Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/146/2007

Najvyšší súd1Obo/146/2007 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Šatku

a členov senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu:

S., M., X. Bratislava, zastúpeným JUDr. M. J., advokátom, M., X. Bratislava, proti

žalovaným: 1) G. G. K., v.d., X., zastúpeným JUDr. J. Č., advokátom, P., 981 01 Hnúšťa, 2)

G. G. v.d., X., 3) Mgr. F. P., advokát B., 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej

podstaty úpadcu V. v.d., L., 4) G. G. A. v.d., v likvidácii, X., o zaplatenie 1 129 302 Sk, na

odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.

novembra 2006 č. k. -230, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -230 zo dňa

9. novembra 2006 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -230 zo dňa

9. novembra 2006 rozhodol tak, že konanie voči žalovanému 2) zastavil, žalovaným 1),

3) a 4) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 129 302 Sk so 16%-ným úrokom z omeškania

zo sumy 1 043 400 Sk od 24. 03. 2000 do zaplatenia, každý do výšky čistého obchodného

imania, ktoré na nich prešlo rozdelením zaniknutého subjektu a nahradiť trovy konania

vo výške 56 465 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Plnením jedného zo žalovaných

zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V odôvodnení rozsudku

uviedol, že návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal, aby bola žalovaným uložená

povinnosť zaplatiť mu sumu 1 043 400 Sk istiny s príslušenstvom z titulu nesplatených

pôžičiek, poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke č. 970001406 vo výške 243 400 Sk,

a na základe zmluvy o pôžičke č. 990005406 vo výške 800 000 Sk. V dôvodoch návrhu

uviedol, že právny predchodca označených žalovaných uzatvoril so žalobcom zmluvy

o pôžičke, ktoré v celom rozsahu nesplatil. Pretože zanikol rozdelením, zodpovedajú

za pohľadávku žalobcu všetci žalovaní.

Žalovaní vo vyjadrení k návrhu uviedli, že v zmysle čl. 18 Zásad dohody o rozdelení

imania – majetku, záväzkov pohľadávok a členov výrobného družstva invalidov G.

so sídlom v Sirku, prevzalo záväzky z titulu pôžičiek nástupnícke družstvo G. G.,

ako to vyplýva zo zakladateľských dokumentov zániku pôvodného subjektu a zároveň vzniku

nových subjektov. Pôvodným rozsudkom zo dňa 22. 01. 2001 súd uložil všetkým štyrom

žalovaným, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 1 129 302 Sk so 6% úrokom

z omeškania zo sumy 1 043 400 Sk od 24. 03. 2000 do zaplatenia a nahradili trovy konania

vo výške 55 162 Sk. Rozhodnutie odôvodnil , vo vzťahu

k žalovanému 2) a vo vzťahu k ostatným žalovaným, ktorí

sa stali ručiteľmi záväzku. Na základe odvolania zrušil NS SR tento rozsudok a vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol tomuto súdu, že si nezadovážil príslušne

dokumenty o vzniku nástupníckych družstiev v súlade s ,

aby mohol jednoznačne zistiť, či sú skutočne záväzky z poskytnutých pôžičiek zaradené

do pasív, ktoré prešli na žalovaného na druhom mieste. Ak by tomu tak bolo, potom by

ostatní žalovaní boli ručiteľmi zo zákona, v rozsahu výšky čistého obchodného imania,

ktoré zo zaniknutého subjektu na nich prešlo. Iba, ak by nebolo možné určiť, na ktoré

novovzniknuté družstvo záväzok prešiel, prichádzala by do úvahy solidárna zodpovednosť

všetkých nástupníckych družstiev. Po zrušení rozsudku krajského súdu na základe jeho

záväzného právneho názoru, nariadil súd zadováženie kompletnej dokumentácie od notárskej

kancelárie, ktorá zabezpečovala vyhotovenie notárskej zápisnica a overovala priebeh zániku

právneho predchodcu žalovaných rozdelením.

Podaním zo dňa 10. 08. 2006 vzal žalobca návrh na začatie konania voči žalovanému

2) späť, pretože si uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. na jeho majetok, ktoré bolo ukončené vydaním

rozvrhového uznesenia. Návrh na zastavenie konania v dôsledku jeho späťvzatia odôvodnil

tým, že žalovaní by mohli vzniesť rôzne obštrukcie, a kým by súd o návrhu nerozhodol, môže

takýto návrh vziať späť.

