Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3b0/381159.e5add7.pdf
PDF · 128.04 KB
No categories available
1Cdo/40/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Milana Deáka v právnej veci
ţalobcu: P., IČO: X, so sídlom v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. F.,
advokátom v T., proti ţalovanému: Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond
Bratislava, IČO: 173 355 345, so sídlom v Bratislave, Búdková 36, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 7 C 886/2001, o
dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 4. decembra 2008 sp. zn.
4 Co 81/2008 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d v ô v o d n e n i e
Návrhom zo dňa 9.10.2001 sa ţalobca domáhal, aby súd určil, ţe je vlastníkom nehnuteľností
parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc.
č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X
trv. tráv. por., zapísanej na LV č. X, parc. č. X trv. tráv. por., zapísanej na V č. X, parc. č. X
orná pôda, zapísanej na LV č. X., parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, par. č. X trv.
tráv. por., zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná
pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X trv. tráv.
por., zapísanej na LV č. X, parc. č. X trv. tráv. por., zapísanej na LV č. X, parc. č. X orná
pôda, zapísanej na LV č. X, parc. č. X ostat. pl., zapísanej na LV č. X, parc. č. X zastav. pl.,
zapísanej v LV č. X, parc. č. X zastav. pl., zapísanej na LV č. X, par. č. X zastav. pl.,
zapísanej v LV č. X, parc. č. X zastav. pl. zapísanej v LV č. X, parc. č. X zastav. pl. zapísanej
v LV č. X, parc. č. X orná pôda, zapísanej na LV č. X.
Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 4. decembra 2007 č. k. 7C/886/2001-121,
určil ţe ţalobca je vlastníkom nehnuteľností parc. č. X, zapísanej na LV č. X, parc. č. X
zapísanej na LV č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X zapísanej na LV
č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X,
parc. č. X, parc. č. X, parc. č. X, zapísané na LV. č. X, parc. č. X zapísané na LV č. X všetky
k. ú B. Konanie o návrhu na určenie vlastníctva k parcelám č. X, parc. č. X, parc. č. X, parc.
č. X, parc. č. X, parc. č. X, k.ú B. zastavil . Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi
náhradu trov konania 109 012 Sk na účet JUDr. M. F. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Trenčíne na základe odvolania ţalovaného rozsudkom zo 4. decembra
2008 sp. zn. 4Co/81/2008, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe návrh zamietol
a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd zopakoval dokazovanie
výsluchom svedkov, oboznámil sa so zápisnicou z 18. mája 1959 z mimoriadnej schôdze
Rady ONV v Ilave, správy Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady OSN
v Ilave z 18.05.1959 o konečnom pridelení poľnohospodárskeho majetku PTŠ Pruské,
uznesením Rady KNV v Ţiline z 04.11.1959 a dospel k záveru ţe odvolanie je dôvodné.
Predmetom konania bola určovacia ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam - poľnohospodárskej pôde nachádzajúcej sa v k.ú B. podrobne
špecifikovanej v petite ţalobného návrhu.
Súd prvého stupňa zaloţil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, ţe ţalobca
nadobudol vlastnícke právo k predmetným pozemkom v zmysle § 114 zák. č. 141/1950 Zb.
Obč. zákona rozhodnutím orgánu verejnej správy - KNV v Ţiline v roku 1959. Z listinných
dôkazov - zo zápisnice z mimoriadnej schôdze Rady ONV v Ilave z 18.5.1959, kde
uznesením č. 143/1959 bolo rozhodnuté o vyčlenení pozemkov pre JRD B., z uznesenia Rady
KNV Ţilina z 4.11.1959 mal za preukázané, ţe tieto rozhodnutia vtedajších orgánov verejnej
správy smerovali k odovzdaniu predmetných pozemkov do vlastníctva JRD B., a v ţiadnom
prípade sa nejednalo len o odovzdanie nehnuteľností do správy alebo uţívania.
Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením veci nestotoţnil. Uviedol, ţe obsahu
spisu vyplýva, ţe nehnuteľnosti, ku ktorým sa ţalobca domáha určenia vlastníckeho práva
boli pôvodne zapísané v pkn. vloţkách č. X, X, X, X k.ú. P. a boli vo vlastníctve Dr. E. F..
Predmetné pozemky podliehali revízii podľa zák. č. 142/1947 Zb. a výmerom ONV v Ilave z
21.6.1949 boli vykúpené bývalým Československým štátom podľa § 1 ods. 3 zák. č. 46/1948
Zb. Časť z predmetných pozemkov, a to parc. č. X, X, X, X, X, X, X, X, X boli pridelené
prídelovou listinou z 2.8.1957 do vlastníctva Štátnych majetkov, n. pB. (zapísané v pkn. vi. č.
X). Štátny majetok n. p B. zanikol ku dňu 31.12.1957 bez právneho nástupcu a pozemky boli
pridelené do uţívania PTŠ Pruské. Z predloţených listinných dôkazov a z výsluchu svedkov
vyplýva, ţe právny predchodca navrhovateľa JRD B. mal záujem o pridelenie predmetných
pozemkov do vlastníctva, pričom bývalá Rada ONV v Ilave na svojej mimoriadnej schôdzi
dňa 18.5.1959 uznesením č. 142/1959 rozhodla o pridelení poľnohospodárskeho majetku
bývalého ŠM B. obhospodarovanej PTŠ Pruské JRD B.. Rada ONV v Ilave odporučila
vyšším orgánom (RADE KNV a PPLH) prideliť pre JRD B. poľnohospodárske objekty a časť
poľnohospodárskej pôdy obhospodarované PTS Pruské. Z uznesenia rady KNV Ţilina zo dňa
4.11.1959 vyplýva, ţe Rade ONV v Ilave bola daná úloha zabezpečiť odovzdanie školského
majetku v B. JRD B.. Podľa názoru odvolacieho súdu uznesenie Rady ONV v Ilave zo dňa
18.5.1959 č. 142/1959 a uznesenie Rady KNV v Ţiline z 4.11.1959 nie je moţné povaţovať
za rozhodnutia orgánov verejnej správy, na základe ktorých ţalobca nadobudol vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Odvolací súd zdôraznil, ţe po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Zb. SNR a nariadenia
vlády č. 104/1946 Zb. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory
vydávali podľa zák. č. 142/1947 Zb. a zák. č. 46/1948 Zb. prídelové listiny, ktoré mali
rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a aj v
súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu
schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Aby boli vkladu schopné, museli byť tieto listiny právne perfektné.
Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z opakovaného dokazovania
odvolacieho súdu v danej veci bolo moţné vyvodiť, ţe úkony vtedajších orgánov verejnej
správy (ONV v Ilave, KNV v Ţiline) smerovali k tomu, ţe sporné pozemky mali byť JRD B.
pridelené do vlastníctva (prídelca podľa vtedajších právnych predpisov je vo význame
vlastník), avšak k vydaniu prídelovej listiny bývalým ONV v Ilave nedošlo. Za tohto stavu
potom nemoţno dospieť k záveru, ţe ţalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
podľa § 114 zák. č. 141/1950 Zb. rozhodnutím orgánu verejnej správy. Predloţené listinné
dôkazy sú len záznamy o rokovaniach, nejedná sa o rozhodnutie orgánu verejnej správy v
zmysle § 114 Obč. zákonníka, na základe ktorého by bolo moţné nadobudnúť vlastnícke
právo.
Pokiaľ sa ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam aj z titulu ich vydrţania, odvolací súd zo zisteného skutkového stavu veci
dospel k záveru, ţe návrh navrhovateľa nie je dôvodný ani na základe tohto právneho titulu.
