Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d91/369681.8e78d7.pdf
PDF · 137.41 KB
No categories available
5Obo/127/2009
Najvyšší súd 5Obo/127/2008 Slovenskej republiky 5Obo/128/2008 5Obo/129/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany
Ďurišovej a členov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci žalobcu:
F., D., Bratislava, IČO: X., zastúpeného spoločnosťou A., s. r. o.., Bratislava, IČO: X., proti
žalovanému N., a. s., M., N., zastúpenému Advokátskou kanceláriou K., s. r. o., P.,
Bratislava, IČO: X., o zaplatenie 10 703 804,78 Eur (322 462 823 Sk) s príslušenstvom, na
odvolania žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 18. júna 2008 č. k.
20Cb/3/2004-158 a uznesenia zo 4. augusta 2008 č.k. 20Cb/3/2004-184 a zo 6. októbra 2008
č.k. 20Cb/3/2004-245, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 18. júna 2008 č. k. 20Cb/3/2004-158
p o t v r d z u j e.
Uznesenie zo 6. októbra 2008 č. k. 20Cb/3/2004-245 m e n í tak, že priznáva
žalovanému oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie vo výške jednej polovice.
Uznesenie zo 4. augusta 2008 č. k. 20cb/3/2004-184 z r u š u j e.
2
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 322 462 823 Sk (10 703 804,78 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 %
ročne zo sumy 232 300 000 Sk od 05. 04. 2004 do zaplatenia vo výške 20% ročne zo sumy
232 300 000 Sk od 05. 04. 2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške
2 952 964,20 Sk.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou 15. januára 2004
domáhal zaplatenia 65 300 000 Sk s príslušenstvom z dôvodu neuhradenej druhej splátky
kúpnej ceny za predané akcie spoločnosti Solivary a. s. Prešov v zmysle zmluvy o kúpe akcií
č. 2145/2002 z 03. 05. 2002. Dňa 23. 04. 2004 požiadal o zmenu petitu tak, aby bol žalovaný
zaviazaný zaplatiť mu 322 462 823 Sk s príslušenstvom z titulu doplatku celej kúpnej ceny.
Súd uznesením z 20. 11. 2007 zmenu žaloby pripustil. Na návrh žalovaného súd prerušil
konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 1Cb/24/2004, v ktorom sa riešila otázka platnosti odstúpenia od zmluvy o kúpe
predmetných akcií. Po právoplatnom skončení veci zamietnutím žalovaným podanej žaloby
súd pokračoval v konaní a dňa 12. 02. 2008 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 322 462 823 Sk s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
Žalovaný podal proti nemu odpor s odôvodnením, že uplatnený nárok považuje
za nedôvodný, pretože od zmluvy o kúpe akcií odstúpil listom z 01. 12. 2003 a žiada, aby sa
súd zaoberal touto otázkou ako prejudiciálnou, pretože Krajský súd v Bratislave túto otázku
neriešil meritórne a súd nie je v tomto konaní viazaní odôvodnením jeho rozhodnutia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že otázkou platnosti odstúpenia
od zmluvy listom žalovaného z 01. 12. 2003 sa ako otázkou prejudiciálnou zaoberal Krajský
súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cb/24/2004, v ktorom sa žalovaný domáhal
proti žalobcovi vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny a súd jeho žalobu zamietol
s odôvodnením, že žalovaný nemal právo odstúpiť od zmluvy, lebo fond neporušil žiadnu
zmluvnú povinnosť. Najvyšší súd SR ako súd odvolací tento rozsudok potvrdil ako vecne
správny, keď sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o neplatnosti odstúpenia
od zmluvy. S prihliadnutím na uvedené mal súd za to, že nie je dôvod opätovne sa zaoberať
3
otázkou platnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy o kúpe akcií a vychádzal z vyriešenia
tejto otázky v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1Cb/24/2004,
keď práve toto prebiehajúce konanie bolo dôvodom na prerušenie konania, o ktoré požiadal
žalovaný. Ak teda otázka platnosti odstúpenia bola prejudiciálne vyriešená a žalovaný inak
pohľadávku žalobcu na doplatenie kúpnej ceny za predané akcie nespochybnil, dospel súd
k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých
splátok, čím sa stal v zmysle čl. IV bod 4 zmluvy o kúpe akcií č 2145/2002 splatným celý dlh,
a to márnym uplynutím 1-mesačnej lehoty určenej vo výzve zo dňa 26. 02. 2004, doručenej
žalovanému 03. 03. 2004, čiže dňom 04. 04. 2004. Keďže spôsob vyčíslenia a výška
žalovanej pohľadávky inak nebola sporná, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 322 462 823 Sk spolu s uplatneným príslušenstvom. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celkovej výške
2 952 964,20 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
pre nesprávne právne posúdenie veci nevykonal ďalšie žalovaným navrhované dôkazy,
v dôsledku čoho neúplne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že krajský súd považoval predbežnú otázku platnosti
odstúpenia od zmluvy za definitívne vyriešenú v inom konaní, čoho priamym právnym
dôsledkom bolo judikovanie povinnosti žalovaného doplatiť dohodnutú kúpnu cenu akcií
spolu s príslušenstvom. Uvedený právny zaver tunajšieho súdu treba jednoznačne považovať
za nesprávne právne posúdenie veci. V zmysle § 135 O. s. p. súd týmto rozhodnutím nebol
viazaný, preto mal túto otázku posúdiť sám, čo neurobil. Navyše Krajský súd v Bratislave
riešil otázku platnosti odstúpenia od zmluvy v rámci konania o žalobe na plnenie, teda ako
prejudiciálnu otázku, a nie meritórnu na základe určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p.
Okrem toho, Krajský súd v Bratislave sa v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne
nevyjadril ku skutočnosti, či považuje odstúpenie od zmluvy za platný alebo neplatný právny
úkon a neurobil tak ani súd odvolací. Ďalej namietal, že prvostupňový súd nevykonal
navrhnuté dôkazy; potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností preukazujúcich dôvodnosť
odstúpenia žalovaného od zmluvy a ani v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
čím porušil nielen ustanovenie § 157 ods. 2, ale aj 120 ods. 1 O. s. p. Nesprávne právne
4
posúdenie veci primárne spočívalo v skutočnosti, že konajúci súd a priori nevykonal žiadne
dokazovanie a uspokojil sa s iným rozsudkom iného súdu v inej veci, ktorý nesprávne
interpretoval ako konečné vyriešenie prejudiciálnej otázky v tomto konaní, na podklade čoho
rozhodol. Podľa právneho názoru žalovaného boli naplnené všetky zákonné predpoklady, aby
žalovaný pre závažné a opakované porušenie zmluvných povinností žalobcu (ktoré znova
podrobne rozviedol) realizoval odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na uvedené, žalovaný
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok buď zmení tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne, alebo ho zruší a vec vráti súdu prvého stupňa s vyslovením právneho názoru
na otázku platnosti odstúpenia od zmluvy a spôsobu a rozsahu dokazovania. V prípade, že
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí ako vecne správny, navrhuje pripustiť dovolanie,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru Krajský súd
v Trenčíne konal v súlade s právnymi predpismi, dostatočne preukázal skutkový stav veci
a následne vec správne právne posúdil. K tvrdeniu, že súd prvého stupňa nevykonal ďalšie
navrhované dôkazy pre nesprávne právne posúdenie veci konštatuje, že Krajský súd
v Trenčíne prijal k otázke odstúpenia od zmluvy právny zaver o viazanosti právnym názorom
Krajského súdu v Bratislave potvrdeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky, v dôsledku
čoho mu neprináležalo v danej veci ďalej vykonávať dokazovanie. Žalobca má za to, že túto
predbežnú otázku už nebolo potrebné znova posudzovať, keďže žalovaný nenavrhol
akékoľvek nové dôkazy (oproti dôkazom navrhnutým v konaní na Krajskom súde
v Bratislave), ktoré by mohli byť relevantné pre posúdenie odstúpenia od zmluvy. Konanie
na Krajskom súde v Trenčíne bolo prerušené z dôvodu, že konanie na Krajskom súde