Súd o späťvzatí návrhu voči žalovanému 2) rozhodol tak, že ho akceptoval a konanie

voči nemu zastavil. V konečnom dôsledku subjekt po schválení rozvrhového uznesenia

v konkurze fakticky zanikol.

Súd zistil, že dňa 29. 07. 2005 bol vyhlásený konkurz aj na žalovaného 3), vyhlásenie

konkurzu však nebolo uvedené v obchodnom registri a žalobca si v konkurznom konaní voči

tomuto žalovanému neuplatnil. Z vykonaného dokazovania z hľadiska posúdenia aplikácie

hmotného práva vyplýva, že uznesenie členskej schôdze o rozdelení pôvodného subjektu

má všetky náležitosti a vyplýva z neho, akým spôsobom boli rozdelené aktíva aj pasíva

zanikajúceho subjektu. Pretože voči žalovanému, ktorý na základe uvedeného ustanovenia

získal pasíva, bol návrh vzatý späť, zodpovednosť zostávajúcich žalovaných vyplýva z § 69

ods. 4 a , v ktorom je upravené

osobitným spôsobom ručenie viazané na výšku čistého obchodného imania. Súd preto uložil

žalovaným 1), 3) a 4) povinnosť zaplatiť uplatnenú pohľadávku tak, že zodpovedajú po výšku

čistého obchodného imania a plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia

povinnosť ostatných.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 1) a navrhol jeho zmenu tak, že odvolací súd

voči nemu žalobu zamietne. Uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom súdu, že žalovaný 2),

proti ktorému žalobca návrh vzal späť a súd konanie zastavil, po schválení rozvrhového

uznesenia v konkurze fakticky zanikol. Konkurzný súd rozhodol o zrušení konkurzu, avšak

v priebehu konkurzu nebol speňažený všetok majetok spísaný do konkurznej podstaty. Časť

majetku spísaného do konkurznej podstaty totiž správca konkurznej podstaty so súhlasom

súdu vylúčil z konkurznej podstaty. Po vylúčení z konkurznej podstaty zostal naďalej

vlastníctvom žalovaného 2). Neobstojí preto rozhodnutie súdu, ak priznal žalobcovi právo

na našu povinnosť plniť do výšky čistého obchodného imania, ktoré naše družstvo

pri rozdelení prevzalo, ak žalobca ako veriteľ sa späťvzatím návrhu zbavil možnosti domáhať

sa svojho práva na zaplatenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, žalovanému 2). Rozsudok

súdu napádame aj z toho dôvodu, že poskytnutá pôžička zo strany žalobcu bola použitá

výlučne na potreby žalovaného 2). Zo zásad o rozdelení družstva – nášho právneho

predchodcu vyplýva, že záväzky uhrádza to nástupnícke družstvo, na účely ktorého tieto

záväzky boli použité. Z vyššie uvedených dôvodov, aplikácia ustanovenia § 69 ods. 4 a § 307

nie je správna, ak žalobca si svoju pohľadávku neuplatňuje od svojho

dlžníka.

Na vyjadrenie žalovaného sa vyjadril žalobca. Tvrdenia odvolateľa sa nezakladajú

na pravde, pokiaľ ide o podiel na bývalom majetku právneho predchodcu, nakoľko

odvolávajúci sa prevzal do svojho majetku nehnuteľnosti, na ktoré bol poskytnutý úver.

Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Revúca, zapísané na LV č. X.

2 2

č. p. X. – záhrady o výmere 356 m, č. p. X. – zastavané plochy o výmere 975 m– budova č.

2

s. X., č. p. X./1 – záhrady o výmere X. m, ktoré sú vo vlastníctve povinného G. G. K., v. d.

v podiele 1/1. Ostatné procesné námietky majú obštrukčný charakter. Navrhuje, aby odvolací

súd podľa napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cb

-230 z 09. 11. 2006 potvrdil a súčasne priznal žalobcovi trovy konania, ako aj trovy

odvolacieho konania.

Na odvolanie žalovaného 1) sa vyjadril žalovaný 4). Uviedol, že záväzok, zaplatenie

ktorého je predmetom sporu, na neho neprešiel, pričom nemá vedomosť o tom, že by bol

žalovaný titulom ručenia. Aj v prípade, ak by tomu tak bolo, potom výška čistého

obchodného imania, ktorá na neho prešla v čase rozdelenia právneho predchodcu má nulovú

hodnotu. Na základe skutočností uvedených v tomto podaní, navrhuje napadnutý rozsudok

zmeniť tak, že žaloba voči žalovanému 4) G. G. A., výrobné družstvo,

sa zamieta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa , v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru,

že odvolaniu žalovaného 1) nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalovaných G., výrobné družstvo Sirk,

zanikol dňa 20. 05. 1999 rozhodnutím členskej schôdze o jeho rozdelení.

Podľa v platnom znení, pri rozdelení spoločnosti

prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na novovzniknuté spoločnosti. Každá zo spoločností

vzniknutej rozdelením ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti

na ostatné spoločnosti, a to až do výšky čistého obchodného imania, ktoré na spoločnosť

prešlo zo zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené, na ktorú

spoločnosť záväzok prechádza, je na jeho splnenie zaviazaná spoločne a rozdielne každá

spoločnosť. Medzi sebou sa spoločnosti vyporiadajú v pomere, v akom na ne prešlo čisté

obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.

Podľa , ak sa v tejto hlave neustanovuje inak, použijú sa

na družstvo primerane ustanovenia hlavy I, dielu I (§ 56 až 75) tejto časti zákona.

Odvolací súd v zrušujúcom uznesení č. k. zo dňa 03. 09. 2002 uložil

súdu prvého stupňa zistiť, či obidva záväzky z nesplatených pôžičiek, ktoré sú predmetom

sporu, prešli rozhodnutím členskej schôdze dňa 20. 05. 1999 na žalovaného 2), v prípade,

ak tomu tak bolo, potom ostatní žalovaní sú ručiteľmi zo zákona a toto ručenie je obmedzené

výškou čistého obchodného imania, ktoré na družstvo zo zaniknutého družstva prešlo, ako to

vyplýva z ustanovenia .

Po doplnení dokazovania v naznačenom smere odvolacím súdom, súd prvého stupňa

dospel k zisteniu, že žalovaný 2) je priamym dlžníkom, na ktorého rozhodnutím členskej

schôdze záväzok zo sporných pôžičiek prešiel, a žalovaní 1), 3) a 4) sú zákonnými ručiteľmi

(, v spojení s ).

Podľa , žalobca môže vziať za konania späť návrh na začatie,

a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Žalobca vzal

za konania návrh na začatie konania voči žalovanému 2) späť celkom, súd prvého stupňa

preto v súlade so zákonom konanie voči nemu zastavil.

Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd konkurzný

v konkurznej veci úpadcu G. G. v. d., vydal rozvrhové uznesenie č. k.

25-24 K 403/99-372 z 11. októbra 2004, podľa ktorého žalobca z rozdeleného výťažku

v sume 158 340, 51 Sk, s prihlásenou pohľadávkou vo výške 1 043 000 Sk, nebol uspokojený

vôbec.

Z ustanovenia v platnom znení v čase rozdelenia

družstva vyplýva, že každé nástupnícke družstvo ručí za prevzaté záväzky iných družstiev

do výšky čistého obchodného imania, ktoré naň prešlo zo zaniknutého družstva. Z takto

upraveného zákonného ručenia nástupníckych družstiev vyplýva len toľko, že veriteľ je

oprávnený požadovať a vymáhať plnenie od ktoréhokoľvek nástupníckeho družstva

alebo niektorých družstiev, alebo od všetkých nástupníckych družstiev, ako tomu bolo

v prejednávanej veci. Ak teda veriteľ nemôže byť uspokojený na plnení záväzku, ktorý

prevzalo pri rozdelení konkrétne družstvo, môže svoju pohľadávku uplatniť voči ostatným

družstvám ako ručiteľom. Splnenie záväzku nástupníckeho družstva vo výške čistého

obchodného imania, ktoré naň prešlo zo zaniknutého družstva, spôsobuje v tomto rozsahu

zánik povinnosti ostatných nástupníckych družstiev. Aj pre zákonné ručenie ako

v prejednávanej veci platia primerane zásady ručenia obsiahnuté v ustanoveniach § 305

až .

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu podľa ustanovenia

ako vecne správny potvrdil.

Úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žiadne

trovy nevyčíslil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.