Uviedol, ţe novela Občianskeho zákonníka prevedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od
1.1.1992 umoţnila i právnickým osobám nadobudnúť vlastnícke právo vydrţaním. Právnická
osoba sa môţe od 1.1.1992 podľa § 134 Obč. zák. v znení novely prevedenej zák. č. 509/1991
Zb. stať vlastníkom nehnuteľnosti, ak má nehnuteľnosť v oprávnenej drţbe nepretrţite po
dobu 10 rokov, a to aj v prípade, ak sa stala oprávneným drţiteľom pred 1.1.1992. Do
vydrţacej doby moţno započítať i dobu oprávnenej drţby nehnuteľnosti, vykonávanej pred
1.1.1992. Oprávnený je drţiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, ţe mu vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 Obč. zák.). Dobrá viera drţiteľa sa musí
vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k
právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. V danom prípade
bolo nesporné, ţe právny predchodca ţalobcu začal uţívať sporné nehnuteľnosti v roku 1959,
ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisníc Rady ONV v Ilave a KNV v Ţiline. Ako uţ bolo vyššie
uvedené, v zmysle platných právnych predpisov po roku 1945 o novej pozemkovej reforme
bolo moţné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti získanej z pozemkovej reformy
výmerom a prídelovou listinou (§ 16, 17 zák. č. 46/1948 Zb.), pričom v zmysle cit. zákona
bolo moţné vykúpenú pôdu prideliť do vlastníctva aj poľnohospodárskym druţstvám. Z
výsluchu svedka Ing. J. P. bolo preukázané, ţe štatutárni zástupcovia JRD B. si boli vedomí
tej skutočnosti, ţe ONV v Ilave nevydalo prídelovú listinu, pričom bývalý predseda JRD B.
sa vydania tejto prídelovej listiny domáhal. Z vyjadrenia svedka Ing. R. vyplýva, ţe prídelová
listina nebola vydaná z toho dôvodu, ţe administratívnym prácam sa v tom období
nevenovala taká pozornosť, riešili sa iné veci. Z týchto svedeckých výpovedí je zrejmé, ţe
právny predchodca navrhovateľa mal vedomosť o tom, ţe k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti podľa zákonov o pozemkových reformách je potrebné vydanie prídelovej
listiny. Právny predchodca navrhovateľa sa uchopil drţby nehnuteľnosti bez rozhodnutia
orgánu štátu o prevode vlastníctva, preto nemôţe byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej
viere, ţe je vlastníkom nehnuteľnosti. Právny predchodca ţalobcu musel mať (vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu) pri vstupe do drţby vedomosť o tom, ţe vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam nenadobudol, nakoľko nedošlo k vydaniu prídelovej listiny. Za tejto situácie
navrhovateľ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti titulom vydrţania,
uzavrel odvolací súd.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci ( § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Za nesprávny povaţoval názor
odvolacieho súdu ohľadom nesplnenie podmienok pre vydrţanie. Poukázal na prísľub
predsedu ONV o pridelení starého dvora a zostatku nehnuteľností v obci B. po ŠM pre JRD a
faktické rozhodnutie vtedajších orgánov o pridelení nehnuteľností do vlastníctva JRD B., na
základe ktorého sa JRD chopilo drţby nehnuteľností a uţívalo ich ako svoje vlastníctvo.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol ţe s námietkami
ţalobcu nesúhlasí, povaţuje ich za nedôvodné a plne sa stotoţňuje so závermi rozsudku
odvolacieho súdu. Neţiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods.
1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods.
l O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je
dôvodné.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Bez ohľadu na to či dovolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením ustanovenie
§ 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných pod písmenami a /aţ g/. Na tieto vady konania
musí dovolací súd prihliadať ex offo, teda vţdy, či uţ ich existenciu účastník namieta alebo
nie ( § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ). Dovolateľ nenamietal vadu podľa ustanovenia § 237
O.s.p. a dovolací súd ani existenciu vád uvedených pod písmenami a/ aţ g/ nezistil.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Dovolanie ţalobcu smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci
samej, preto je prípustné.
Ţalobca v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
písm. c) O.s.p. tvrdiac, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení.
Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav veci; dochádza k nej vtedy,
ak súd nepouţil náleţitý právny predpis alebo síce aplikoval správny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
Vydrţanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou drţbou oprávnenou
osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydrţania patria : a)
nadobúdateľ je oprávneným drţiteľom veci po celú vydrţaciu dobu, b) nepretrţitosť
vydrţacej doby, ktorou je neprerušovaný stav uţívania predmetu vydrţania počas zákonom
stanovenej doby ( pri nehnuteľnostiach 10 rokov ). Plynutie vydrţacej doby je pretrhnuté
vtedy, ak drţiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
Drţba je faktický stav, pri ktorej má drţiteľ vec vo svojej moci, uţíva túto vec a poţíva plody
a úţitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo
opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym
presvedčením drţiteľa, ţe vec, s ktorou nakladá alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V
takomto prípade ide o oprávnenú drţbu, ktorou sa od neoprávnenej drţby odlišuje práve
subjektívnym stavom existujúcim v psychike drţiteľa a to jeho dobromyseľnosťou v tom, ţe
mu vec alebo právo skutočne patrí. Oprávnená a teda chránená drţba je výlučne takým
faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky a to dobromyseľnosť
drţiteľa, ţe mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia o tom, ţe mu vec patrí a z toho, ţe
toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, ţe vec by
mohla drţiteľovi vlastnícky patriť. Dobromyseľnosť je vylúčená u toho, kto sa vedome
zmocní veci protiprávne. Dočasné prenechanie nehnuteľnosti do uţívania nemoţno
povaţovať za dobromyseľnú a oprávnenú drţbu, ktorá by spĺňala podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním.
Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, pretoţe dospel k právnemu záveru,
ţe neboli splnené podmienky vydrţania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území B..
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka drţiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo ten, kto vykonáva právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ak je drţiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, ţe mu vec alebo právo
patrí je drţiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe drţba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju
má nepretrţite v drţbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide
o nehnuteľnosť. Podľa ods. 2 takto nemoţno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôţu
byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môţu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb ( § 125 ).
Podľa ods. 3 do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej drţbe právny predchodca. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané
ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v
ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona
oprávnený vec drţať ( ius possidendi ), uţívať ( ius utendi ), poţívať jej plodu a úţitky ( ius
fruendi ) a má právo s vecou nakladať ( ius disponendi ). Právo vec drţať, nazývané tieţ
právom drţby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové
oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných
vlastníckych oprávnení. Vydrţanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyţaduje sa k
tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Predpokladom vydrţania je skutočnosť, ţe drţiteľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či
drţiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu vec patrí, nemôţe vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv drţiteľa. Dobromyseľnosť drţiteľa musí byť
posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či drţiteľ pri zachovaní náleţitej opatrnosti,
ktorú moţno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na kaţdom subjekte
poţadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, ţe uţíva veci, ktorých vlastníctvo
nenadobudol. Oprávnená drţba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod,
stačí ak tu bol i domnelý dôvod ( titulus putativus ), teda, ide o to, aby drţiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní
oprávnenosti drţby treba vychádzať zo zásady, ţe jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, ţe nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho
vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého moţno vyvodiť, ţe sa
dôvodne povaţuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o
oprávnenosti drţby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký
oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit drţiteľa nemôţe byť sám osebe podkladom pre
vydrţanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti drţby práva.
V danom prípade právny predchodca ţalobcu mal vedomosť, ţe nehnuteľnosti mu
neboli odovzdané do vlastníctva, pretoţe sa niekoľkokrát domáhal vydania prídelovej listina,
k čomu však nikdy nedošlo. Pri vstupe do drţby nehnuteľností ako aj počas celej doby jej
trvania vedel, ţe nehnuteľnosti nie sú jeho vlastníctvom. Za týchto okolností je právne
posúdenie veci odvolacím súdom správne, s jeho závermi sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky v celom rozsahu stotoţňuje a v podrobnostiach odkazuje na jeho dôvody.
Vzhľadom na to ţe v dovolacom konaní neboli zistené ani ďalšie dôvody, ktoré by
mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243 ods. 1 O.s.p. zamietol.
Náhradu trov dovolacieho konania ţalovanému nepriznal, lebo mu v súvislosti s ním
ţiadne nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 30.júla 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Marta Hrčková