Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
452/368645.e3b9db.pdf
PDF · 133.4 KB
No categories available
1Obo/146/2007
Najvyšší súd1Obo/146/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Šatku
a členov senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci žalobcu:
S., M., X. Bratislava, zastúpeným JUDr. M. J., advokátom, M., X. Bratislava, proti
žalovaným: 1) G. G. K., v.d., X., zastúpeným JUDr. J. Č., advokátom, P., 981 01 Hnúšťa, 2)
G. G. v.d., X., 3) Mgr. F. P., advokát B., 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej
podstaty úpadcu V. v.d., L., 4) G. G. A. v.d., v likvidácii, X., o zaplatenie 1 129 302 Sk, na
odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.
novembra 2006 č. k. 34 Cb 52/00-Pr-230, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34 Cb 52/00-Pr-230 zo dňa
9. novembra 2006 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 34 Cb 52/00-Pr-230 zo dňa
9. novembra 2006 rozhodol tak, že konanie voči žalovanému 2) zastavil, žalovaným 1),
3) a 4) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 129 302 Sk so 16%-ným úrokom z omeškania
zo sumy 1 043 400 Sk od 24. 03. 2000 do zaplatenia, každý do výšky čistého obchodného
imania, ktoré na nich prešlo rozdelením zaniknutého subjektu a nahradiť trovy konania
vo výške 56 465 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal, aby bola žalovaným uložená
povinnosť zaplatiť mu sumu 1 043 400 Sk istiny s príslušenstvom z titulu nesplatených
pôžičiek, poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke č. 970001406 vo výške 243 400 Sk,
a na základe zmluvy o pôžičke č. 990005406 vo výške 800 000 Sk. V dôvodoch návrhu
uviedol, že právny predchodca označených žalovaných uzatvoril so žalobcom zmluvy
o pôžičke, ktoré v celom rozsahu nesplatil. Pretože zanikol rozdelením, zodpovedajú
za pohľadávku žalobcu všetci žalovaní.
Žalovaní vo vyjadrení k návrhu uviedli, že v zmysle čl. 18 Zásad dohody o rozdelení
imania – majetku, záväzkov pohľadávok a členov výrobného družstva invalidov G.
so sídlom v Sirku, prevzalo záväzky z titulu pôžičiek nástupnícke družstvo G. G.,
ako to vyplýva zo zakladateľských dokumentov zániku pôvodného subjektu a zároveň vzniku
nových subjektov. Pôvodným rozsudkom zo dňa 22. 01. 2001 súd uložil všetkým štyrom
žalovaným, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 1 129 302 Sk so 6% úrokom
z omeškania zo sumy 1 043 400 Sk od 24. 03. 2000 do zaplatenia a nahradili trovy konania
vo výške 55 162 Sk. Rozhodnutie odôvodnil § 323 Obchodného zákonníka, vo vzťahu
k žalovanému 2) a § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka vo vzťahu k ostatným žalovaným, ktorí
sa stali ručiteľmi záväzku. Na základe odvolania zrušil NS SR tento rozsudok a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol tomuto súdu, že si nezadovážil príslušne
dokumenty o vzniku nástupníckych družstiev v súlade s § 255 ods. 1 Obchodného zákonníka,
aby mohol jednoznačne zistiť, či sú skutočne záväzky z poskytnutých pôžičiek zaradené
do pasív, ktoré prešli na žalovaného na druhom mieste. Ak by tomu tak bolo, potom by
ostatní žalovaní boli ručiteľmi zo zákona, v rozsahu výšky čistého obchodného imania,
ktoré zo zaniknutého subjektu na nich prešlo. Iba, ak by nebolo možné určiť, na ktoré
novovzniknuté družstvo záväzok prešiel, prichádzala by do úvahy solidárna zodpovednosť
všetkých nástupníckych družstiev. Po zrušení rozsudku krajského súdu na základe jeho
záväzného právneho názoru, nariadil súd zadováženie kompletnej dokumentácie od notárskej
kancelárie, ktorá zabezpečovala vyhotovenie notárskej zápisnica a overovala priebeh zániku
právneho predchodcu žalovaných rozdelením.
Podaním zo dňa 10. 08. 2006 vzal žalobca návrh na začatie konania voči žalovanému
2) späť, pretože si uplatnil pohľadávku v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 25–24K 403/99 na jeho majetok, ktoré bolo ukončené vydaním
rozvrhového uznesenia. Návrh na zastavenie konania v dôsledku jeho späťvzatia odôvodnil
tým, že žalovaní by mohli vzniesť rôzne obštrukcie, a kým by súd o návrhu nerozhodol, môže
takýto návrh vziať späť.
Súd o späťvzatí návrhu voči žalovanému 2) rozhodol tak, že ho akceptoval a konanie
voči nemu zastavil. V konečnom dôsledku subjekt po schválení rozvrhového uznesenia
v konkurze fakticky zanikol.
Súd zistil, že dňa 29. 07. 2005 bol vyhlásený konkurz aj na žalovaného 3), vyhlásenie
konkurzu však nebolo uvedené v obchodnom registri a žalobca si v konkurznom konaní voči
tomuto žalovanému neuplatnil. Z vykonaného dokazovania z hľadiska posúdenia aplikácie
hmotného práva vyplýva, že uznesenie členskej schôdze o rozdelení pôvodného subjektu
má všetky náležitosti a vyplýva z neho, akým spôsobom boli rozdelené aktíva aj pasíva
zanikajúceho subjektu. Pretože voči žalovanému, ktorý na základe uvedeného ustanovenia
získal pasíva, bol návrh vzatý späť, zodpovednosť zostávajúcich žalovaných vyplýva z § 69
ods. 4 Obchodného zákonníka a § 307 Obchodného zákonníka, v ktorom je upravené
osobitným spôsobom ručenie viazané na výšku čistého obchodného imania. Súd preto uložil
žalovaným 1), 3) a 4) povinnosť zaplatiť uplatnenú pohľadávku tak, že zodpovedajú po výšku
čistého obchodného imania a plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť ostatných.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 1) a navrhol jeho zmenu tak, že odvolací súd
voči nemu žalobu zamietne. Uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom súdu, že žalovaný 2),
proti ktorému žalobca návrh vzal späť a súd konanie zastavil, po schválení rozvrhového
uznesenia v konkurze fakticky zanikol. Konkurzný súd rozhodol o zrušení konkurzu, avšak
v priebehu konkurzu nebol speňažený všetok majetok spísaný do konkurznej podstaty. Časť
majetku spísaného do konkurznej podstaty totiž správca konkurznej podstaty so súhlasom
súdu vylúčil z konkurznej podstaty. Po vylúčení z konkurznej podstaty zostal naďalej
vlastníctvom žalovaného 2). Neobstojí preto rozhodnutie súdu, ak priznal žalobcovi právo
na našu povinnosť plniť do výšky čistého obchodného imania, ktoré naše družstvo
pri rozdelení prevzalo, ak žalobca ako veriteľ sa späťvzatím návrhu zbavil možnosti domáhať
sa svojho práva na zaplatenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, žalovanému 2). Rozsudok
súdu napádame aj z toho dôvodu, že poskytnutá pôžička zo strany žalobcu bola použitá
výlučne na potreby žalovaného 2). Zo zásad o rozdelení družstva – nášho právneho
predchodcu vyplýva, že záväzky uhrádza to nástupnícke družstvo, na účely ktorého tieto
záväzky boli použité. Z vyššie uvedených dôvodov, aplikácia ustanovenia § 69 ods. 4 a § 307
Obchodného zákonníka nie je správna, ak žalobca si svoju pohľadávku neuplatňuje od svojho
dlžníka.
Na vyjadrenie žalovaného sa vyjadril žalobca. Tvrdenia odvolateľa sa nezakladajú
na pravde, pokiaľ ide o podiel na bývalom majetku právneho predchodcu, nakoľko
odvolávajúci sa prevzal do svojho majetku nehnuteľnosti, na ktoré bol poskytnutý úver.
Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Revúca, zapísané na LV č. X.
2 2
č. p. X. – záhrady o výmere 356 m, č. p. X. – zastavané plochy o výmere 975 m– budova č.
2
s. X., č. p. X./1 – záhrady o výmere X. m, ktoré sú vo vlastníctve povinného G. G. K., v. d.
v podiele 1/1. Ostatné procesné námietky majú obštrukčný charakter. Navrhuje, aby odvolací
súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cb
52/00–Pr-230 z 09. 11. 2006 potvrdil a súčasne priznal žalobcovi trovy konania, ako aj trovy
odvolacieho konania.