v Bratislave č. k. 1Cb/24/2004 „má zásadný význam pre rozhodnuté tunajšieho súdu
v predmetnom spore, v ktorom žalobca uplatňuje nárok titulom nezaplatenej kúpnej ceny
z predaja akcii“. Toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd a samotné prerušenie konania bolo
iniciované zo strany žalovaného z dôvodu, že pôjde o rozhodnutie, ktoré bude mať pre toto
konanie zásadný význam. Preto by v záujme právnej istoty, stability rozhodovania
a hospodárnosti konania nebolo účelné, aby sa rovnakou otázkou zaoberali dva súdy. Z nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 192/2006 zo dňa 03. 11. 2006, na ktorý
poukazuje žalovaný, podľa žalobcu vyplýva, že súd bol oprávnený, nie však povinný, riešiť
už vyriešenú predbežnú otázku. Takéto oprávnenie podmieňuje existenciou nových dôkazov
a a nutnosťou argumentačne sa vyrovnať s predchádzajúcim rozhodnutím o neplatnosti
5
odstúpenia od zmluvy. Žalovaný však žiadne nové argumenty ani skutočnosti, ktorými by
vyvrátil závery Krajského súdu v Bratislave, nepredložil. Jediným novým dôvodom je
tvrdenie, že žalobca porušil článok II bod 1 Dohody o spoločnom postupe, čo je však celkom
irelevantné, keďže dôvodom odstúpenia bolo porušenie článku II bod 4 Dohody, o ktorom súd
konštatoval, že porušený nebol. K žalovaným proklamovaným porušeniam Dohody
o spoločnom postupe žalobca uviedol, že článok II. bod 4 Dohody ustanovuje, že „prevodca
do 30 dní po vydaní súhlasov podľa bodu II./3 vydá spoločnosti Z. R. písomné prehlásenie.
Ide o záväzok v prospech tretej osoby v zmysle § 50 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť Z.
R. uvedené vyhlásenie prijala a vyslovila s ním súhlas, na základe čoho došlo k zániku
oprávnenia žalovaného prijať plnenie od žalobcu určené v prospech tejto spoločnosti.
K odstúpeniu malo dôjsť dňa 01. 12. 2003, čiže
až po splnení uvedenej povinnosti zo strany žalobcu, preto odstúpenie od zmluvy z tohto
dôvodu nemôže byť platné. Vzhľadom na uvedené, žalobca navrhuje, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2
O. s. p.), prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.
Pre posúdenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia treba predovšetkým
posúdiť otázku, či súd prvého stupňa pochybil, keď prejudiciálnu otázku platnosti, resp.
neplatnosti odstúpenia od zmluvy o kúpe akcií neposudzoval sám, ale vychádzal
z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, potvrdeného odvolacím súdom.
Ten túto otázku riešil v konaní o žalobe žalovaného, ktorou sa domáhal proti žalobcovi
vrátenia zaplatenej časti kúpnej ceny práve z dôvodu, že od zmluvy platne odstúpil listom
z 01. 12. 2003 z dôvodu tvrdeného porušenia článku II bod 4 Dohody o spoločnom postupe.
Pritom sám žalovaný podaním z 12. 02. 2004 požiadal o prerušenie konania na Krajskom
súdu v Trenčíne s odôvodnením, že v konaní na Krajskom súde v Bratislave, ktoré začalo
skôr, sa má riešiť otázka, ktorá má zásadný právny význam pre rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne, a to, či odstúpenie žalovaného od zmluvy bolo právne účinné. Súd tomuto návrhu
vyhovel s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s odôvodnením, že otázka,
či odstúpením od zmluvy zanikla zmluva o kúpe akcií, z ktorej žalobca vyvodzuje uplatnený
6
nárok na doplatenie kúpnej ceny, má zásadný význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu
v predmetnom spore. Na odvolanie žalobcu odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil s tým, že vhodnosť prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. nie je
podmienená riešením otázky, o ktorej treba rozhodnúť meritórne, ale môže ísť o akúkoľvek
závažnú otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Preto, ak otázku platnosti
alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy rieši iný súd ako prejudiciálnu otázku v skôr začatom
konaní, je vhodným opatrením konanie prerušiť a vyčkať na rozhodnutie tohto súdu.
Je nesporné, že to, čo k otázke vhodnosti prerušenia konania uviedol odvolací súd, bolo
v danej veci splnené. Nemožno pritom súhlasiť s námietkou odvolateľa, že viazanosť týmto
rozhodnutím by bola na mieste v prípade, ak otázka platnosti odstúpenia je riešená meritórne,
a nielen ako otázka prejudiciálna. Podľa konštantnej judikatúry, za situácie, keď možno podať
žalobu na plnenie (čo mohli v tomto prípade urobiť a aj urobili obaja účastníci zmluvy),
spravidla neexistuje naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/
O. s. p. Neobstojí pritom námietka odvolateľa, že súd prvého stupňa, ani odvolací súd
vo svojich rozhodnutiach výslovne nekonštatovali, že odstúpenie od zmluvy je neplatné.
Odvolací súd výslovne uviedol, že neboli splnené účastníkmi dohodnuté podmienky
pre odstúpenie žalobcu od zmluvy o kúpe akcií, a že kupujúcim namietané porušenie článku
II bod 4 Dohody o spoločnom postupe nie je opodstatnené. Tým bol vyjadrený jednoznačný
záver, že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, čo sa prejavilo aj v meritórnom
rozhodnutí o zamietnutí žaloby na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny. Odvolací súd preto
dospel k záveru, že i keď v tomto prípade nešlo o viazanosť súdu rozhodnutím v zmysle § 135
ods. 1 O. s. p., postup súdu prvého stupňa, ktorý vzal za základ svojho rozhodnutia
prejudiciálnu otázku platnosti odstúpenia od zmluvy, ako ju vyriešil Krajský súd v Bratislave,
neodporuje zákonu, pretože inak by ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. nemalo zmysel,
a keď navyše takéhoto postupu sa domáhal sám žalovaný, a to až do vydania rozhodnutia
v jeho neprospech. Je legitímne, že žalovaný sa s týmto rozhodnutím nestotožnil, ale
argumentačne nepresvedčil ani generálnu prokuratúru, ktorá neprijala jeho podnet na podanie
mimoriadne dovolania. Na podporu postupu súdu prvého stupňa treba uviesť aj skutočnosť,
že žalovaný na preukázanie tvrdenej platnosti odstúpenia od zmluvy oproti konaniu
na Krajskom súde v Bratislave neuviedol nové skutočnosti, ani nenavrhoval nové dôkazy,
pokiaľ ide o odstúpenie z dôvodu porušenia článku II bod 4 Dohody, keďže prípadné
iné porušenie je z hľadiska posúdenia platnosti odstúpenia listom z 01. 12. 2003 právne
7
irelevantné. Keďže jediný dôvod, pre ktorý žalovaný považoval žalobou uplatnený nárok
na doplatenie kúpnej ceny za nedôvodný, bola námietka, že žalovaný od zmluvy odstúpil,
vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvého
stupňa o právnej opodstatnenosti žaloby a jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Uznesením zo 4. augusta 2008 č. k. 20Cb/3/2004-184 uložil súd prvého stupňa
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 1 mil. Sk. Proti
tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie spolu s návrhom na priznanie oslobodenia
od súdneho poplatku z dôvodu, že v súčasnosti sa nie vlastným zavinením nachádza v ťažkej
finančnej situácií, pričom v danom regióne patrí k nosným zamestnávateľom, preto jeho
prípadná likvidácia by mala nezvratné ekonomické dôsledky pre celý región. Má za to,
že jeho majetkové a finančné pomery, ktoré na výzvu súdu preukáže vyplnením súdneho
formuláru, odôvodňujú priznanie oslobodenia a za splnenú považuje aj druhú zákonnú
podmienku pre priznanie oslobodenia, a to, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
bránenie práva.
