Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/157/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. X. D. Í., zastúpený:

JUDr. I. M. advokátom, L. X. B., proti žalovanému: F. D. X. B., IČO: X. zastúpený:

JUDr. Š. D. advokátom, Advokátska kancelária D. s.r.o., M. X. B., o zaplatenie 99 278

Sk, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.

augusta 2008 č. k. -321, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

28. augusta 2008 č. k. -321 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 99 278 Sk istiny a 34 467 Sk na náhradu trov konania žalobcu, na účet jeho

právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II

dňa 18. 03. 2003 sa žalobca ako údajný vlastník pohľadávok voči žalovanému domáhal ich

zaplatenia celkom v sume 99 278 Sk. Tieto pohľadávky majú predstavovať súčet úrokov

z omeškania žalovaného s plnením peňažných dlhov, ktoré mal žalovaný voči osobám

oprávneným na vyplatenie menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov emitovaných FNM SR

podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby v znení neskorších predpisov.

Súd na základe predložených písomných dokladov a po prejednaní sporu

konštatoval, že zmluvami o postúpení pohľadávok v zmysle § 524 až 530 Obč. zák.

v počte 77 kusov, uzatvorenými medzi žalobcom a vlastníkmi dlhopisov žalovaného

postúpili postupcovia pohľadávky žalobcovi v celkovej výške 99 278 Sk, žalobca je teda

vlastníkom pohľadávok voči žalovanému, ktoré pozostávajú z úrokov z omeškania

vzniknutých na základe omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu voči bývalým

majiteľom dlhopisov žalovaného.

Podľa názoru žalobcu v (v dnes platnom znení

ods. 6) stanovuje, že dlhopis vrátane jeho výnosu je splatný 31. 12. 2000. K uvedenému

dátumu predstavuje hodnota dlhopisu po zdanení čiastku 13 740 Sk. Podľa názoru žalobcu

žalovaný dňom 01. 01. 2001 sa dostal do omeškania.

Žalovaný svoj zákonný záväzok vyplatiť menovité hodnoty a výnosy dotknutým

osobám, ktoré svoje pohľadávky previedli na žalobcu, splnil v priebehu roku 2001.

Z dokazovania vyplýva, že oprávnení neposkytli dostatočnú súčinnosť žalovanému k tomu,

aby mohol previesť úhradu im prináležiaceho nároku, t. j. vyplatenie dlhopisu.

Podľa ust. a v znení jeho zmien a doplnkov

žalovaný mal relatívne dostatočnú lehotu na to, aby sa „technicky“ pripravil na plnenie

povinností, ktoré mu z ust. § 24 cit. zákona vyplývajú. Dôkazom toho je i zmluva

o poskytnutí osobitnej služby pre emitenta cenných papierov, ktorú žalovaný uzatvoril

s R., a. s. B. dňa 04. 05. 2000.

Vychádzajúc z nálezu ÚS SR č. 8/1995 sp. zn. z 19. júna 1998 súd

uzavrel, že dlhopisy FNM mali byť vyplatené do 31: 12. 2000 a nie v lehote do 21. 12.

2001 ako to tvrdí žalovaný, súd uzavrel, že žalovaný svoj záväzok na vyplatenie hodnoty

a výnosov dotknutým osobám nesplnil riadne a včas v zákonnej lehote. Žalovaný sa dostal

do omeškania s platením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov ich bývalým majiteľom,

a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 99 278 Sk z titulu úrokov z omeškania za

oneskorené vyplatenie dlhopisu a jeho výnosu splatného do 31. 12. 2000.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa .

Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal žalovaný a navrhol ho zmeniť tak, že odvolací

súd žalobu zamietne a zaviaže žalobcu nahradiť mu trovy konania.

