Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f00/370150.d0a7fd.pdf
PDF · 97.63 KB
No categories available
1Cdo/121/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 121/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. J. B.,
narodeného X., bývajúceho v B., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky, Ľ. P.,
bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. R., advokátom v B., a otca, J. B., bývajúceho
v B., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp.zn. 1 P 122/2008, o dovolaní matky maloletého proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 22. apríla 2009 sp.zn. 20 CoP 19/09, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie matky maloletého o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. novembra 2008 č.k. 1 P 122/2008-91
upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému S. J. B. tak, že ho zveril do
osobnej starostlivosti matke a otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 6 000,-- Sk
(199,16 EUR) mesačne od 1. augusta 2008, ktoré je povinný platiť vopred k rukám matky
vždy do 15. dňa v mesiaci. Zročné výživné za obdobie od 1. augusta 2008 do 31. októbra
2008 vo výške 9 000,-- Sk (298,75 EUR) povolil otcovi splácať v 1 000,-- Sk (33,19 EUR)
mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2008. Súčasne
upravil styk otca s maloletým, vo zvyšku návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca maloletého rozsudkom z 22. apríla 2009
sp.zn. 20 CoP 19/09 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že otcovi
maloletého uložil povinnosť platiť výživné na syna v sume 3 000,-- Sk (99,58 EUR)
mesačne od 1. augusta 2008 do 31. decembra 2008 a od 1. januára 2009 po 100,-- EUR
k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého
stupňa vykonal potrebné dokazovanie, zistil skutkový stav, pričom tento čiastočne nesprávne
právne hodnotil, pokiaľ sa jedná o určenie výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému,
keď súd vychádzal z reálnych možností otca zarobiť, avšak tento prístup nebol podložený
žiadnym dôkazom (či sú to reálne možnosti otca), a ani bližšie túto svoju úvahu nezdôvodnil.
Okrem toho prvostupňový súd nezohľadnil nadštandardné príjmy matky z prenájmu
nebytových priestorov.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletého, navrhla
ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Vyslovila názor, že odvolací súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny
právny záver, pričom pri svojom rozhodovaní v roku 2009 nemohol vec na základe dokladov
o príjmoch účastníkov za rok 2007 objektívne posúdiť a prvostupňový rozsudok zmeniť bez
toho, aby vykonal ďalšie dokazovanie o príjmoch účastníkov za rok 2008. Odvolaciemu
súdu vytkla, že vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko bolo potrebné minimálne doplniť
dokazovanie o majetkových pomeroch účastníkov za rok 2008 a nielen sa uspokojiť
s písomným tvrdením otca dieťaťa.
Otec maloletého ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Podľa doslovného znenia § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach
upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku
o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich
výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
Nakoľko v prejednávanej veci je matkou maloletého dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí uvedených
v ustanovení § 238 ods. 4 O.s.p., ako rozsudku, na ktorý sa nevzťahuje § 238 ods. 1 až 3
O.s.p. je nepochybné, že prípustnosť jej dovolania z § 238 O.s.p. nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p.,
pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/
O.s.p., na ktoré poukazovala dovolateľka. Matka maloletého tvrdí, že jej postupom
odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a vystupovať na strane jedného
z účastníkov, čím jej bolo odopreté zákonom dané právo na zabezpečenie spravodlivej
ochrany práv a oprávnených záujmov, a teda boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody účastníka konania, a to v zásade tým, že odvolací súd rozhodol bez toho, aby bo veci
nariadil pojednávanie, hoci bolo potrebné minimálne doplniť dokazovanie o majetkových
pomeroch účastníkov.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky
súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.
právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať
do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie
(§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali
(§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Zo spisu nevyplýva, že by odvolací súd v prejednávanej veci v prípade matky maloletého
nerešpektoval niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené
tvrdenie matky maloletého, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Povinnosť odvolacieho súdu
nariadiť pojednávanie je zakotvená v ustanovení § 214 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu
odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to
vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v prejednávanej veci nejde ani o jeden z vyššie
citovaných prípadov, kedy je povinnosťou odvolacieho súdu na prejednanie odvolania
nariadiť pojednávanie, využitím možnosti o odvolaní rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 214
ods. 2 O.s.p. aj bez nariadenia pojednávania tak postupom odvolacieho súdu nebola matke
maloletého odňatá možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ dovolateľka odôvodňuje svoje dovolanie aj tým, že konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, k tomu treba uviesť, že iné procesné vady
(§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací
dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale
prípustnosť dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je
dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v Občianskom súdnom poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie matky maloletého dieťaťa je neprípustné, preto
ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová