Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-130-2021.pdf
PDF · 77.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/130/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú meno Neurčené K., toho času bytom W., dieťa rodičov - matky X., a otca neuvedeného, v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na určenie splnenia podmienok osvojiteľnosti, takto
rozhodol:
I. Určuje, že u maloletej Neurčené K., narodenej v Prešove z matky X., a otca neuvedeného, sú splnené podmienky osvojiteľnosti.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 12. 07. 2021 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov ako navrhovateľ navrhol, aby súd vyslovil, že u maloletej Neurčené K. sú splnené podmienky osvojiteľnosti. Podaný návrh odôvodnil tým, dňa 30. 06. 2021 matka mal. Neurčené K. dobrovoľne podala vyhlásenie - privolenie na osvojenie dieťaťa bez vzťahu k určitým osvojiteľom, zároveň pri podpise bola poučená o následkoch udelenia súhlasu. Predmetné vyhlásenie podpísala pred zamestnancami orgánu SPOD a SK a vedúcou Referátu sociálnej práce Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov. Otec nie je v rodnom liste maloletej uvedený. Matka maloletej po narodení uviedla, že dieťa chce dať na adopciu, nakoľko už zabezpečuje starostlivosť trom maloletým deťom a starostlivosť o ďalšie dieťa by už nezvládla. Rodina žije v skromných pomeroch, v nájomnom jednoizbovom byte starej matky. Príjem rodiny tvoria sociálne dávky a rodičovský príspevok na maloleté. Matka o dieťa nejaví žiadny záujem. Okresný súd Prešov zo dňa 20.07.2021 nariadil neodkladné opatrenie a odovzdal maloletú do starostlivosti J. X. a I. X., bytom L. XX, 060 01 W.. Od toho času je maloletá v ich osobnej starostlivosti. Následne bol predmetný návrh postúpený tunajšiemu súdu dňa 06. 09. 2021.
2. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
3. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
4. Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom 18. 01. 2022, na ktoré sa dostavil opatrovník maloletej. Matka maloletého dieťaťa sa na pojednávanie nedostavila, predvolanie jej nebolo doručené, avšak súd s poukazom na § 138 ods. 1 CMP podľa ktorého účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho rodičia. Podľa § 138 ods. 4 CMP rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom, súd konal v neprítomnosti matky aj bez vykázaného predvolania na pojednávanie matke. Rovnako tak sa na pojednávanie nedostavil navrhovateľ, ktorý však svoju neúčasť neospravedlnil, napriek tomu že predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Každé konanie súdu týkajúce sa maloletých musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne bolo, aby súd rozhodol vo veci vyslovenia osvojiteľnosti čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa.
6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníka maloletej i listinnými dôkazmi, t. j. najmä oboznámením sa s podaným návrhom, s rodným listom maloletého dieťaťa, vyhlásením matky na privolenie osvojenia dieťaťa bez vzťahu k určitým osvojiteľom, uznesením OS PO zo dňa 20. 07. 2021, č. k. 30P/160/2021 - 9, písomnou správou opatrovníka a vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
7. Na pojednávaní opatrovník maloletej s podaným návrhom súhlasil v celom rozsahu a na všetkých dôvodoch, ktoré sú v ňom uvedené. Ďalej uviedol, že maloletá je na základe neodkladného opatrenia toho času v starostlivosti manželov X., ktorí si ju chcú v budúcnosti osvojiť a súčasne už podali návrh na určenie mena maloletej i návrh na zverenie maloletej do predosvojiteľskej starostlivosti.
8. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletá Neurčené K. sa narodila dňa XX. XX. XXXX v Prešove rodičom, matke X. a otcovi neuvedenému. Dňa 30. 06. 2021 matka maloletej Neurčené K. podpísala vyhlásenie, ktorým dala súhlas k osvojeniu maloletého dieťaťa bez vzťahu k určitým osvojiteľom. Na podklade potvrdenia o zdravotnom stave maloletého dieťaťa možno skonštatovať jeho dobrý zdravotný stav.
9. Podľa § 135 CMP konaniami vo veciach osvojenia sú konanie o osvojiteľnosti, konanie o osvojenie a konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti.
Podľa § 137 ods. 1 CMP návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.
Podľa § 138 ods. 1 CMP účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho rodičia. Podľa § 138 ods. 4 CMP rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
10. Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej Zákon o rodine) na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo c) je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného predpisu a počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavila o dieťa žiadny záujem, alebo d) dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
Podľa § 102 ods. 2 Zákona o rodine osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. d) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Odvolať súhlas možno len do času, kým maloleté dieťa nie je umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.
11. Podľa § 139 CMP súd v konaní môže vyslúchnuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma aj okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.
12. Osvojiteľnosť dieťaťa znamená, že dieťa je právne voľné na osvojenie a zásadne tu nie sú žiadne hmotnoprávne a procesnoprávne prekážky na rozhodnutie súdu o osvojení takého dieťaťa.
13. V konaní o osvojiteľnosti súd hodnotí nielen splnenie podmienok na vyslovenie osvojiteľnosti na strane rodičov dieťaťa (právna voľnosť), ale posudzuje aj otázky na strane dieťaťa. Sama skutočnosť, že dieťa je právne voľné, ešte neznamená, že je aj osvojiteľné. Vyslovením osvojiteľnosti na strane dieťaťa sa vylúči akákoľvek pochybnosť o tom, či budúce možné osvojenie bude plniť svoj účel.
14. S ohľadom na v konaní preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na vyslovenie osvojiteľnosti dieťaťa, keď matka o dieťa od jeho narodenia nejaví záujem, a zároveň 30. 06. 2021 dala písomný súhlas na jeho osvojenie bez vzťahu k určitým osvojiteľom. V záujme maloletej Neurčené K. je, aby mala vytvorené možnosti umiestnenia v náhradnej rodinnej starostlivosti, ktorá má prednostné postavenie pred ústavnou starostlivosťou. Zároveň maloletá je už v súčasnej dobe na základe neodkladného opatrenia dočasne v starostlivosti manželov X., ktorí jej poskytujú všetku starostlivosť a ktorí si maloletú plánujú osvojiť.
15. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania ani jeden z účastníkov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.