Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/164/2007

Najvyšší súd 1Obo/164/2007 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. P., s.r.o., Ľ., Dunajská

Streda, zastúpeným JUDr. J. G., advokátom,

P., 810 11 Bratislava, proti žalovanému: K., spol. s r.o., N., Dunajská Streda, zastúpeným

JUDr. E. Z., advokátom, B.,

974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 20 000 Sk s prísl., o zaplatenie 20 000 Sk s prísl.,

o zaplatenie 20 000 Sk s prísl., a o zaplatenie 200 000 Sk, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2007 č. k. , ,

, , takto

r o z d o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu náhradu trov konania 43 759 Sk.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa

25. 09. 2003 domáhal voči odporcovi zaplatenia 20 000 Sk, spolu s 13% úrokom z omeškania

od 23. 08. 2003 až do zaplatenia, ktorý je vedený pod sp. zn. , návrhom

doručeným súdu dňa 25. 09. 2003 domáhal voči odporcovi zaplatenia 20 000 Sk, spolu

s 13% úrokom z omeškania od 23. 08. 2003 až do zaplatenia, ktorý je vedený pod sp. zn.

, návrhom doručeným súdu dňa 25. 09. 2003 domáhal voči odporcovi zaplatenia

20 000 Sk, spolu s 13% úrokom z omeškania od 23. 08. 2003 až do zaplatenia, ktorý je

vedený pod sp. zn. , a návrhom doručeným súdu dňa 25. 09. 2003 domáhal voči

žalovanému zaplatenia 200 000 Sk, spolu s 13% úrokom z omeškania od 23. 08. 2003

až do zaplatenia, ktorý je vedený pod sp. zn. .

Súd z predložených písomných dokladov a z prednesov účastníkov na pojednávaní

zistil, že dňa 22. 07. 2003 boli uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

zmluvy o prevode ochrannej známky č. 190 616, 190 617, 90 618, 191 735, 191 736, 196 104,

196 112, 196 113, 196 114, 196 115, 189 655, 188 187, 188 188, 188 189, 188 190 a 191 610.

Na základe týchto zmlúv bol žalovaný povinný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu

sumu 260 000 Sk, najneskôr do 30 dní od podpisu zmluvy. Žalovaný dohodnutú sumu

v stanovenej lehote nezaplatil.

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že v konaní vedenom

na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. sa žalovaný domáha určenia neplatnosti

zmluvného prevodu známkových práv, vrátane prevodu práv dotknutých v tomto konaní

absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa .

Súd ďalej zistil, že Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -593 zo dňa

26. 05. 2005 žalobu zamietol. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudkom č. k.

-615 zo dňa 08. 02. 2006 rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

593 zo dňa 26. 05. 2005 potvrdil.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že dňa 05. 02. 2003 bol podaný návrh proti

právnemu predchodcovi žalobcu o uloženie povinnosti zdržať sa nekalosúťažného konania

a poskytnutia primeraného zadosťučinenia vo výške 3 000 000 Sk. Rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30. 10. 2003 bolo právnemu predchodcovi

žalobcu uložené zaplatiť žalovanému z titulu nekalej súťaže primerané zadosťučinenie

vo výške 1 000 000 Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.

zo dňa 01. 03. 2006 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo dňa 30. 10. 2003. Dňa 14. 08. 2006 bol doručený žalobcovi započítací prejav

na 1 000 000 Sk, priznaného primeraného zadosťučinenia voči pohľadávke navrhovateľa

vo výške 932 000 Sk. Dňa 18. 10. 2006 bolo účastníkom tohto konania doručené uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. k. -74 zo dňa 11. 10. 2006 o pripustení zmeny

na strane žalobcu, ktorým sa stala spoločnosť K. P., s.r.o., z titulu zmluvy o postúpení

pohľadávky z 28. 10. 2003. Dňa 18. 10. 2006 bolo účastníkom tohto konania doručené

uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -82 zo dňa 11. 10. 2006 o

pripustení zmeny na strane žalobcu, ktorým sa stala spoločnosť K. P., s.r.o., z titulu zmluvy

o postúpení pohľadávky z 28. 10. 2003.