Na odvolanie žalovaného 1) sa vyjadril žalovaný 4). Uviedol, že záväzok, zaplatenie
ktorého je predmetom sporu, na neho neprešiel, pričom nemá vedomosť o tom, že by bol
žalovaný titulom ručenia. Aj v prípade, ak by tomu tak bolo, potom výška čistého
obchodného imania, ktorá na neho prešla v čase rozdelenia právneho predchodcu má nulovú
hodnotu. Na základe skutočností uvedených v tomto podaní, navrhuje napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že žaloba voči žalovanému 4) G. G. A., výrobné družstvo,
sa zamieta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
podľa § 212 ods.1, § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného 1) nie je možné vyhovieť.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalovaných G., výrobné družstvo Sirk,
zanikol dňa 20. 05. 1999 rozhodnutím členskej schôdze o jeho rozdelení.
Podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka v platnom znení, pri rozdelení spoločnosti
prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na novovzniknuté spoločnosti. Každá zo spoločností
vzniknutej rozdelením ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutej spoločnosti
na ostatné spoločnosti, a to až do výšky čistého obchodného imania, ktoré na spoločnosť
prešlo zo zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené, na ktorú
spoločnosť záväzok prechádza, je na jeho splnenie zaviazaná spoločne a rozdielne každá
spoločnosť. Medzi sebou sa spoločnosti vyporiadajú v pomere, v akom na ne prešlo čisté
obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.
Podľa § 260 Obchodného zákonníka, ak sa v tejto hlave neustanovuje inak, použijú sa
na družstvo primerane ustanovenia hlavy I, dielu I (§ 56 až 75) tejto časti zákona.
Odvolací súd v zrušujúcom uznesení č. k. 1 Obo 295/01 zo dňa 03. 09. 2002 uložil
súdu prvého stupňa zistiť, či obidva záväzky z nesplatených pôžičiek, ktoré sú predmetom
sporu, prešli rozhodnutím členskej schôdze dňa 20. 05. 1999 na žalovaného 2), v prípade,
ak tomu tak bolo, potom ostatní žalovaní sú ručiteľmi zo zákona a toto ručenie je obmedzené
výškou čistého obchodného imania, ktoré na družstvo zo zaniknutého družstva prešlo, ako to
vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Po doplnení dokazovania v naznačenom smere odvolacím súdom, súd prvého stupňa
dospel k zisteniu, že žalovaný 2) je priamym dlžníkom, na ktorého rozhodnutím členskej
schôdze záväzok zo sporných pôžičiek prešiel, a žalovaní 1), 3) a 4) sú zákonnými ručiteľmi
(§ 69 ods. 4, v spojení s § 307 Obchodného zákonníka).
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., žalobca môže vziať za konania späť návrh na začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Žalobca vzal
za konania návrh na začatie konania voči žalovanému 2) späť celkom, súd prvého stupňa
preto v súlade so zákonom konanie voči nemu zastavil.
Z obsahu spisu vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd konkurzný
v konkurznej veci úpadcu G. G. v. d., vydal rozvrhové uznesenie č. k.
25-24 K 403/99-372 z 11. októbra 2004, podľa ktorého žalobca z rozdeleného výťažku
v sume 158 340, 51 Sk, s prihlásenou pohľadávkou vo výške 1 043 000 Sk, nebol uspokojený
vôbec.
Z ustanovenia § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka v platnom znení v čase rozdelenia
družstva vyplýva, že každé nástupnícke družstvo ručí za prevzaté záväzky iných družstiev
do výšky čistého obchodného imania, ktoré naň prešlo zo zaniknutého družstva. Z takto
upraveného zákonného ručenia nástupníckych družstiev vyplýva len toľko, že veriteľ je
oprávnený požadovať a vymáhať plnenie od ktoréhokoľvek nástupníckeho družstva
alebo niektorých družstiev, alebo od všetkých nástupníckych družstiev, ako tomu bolo
v prejednávanej veci. Ak teda veriteľ nemôže byť uspokojený na plnení záväzku, ktorý
prevzalo pri rozdelení konkrétne družstvo, môže svoju pohľadávku uplatniť voči ostatným
družstvám ako ručiteľom. Splnenie záväzku nástupníckeho družstva vo výške čistého
obchodného imania, ktoré naň prešlo zo zaniknutého družstva, spôsobuje v tomto rozsahu
zánik povinnosti ostatných nástupníckych družstiev. Aj pre zákonné ručenie ako
v prejednávanej veci platia primerane zásady ručenia obsiahnuté v ustanoveniach § 305
až § 311 Obchodného zákonníka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žiadne
trovy nevyčíslil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. júla 2009
JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.