Napadnutému rozsudku vytýka, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Nesprávne právne posúdenie veci vidí v tom, že vychádza z nálezu Ústavného súdu

SR č. 8/1995 z 19. 06. 1998, namiesto z nálezu č. 11/95 z 20. 12. 1995 ako aj v tom, že

nezohľadnil jeho námietky týkajúce sa neposkytnutia súčinnosti zo strany veriteľov

v zmysle § 520 Obč. zák., keďže veritelia sa ani nedostavili dňa 31. 12. 2000 do sídla

dlžníka ani mu neposkytli údaje potrebné na to, aby im mohol plniť, čo má podľa neho za

následok, že sa nedostal do omeškania. Poznamenáva, že súd prvého stupňa v odôvodnení

rozsudku na st. 5 konštatuje, že veritelia súčinnosť neposkytli a súdu vytýka, že vec právne

posúdil v rozpore s ust. § 520 Obč. zák. Podľa neho je záver súdu o tom, že žalovaný mal

relatívne dostatočnú lehotu na to, aby sa pripravil na plnenie za irelevantný, pretože dĺžka

uvedenej lehoty nemá podľa zákona vplyv na dôsledky omeškania veriteľov podľa § 520

Obč. zák.

Tvrdí, že plnením si povinnosti prostredníctvom spoločnosti R., a.s. neodňal

veriteľom právo domáhať sa splatenia dlhopisu v sídle žalovaného ako v zákonnom mieste

plnenia už 31. 12. 2000. Keďže však žiaden z veriteľov postúpivších pohľadávky si

uvedeným spôsobom neuplatnili voči žalovanému právo na splatenie dlhopisov, či už pred

01. 01. 2001 alebo neskôr, čo značí, že akceptovali bez výhrad doručovanie výplat

dlhopisov prostredníctvom pobočiek S. a. s., považuje uplatňovanie nárokov na úroky

z omeškania postihujúcich žalovaného za to, že nesplatil predmetné dlhopisy v hotovosti

v mieste svojho sídla už 31. 12. 2000, za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi bez

ohľadu na fakt, či uvedené nároky existujú.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu 1.

stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Uvádza, žer žalovaný ešte pred splatením zverejnil spôsob akým budú dlhopisy

FNM SR vyplácané, tvrdí, že žalovaný nikdy nemal v úmysle a ani nebol pripravený

dlhopisy v hotovosti vyplatiť vo svojom sídle k 31. 12. 2000. Podľa jeho mienky súd 1.

stupňa vec správne posúdil právne, správne aj vyhodnotil s odkazom na zmluvný vzťah

žalovaného s R., a.s. potrebu poskytnutia súčinnosti veriteľov vo vzťahu k dlžníkovi ako

bezpredmetnú, resp. nepotrebnú k tomu, aby žalovaný mohol splniť svoje záväzky k 31.

12. 2000 tak, ako ich bez problémov plnil počas roka 2001. Podľa neho verejný prejav

vôle žalovaného vo vzťahu k vlastníkovi dlhopisov má v tejto súvislosti svoj význam.

Spochybňuje súlad s dobrými mravmi v konaní žalovaného v tom, že niektorí

veritelia dostali svoje peniaze už v apríli 2001, iní až v novembri 2001.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že je podľa

ods. f/ dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobou došlou súdu dňa

28. 08. 2003 sa žalobca ako vlastník postúpených mu pohľadávok v sume 99 278 Sk voči

žalovanému domáhal ich zaplatenia. Tieto pohľadávky majú predstavovať súčet úrokov

z omeškania žalovaného s plnením dlhopisov, ktoré emitoval podľa § 24 ods. 4 zák. č.

a bývalým ich majiteľom splatil s omeškaním. Súd žalobe vyhovujúce

42

rozhodnutie oprel o názor, že dlhopisy boli splatné dňa 31. 12. 2000 vyslovený v náleze

Ústavného súdu SR č. 8/1995 sp. zn. z 19. júna 1998 a skutočnosť, že dňa

01. 01. 2001 sa žalovaný dostal do omeškania.

Podľa zistenia odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní dôvodne vytýka súdu 1.

stupňa, že sa nevysporiadal s jeho ďalšími námietkami, najmä skutočnosťou, že veritelia

oprávnení z dlhopisov neposkytli žalovanému ako dlžníkovi súčinnosť nevyhnutnú na

splatenie dlhu v zmysle § 520 Obč. zák. a neposúdil, či uplatňovanie nároku na úroky

z omeškania v rozhodovanom prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi.