Žalovaný započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi započítacím prejavom, preto

podľa jeho názoru došlo k zániku pohľadávky započítaním.

Žalobca v jeho vyjadrení k započítaniu pohľadávky uviedol, že pohľadávka žalobcu

bola postúpená v súlade so zákonom vo výške 932 000 Sk, pôvodným žalobcom K., s.r.o., na

súčasného žalobcu K. P., s.r.o. Postupca K., s.r.o., oznámil dlžníkovi, t. j. žalovanému, že

pohľadávku vyplývajúcu zo zmlúv o prevode ochranných známok zo dňa 22. 07. 2003,

v celkovej výške 932 000 Sk, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 10. 2003 postúpil

na spoločnosť K. P., s.r.o., ktorá sa stala novým veriteľom žalovaného. V započítacom

prejave vôle zo dňa 11. 08. 2006 žalovaný v zmysle ustanovení

započítal pohľadávku spoločnosti K., spol. s r.o., proti pohľadávke spoločnosti K. P., s.r.o.,

a uvádza, že pohľadávka navrhovateľa zanikla dňa 26. 05. 2006, kedy sa tieto pohľadávky

stretli. Postupca pohľadávky listom zo dňa 01. 11. 2003 oznámil dlžníkovi postúpenie

pohľadávky na žalobcu, ktorý bol doručený dňa 24. 03. 2004, a žalovaný sa tak dozvedel, že

pohľadávka bola postúpená na nového veriteľa. Z toho dôvodu považuje žalobca jednostranný

právny úkon započítania pohľadávky žalobcu proti pohľadávke žalovaného, ktorú má z titulu

súdneho konania o nekalej súťaži, za neplatný. Pohľadávka žalovaného voči právnemu

predchodcovi žalobcu vznikla dňa 23. 05. 2006, teda po dátume, kedy bolo odporcovi

doručené oznámenie o postúpení pohľadávky spoločnosti K., s.r.o., na spoločnosť K. P.,

s.r.o., ktorá je žalobcom. Tzn., že uvedené započítanie pohľadávok žalovaným je neplatné,

pretože pohľadávku, ktorú žalovaný započítava, nemohol uplatniť voči postupcovi v čase

preukázané postúpenia pohľadávky dňa 24. 03. 2004, nakoľko mu vznikla až dňa

23. 05. 2006.

Súd konštatuje, že v zmysle , na započítanie sú spôsobilé

pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Žalovaný návrhom zo dňa 05. 02. 2003 uplatnil

svoje nároky týkajúce sa priznania práva na primerané zadosťučinenie z titulu

nekalosúťažného konania vo výške 3 000 000 Sk voči právnemu predchodcovi žalobcu.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 30. 10. 2003

bolo žalovanému priznané právo na primerané zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk voči

právnemu predchodcovi žalobcu. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným

na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. dňom

23. 05. 2006. Započítania schopná pohľadávka žalovaného, t. j. pohľadávka uplatnená

na súde, vznikla pred dňom vyhlásenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

a to dňom podania návrhu a uplatnenia nároku na vydanie primeraného zadosťučinenia

v peňažnej forme.

V zmysle , postúpenie pohľadávky je povinný

postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je

oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník

záväzku plnením postupcovi.

Oznámením postúpenia pohľadávky dlžníkovi, ako právny úkon v zmysle § 37 ods.1

, musí byť jednoznačne zjavné, kto oznamuje postúpenie pohľadávky,

postúpená pohľadávka musí byť presne identifikovaná a presne identifikovaný musí byť

i postupník ako nový veriteľ dlžníka. Postúpenie pohľadávky nebolo zo strany postupcu

dlžníkovi oznámené bez zbytočného odkladu. Oznámenie zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 28. 10. 2003 bolo žalovanému ako dlžníkovi doručené až dňa 23. 03. 2004.

Oznamovateľ oznámil postúpenie pohľadávky na hlavičkovom papieri spoločnosti K., s.r.o.,

Ľ., Dunajská Streda, pričom tento konkrétny subjekt v čase doručenia neexistoval, pretože

pôvodná spoločnosť K., s.r.o., od 22. 12. 2003,

t. j. 4 mesiace pred doručením oznámenia, mala v obchodnom registri zapísané obchodné

meno B., s.r.o. Oznámenie podpísala konateľka spoločnosti K. P., s.r.o., Mgr. A. K.. Z

oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva konkrétna výška pohľadávky, t. j. 932 000 Sk

a konštatuje sa v ňom, že ide o pohľadávku vyplývajúcu

zo zmlúv o prevode ochranných známok zo dňa 22. 07. 2003, avšak nie je uvedené, ktorej

konkrétnej ochrannej známky sa v danom prípade týka. Nakoľko ide medzi účastníkmi

konania o množstvo samostatných zmlúv o prevode ochranných známok, tak ide aj

o množstvo samostatných pohľadávok v rôznych výškach, ktoré sa týkajú jednotlivých

známkových práv. Žalovaný vyzval dňa 30. 03. 2004 postupníka, aby mu zaslal zmluvy

o postúpení pohľadávok v zmysle . V zmysle

ods. 2 odporca (dlžník) môže použiť na započítanie voči

postupníkovi (navrhovateľovi) aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré má voči

postupcovi (navrhovateľovi) v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie

pohľadávky, ak ich oznámil bez zbytočného odkladu. Postupník mal, ako vyplýva z dokladov

založených do spisu, vedomosť už v roku 2003, o existencii pohľadávky uplatnenej návrhom

na zaplatenie primeraného zadosťučinenia proti postupcovi, pretože ide o jedného a toho

istého konateľa spoločnosti – Mgr. A. K.. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, súd

návrh žalobcu zamietol, keďže pohľadávka uplatnená žalobcom v konaní zanikla započítaním

pohľadávok voči postupcovi, ktoré mu bolo oznámené dňa 14. 08. 2006.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal, že súd v odôvodnení

rozsudku týkajúcom sa oznámenia postúpenia pohľadávky konštatoval, že: a) postúpenie

pohľadávky nebolo žalovanému oznámené bez zbytočného odkladu, b) oznamovateľ uvedený

na hlavičkovom papieri v čase doručenia oznámenia neexistoval, c) oznámenie o postúpení

pohľadávky podpísala konateľka spoločnosti K. P., s.r.o., Mgr. A. K., d) v oznámení

o postúpení pohľadávky neboli uvedené konkrétne ochranné známky, ktoré boli predmetom

zmlúv o prevode ochranných známok, z ktorých postupovaná pohľadávka vyplývala.

Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že postúpenie pohľadávky nebolo zo strany

postupcu dlžníkovi oznámené bez zbytočného odkladu. Oznámenie o postúpení pohľadávky

bolo postupcom učinené bezprostredne po postúpení pohľadávky ústnou formou konateľovi

žalovaného Ing. Milošovi K., na čo právny zástupca žalobcu poukázal

na pojednávaní dňa 25. 01. 2007, čo však súd prvého stupňa vôbec nevzal do úvahy.

Nesúhlasí s názorom súdu, ktorý konštatoval, že oznamovateľ postúpenia pohľadávky

na hlavičkovom papieri spoločnosti K., s.r.o., Ľ., Dunajská Streda, v čase doručenia

oznámenia neexistoval, pretože pôvodná spoločnosť mala v čase oznámenia zapísané iné

obchodné meno. Žalobca je toho názoru, že zmena obchodného mena v čase

od okamihu zhmotnenia právneho úkonu v písomnej forme pod starým obchodným menom

(zapísaným v tom čase v obchodnom registri) do okamihu dôjdenia prejavu vôle obsiahnutého

v listine pod starým obchodným menom druhej strane, nemá za následok neplatnosť právneho

úkonu zachyteného na listine z dôvodu, že listina obsahuje staré obchodné meno, a v čase

dôjdenia prejavu vôle má tá istá spoločnosť obchodné meno podľa výpisu z obchodného

registra zmenené.

Nesúhlasí s interpretáciou súdu, ktorý označuje Mgr. A. K. podpísanú pod oznámením

o postúpení pohľadávky ako konateľku spoločnosti K. P.,

s.r.o., (postupník). Zmienené oznámenie o postúpení pohľadávky podpísala Mgr. A. K. bez

akýchkoľvek pochybností ako konateľka spoločnosti K., s.r.o., čo je zjavné z hlavičky

oznámenia, kde je uvedená spoločnosť K., s.r.o., (postupca), ako aj z rozdeľovníka, kde je

uvedená aj spoločnosť K. P., s.r.o.

Čo sa týka identifikácie pohľadávky a postupníka, má za to, že z oznámenia

vyplývajúca identifikácia postupníka je vyčerpávajúca a identifikácia pohľadávky jej

celkovou výškou 932 000 Sk, ako i právnym dôvodom – zmluvami o prevode ochranných

známok, je identifikáciou jednoznačnou, určitou a plne postačujúcou pre platné postúpenie

pohľadávky. Uvedená identifikácia musela byť dostatočne určitá aj pre žalovaného, nakoľko

ten samotný zmluvy o prevode ochranných známok uzavieral, a taktiež sa v súdnom konaní

vedenom na Krajskom súde v Trnave pod č. k. domáhal ich neplatnosti. Žalovaný

sa ani nedostatku identifikácie postupovanej pohľadávky nedomáhal. Listom zo dňa

30. 03. 2004 sa žalovaný domáhal zaslania zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle § 526

(ďalej len „“) zo strany postupníka. Na tomto mieste žalobca

poukazuje, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo vykonané postupcom, a teda nebolo

potrebné podľa , aby postupník, ktorý bol vyzvaný na zaslanie zmluvy

o postúpení pohľadávky, preukazoval žalovanému postúpenie pohľadávky zaslaním zmluvy

o postúpení pohľadávky.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že postupník mal vedomosť

o existencii pohľadávky uplatnenej návrhom na zaplatenie primeraného zadosťučinenia proti

postupcovi (a to z dôvodu, že ide o tú istú osobu vo funkcii konateľa u postupcu i postupníka)

v roku 2003. Poukazuje na skutočnosť, že v roku 2003 bol podaný len návrh na začatie

konania, a teda dôvod, no najmä výška nároku bola s konečnou platnosťou ustálená až v roku

2006, kedy došlo k právoplatnému ukončeniu sporu. S názorom prvostupňového súdu,

že započítavaná pohľadávka zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie vznikla pred dňom

podania návrhu a uplatnenia nároku na vydanie primeraného zadosťučinenia v peňažnej

forme. S uvedenou pohľadávkou bolo možné s konečnou platnosťou nakladať až na základe

právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o výške zadosťučinenia. Nesúhlasí

s celkovým vyhodnotením dôkazov a s odôvodnením, že pohľadávka uplatnená žalobcom

v konaní zanikla započítaním oproti pohľadávok voči postupcovi, ktoré mu bolo oznámené

dňa 14. 08. 2006. Má za to, že súd nesprávne posúdil platnosť úkonu oznámenia postúpenia

pohľadávky (či už ústneho, alebo písomného) učineného viac ako dva roky pred tým, ako bol

realizovaný započítací úkon žalovaného voči postupcovi. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva,

že súd písomné oznámenie o postúpení vyhodnotil ako nevykonané. Súd úkon písomného

oznámenia postúpenia pohľadávky nijako bližšie nevyhodnotil a ústne oznámenie ani nevzal

do úvahy, čím podľa nášho názoru pochybil. Naďalej trvá na tom, že aj ústne aj písomné

oznámenie o postúpení pohľadávky boli vykonané platne, čo v konečnom dôsledku znamená,

že k započítaniu pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom tohto

konania, nemohlo dôjsť. Započítanie pohľadávky žalovaným voči postupcovi je neúčinné

a nemá žiaden právny účinok na nárok žalobcu ako postupníka voči žalovanému.

Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave a žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť

nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa a dospel k zisteniu, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie zániku pohľadávok žalobcu voči

žalovanému, ktoré pohľadávky boli pôvodným žalobcom (K., s.r.o.), uplatnené

na vecne nepríslušnom súde štyrmi návrhmi na vydanie platobných rozkazov voči

žalovanému v celkovej výške 260 000 Sk, pričom právnym základom nárokov bolo plnenie

zo zmlúv o prevode ochranných známok, uzatvorených medzi pôvodným žalobcom

a žalovaným dňa 22. 07. 2003. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania súd na návrh

pôvodného žalobcu K., s.r.o., pripustil, aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť K.

P., s.r.o. Právnou skutočnosťou vstupu tejto spoločnosti

do konania na miesto žalobcu bola zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 10. 2003,

uzatvorená medzi spoločnosťou K., s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou K. P., s.r.o., ako

postupníkom, ktorou zmluvou bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 932 000 Sk,

vyplývajúca zo zmlúv o prevode ochranných známok, uzatvorených medzi pôvodným

žalobcom a žalovaným dňa 22. 07. 2003. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný ako

obranu proti žalobnému nároku žalobcu mimo iného v konaní namietal, že dňa 14. 08. 2006

doručil žalobcovi započítací prejav, podľa ktorého pohľadávku žalobcu započítava, na svoju

pohľadávku vo výške 1 000 000 Sk. Keďže pohľadávka žalobcu, zaplatenie ktorej je

predmetom sporu, zanikla, navrhuje žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Odvolací súd poukazuje, že podľa , súd prvého stupňa

v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov,

ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov,

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

V prejednávanej veci súd síce v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca

domáhal a z akých dôvodov, ako sa k veci vyjadril žalovaný, z ktorých dôkazov vychádzal,

a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Nie je však vôbec zrejmé, prečo súd žalobu

zamietol z dôvodov započítania pohľadávok účastníkov v priebehu konania, v zmysle § 529

ods. 2 , keď z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že vykonaným dokazovaním žalobný

nárok považoval za nepreukázaný. Pokiaľ teda žalobca v konaní pred súdom nárok

nepreukázal, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa žalobu zamietnuť z tohto dôvodu

na základe riadne vykonaného dokazovania a rozhodnutie v súlade so zákonom odôvodniť.

Pokiaľ súd v konaní pohľadávku žalobcu, zaplatenia ktorej sa domáhal, v konaní považoval

za nepreukázanú, potom nemohol žalobu zamietnuť z iného dôvodu, a to na základe jej

započítania. Neexistujúcu pohľadávku proste nemožno započítať, keďže jej niet, nemôže ani

zaniknúť započítaním.

Nepochybne podania účastníkov, a to už od podania návrhov žalobcom na vecne

nepríslušnom súde, úplne zbytočné prieťahy v snahe konanie prerušiť, prispeli k tomu, že

konanie sa stalo nezrozumiteľným preto, že spor súvisel s inými spormi účastníkov, ktoré,

či už medzi sebou viedli, vedú a zrejme „budú“ viesť naďalej.

Podľa ustanovenia , účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa

dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti,

označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu.

V posudzovanej veci, ktorá je sporovou vecou, a teda viazaná zásadou súperenia strán,

zástupcovia účastníkov konania venovali viac pozornosti účtovaniu náhrady trov konania,

ako ich povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Od začatia

konania v roku 2003 sa obrana žalovaného postupne menila, keď najskôr pohľadávka žalobcu

podľa žalovaného neexistovala, následne došlo podľa obrany žalovaného k započítaniu tejto

pohľadávky. Nepochybne rozpor v obrane žalovaného zostal v konaní neodstránený, keďže

súd výrokom rozsudku žalobu síce zamietol, podľa odôvodnenia rozsudku z dôvodu

započítania pohľadávok, pričom uplatnenú pohľadávku žalobcu považoval za nepreukázanú.

Od začiatku konania tak nepochybne muselo dôjsť k určitej zhode medzi účastníkmi konania,

pretože niektoré sporné skutkové veci boli medzi nimi vyriešené v iných právoplatných

rozhodnutiach súdov, ktoré však majú súvislosť s konaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa a , a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.