţovať za dobromyseľnú a oprávnenú drţbu, ktorá by spĺňala podmienky pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním.

Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, pretoţe dospel k právnemu záveru,

ţe neboli splnené podmienky vydrţania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území B..

Podľa drţiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s

vlastnou alebo ten, kto vykonáva právo pre seba. Podľa

ak je drţiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, ţe mu vec alebo právo

patrí je drţiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe drţba je oprávnená.

Podľa oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju

má nepretrţite v drţbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide

o nehnuteľnosť. Podľa ods. 2 takto nemoţno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôţu

byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môţu byť len vo vlastníctve štátu alebo

zákonom určených právnických osôb ( § 125 ).

Podľa ods. 3 do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec

v oprávnenej drţbe právny predchodca. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané

ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v

ustanovení , v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona

oprávnený vec drţať ( ius possidendi ), uţívať ( ius utendi ), poţívať jej plodu a úţitky ( ius

fruendi ) a má právo s vecou nakladať ( ius disponendi ). Právo vec drţať, nazývané tieţ

právom drţby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové

oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných

vlastníckych oprávnení. Vydrţanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade

splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyţaduje sa k

tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Predpokladom vydrţania je skutočnosť, ţe drţiteľ je so

zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či

drţiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu vec patrí, nemôţe vychádzať

len z posúdenia subjektívnych predstáv drţiteľa. Dobromyseľnosť drţiteľa musí byť

posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či drţiteľ pri zachovaní náleţitej opatrnosti,

ktorú moţno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na kaţdom subjekte

poţadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, ţe uţíva veci, ktorých vlastníctvo

nenadobudol. Oprávnená drţba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,

stačí ak tu bol i domnelý dôvod ( titulus putativus ), teda, ide o to, aby drţiteľ bol so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní

oprávnenosti drţby treba vychádzať zo zásady, ţe jej predpokladom je presvedčenie

nadobúdateľa, ţe nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho

vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého moţno vyvodiť, ţe sa

dôvodne povaţuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o

oprávnenosti drţby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký

oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit drţiteľa nemôţe byť sám osebe podkladom pre

vydrţanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi

oprávnenosti drţby práva.

V danom prípade právny predchodca ţalobcu mal vedomosť, ţe nehnuteľnosti mu

neboli odovzdané do vlastníctva, pretoţe sa niekoľkokrát domáhal vydania prídelovej listina,

k čomu však nikdy nedošlo. Pri vstupe do drţby nehnuteľností ako aj počas celej doby jej

trvania vedel, ţe nehnuteľnosti nie sú jeho vlastníctvom. Za týchto okolností je právne

posúdenie veci odvolacím súdom správne, s jeho závermi sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky v celom rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho dôvody.

Vzhľadom na to ţe v dovolacom konaní neboli zistené ani ďalšie dôvody, ktoré by

mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa zamietol.

Náhradu trov dovolacieho konania ţalovanému nepriznal, lebo mu v súvislosti s ním

ţiadne nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 30.júla 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Marta Hrčková