V spise (č.l. 277) je vyjadrenie žalovaného k veci zo dňa 22. 08. 2008 v ktorom

tento uvádza, že bol pripravený na alternatívu, že podľa zákona môžu osoby oprávnené na

výplatu menovitých hodnôt a výnosov dlhopisov požadovať peňažné plnenie v mieste sídla

FNM a to už 31. 12. 2000.

Odvolací súd konštatoval, že súd 1. stupňa sa s týmito námietkami nezaoberal

a teda ani nevysporiadal, bez akéhokoľvek odôvodnenia rozsudku v tomto smere,

v rozpore s ust. jednoducho, opierajúc sa o nález Ústavného súdu č.

8/1995 sp. zn. z 19. 06. 1998 uzavrel, že žalovaný nesplnil svoj záväzok

riadne a včas, žalobe vyhovel.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného čo do neposkytnutia súčinnosti veriteľov –

majiteľov dlhopisov vonkoncom nevzal do úvahy, že veriteľov bolo cca 3,5 mil. a boli

identifikovaní len tým, že boli občanmi SR s trvalým pobytom na území SR a dovŕšili 18

rokov. Nevzal do úvahy, že ak veritelia považovali plnenie z dlhopisov za dlh žalovaného

a nie za dar zo strany štátu, bolo ich povinnosťou buď dostaviť sa dňa 31. 12. 2000 resp.

01. 01. 2001 do sídla dlžníka, alebo mu v predstihu z vlastnej iniciatívy oznámiť svoju

nespochybniteľnú identifikáciu tak, aby presne vedel, že sú oprávnení a komu a kam má

plniť. Žalobca žiaden dôkaz v tomto smere neposkytol a súd 1. stupňa si ho nevyžiadal.

Súd sa nevysporiadal ani s tým, či veritelia neposkytnutím súčinnosti v súlade s § 520 Obč.

zák. nevyslovili súhlas s neskorším splatením dlhopisov bez toho, že by si chceli uplatniť

nárok na úrok z omeškania, čomu by nasviedčala skutočnosť, že nárok na úrok

z omeškania si uplatnili len právnické osoby na základe postúpenia pohľadávok a nie

samotní veritelia – majitelia dlhopisov.

Súd 1. stupňa v odôvodnení rozsudku síce na str. 4 dole námietku žalovaného čo do

súčinnosti majiteľov dlhopisov, ktorí svoju spornú pohľadávku na úroky z omeškania

k odvolaniu, že ju súd vyhodnotil ako bezpredmetnú, resp. nepotrebnú je aj dôsledkom

toho, že súd sa s ňou nevysporiadal.

Aj námietkou žalovaného týkajúcu sa nesúladu uplatnenia úroku z omeškania

s oneskorením výplaty dlhopisov za daných podmienok sa súd 1. stupňa vôbec nezaoberal.

Názor žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, podľa ktorého žalovaný zrejme

považoval za správne a spravodlivé, v súlade s dobrými mravmi, že každému veriteľovi

vyplatil rovnakú sumu a to aj napriek tomu, že niektorí veritelia dostali svoje peniaze už

v apríli 2001 a iní až v novembri 2001, je v tejto súvislosti irelevantný. Súd musí

k posúdeniu tejto námietky nesprávne právne vec posúdil a že z hľadiska celkovej situácie,

nie zo zreteľa jednotlivcov a musí sa s ňou vysporiadať.

Po tomto konštatovaní, že súd 1. stupňa odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu

1. stupňa nie je v súlade s ust. , keďže sa v ňom súd nevysporiadal

s námietkami, ktoré vzniesol žalovaný, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa

podľa zrušil a vec mu vrátil v súlade s ust. na ďalšie

konanie.

Podľa rozhodne súd 1. stupňa o náhrade trov odvolacieho

konania v novom rozhodnutí vo veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.