O uplatnenom návrhu rozhodol súd prvého stupňa uznesením zo 6. októbra 2008
č. k. 20Cb/3/2004-245 tak, že žalovanému oslobodenie od súdneho poplatku nepriznal.
Rozhodol tak s odôvodnením, že po zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že žalovaný
nespĺňa podmienky pre jeho oslobodenie podľa § 138 O. s. p. Žalovaná pohľadávka vznikla
z podnikateľskej aktivity žalovaného, ktorý je fungujúcou obchodnou spoločnosťou.
Ak žalovaný vstupuje do obchodno-právnych vzťahov, musí vždy rátať i s určitým rizikom,
ktoré so sebou výkon podnikateľskej činnosti prináša, a ktoré sa môže prejaviť v podobe
straty. Dôsledky jeho podnikateľskej činnosti nie je možné prenášať na štát vo forme zbavenia
žalovaného povinnosti platiť súdne poplatky. Takýmto postupom by boli neúspešní
podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným. Navyše, majetok žalovaného
nepozostáva výlučne z peňažných prostriedkov na účtoch v bankách, ale i nehnuteľností
a hnuteľných vecí Tieto formy majetku môže žalovaný využiť na získanie peňažných
prostriedkov na zaplatenie súdneho poplatku.
Aj proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby odvolací súd toto
rozhodnutie zmenil tak, že prizná žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Má za to,
že zákonodarca pri zavedení pojmu „pomery účastníka“ mal na mysli predovšetkým
8
majetkové pomery žiadateľa, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej
prechodnej povahy, a preto odôvodňujú záver, že poplatník si nemôže riadne splniť
poplatkovú povinnosť alebo jej splnenie od neho nemožno spravodlivo požadovať. Je toho
názoru, že u neho ide o kumuláciu oboch vyššie uvedených okolností. Likvidita majetku
žalovaného je takmer nulová, úverová angažovanosť neúnosná a hnuteľný, najmä však
nehnuteľný majetok, je založený na zabezpečenie záväzkov veriteľom žalovaného,
predovšetkým bankám. Žalovaný sa nie vlastným zavinením nachádza v situácií, kedy nie je
schopný splniť poplatkovú povinnosť a je toho názoru, že jej splnenie od neho nemožno
spravodlivo požadovať.
Odvolací súd po prejednaní týchto odvolaní podľa § 214 ods. 2 O. s. p. dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne opodstatnené.
Ustanovenie § 138 ods. 1 O. s. p. oprávňuje súd na návrh účastníka priznať mu celkom
alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov. Predpokladom pre takéto rozhodnutie
je skutočnosť, že to pomery účastníka odôvodňujú, a že nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešne uplatňovanie, alebo bránenie práva. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho
poplatku súd prihliada nielen k majetkovým pomerom žiadateľa, ale tiež k výške súdneho
poplatku, k povahe uplatneného nároku a pod. Zákon stanovuje rovnaké kritériá pre všetkých
účastníkov bez rozlišovania, či ide o fyzickú, alebo právnickú osobu a podnikateľa, alebo
nepodnikateľa. Zamietnutie návrhu obchodnej spoločnosti s odôvodnením, že by sa tým
prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone. Pri priznaní oslobodenia
fyzickej osobe sú rozhodujúce najmä jeho majetkové pomery, pričom súd neskúma,
či si prípadne svoju situáciu nezavinil sám a priznanie oslobodenia by sa rovnako mohlo
považovať za nespravodlivé zvýhodnenie oproti inému účastníkovi. Odvolací súd
z predložených listinných dôkazov o majetkových pomeroch žalovaného dospel k záveru,
že nie je spravodlivé požadovať od neho zaplatenie celého súdneho poplatku za odvolanie,
a preto napadnuté uznesenie podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že priznal žalovanému
oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie vo výške jednej polovice. Z uvedeného
dôvodu preto zrušil uznesenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie vo výške 1 mil. Sk s tým, aby krajský súd vydal nové rozhodnutie
v súlade s priznaným čiastočným oslobodením.
9
V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, tieto si však v zákonnej
lehote nevyčíslil, preto mu neboli priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. júla 2009
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.