Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/121/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého S. J. B.,

narodeného X., bývajúceho v B., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matky, Ľ. P.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. R., advokátom v B., a otca, J. B., bývajúceho

v B., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp.zn. , o dovolaní matky maloletého proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 22. apríla 2009 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Dovolanie matky maloletého o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. novembra 2008 č.k. -91

upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému S. J. B. tak, že ho zveril do

osobnej starostlivosti matke a otcovi určil povinnosť platiť výživné vo výške 6 000,-- Sk

(199,16 EUR) mesačne od 1. augusta 2008, ktoré je povinný platiť vopred k rukám matky

vždy do 15. dňa v mesiaci. Zročné výživné za obdobie od 1. augusta 2008 do 31. októbra

2008 vo výške 9 000,-- Sk (298,75 EUR) povolil otcovi splácať v 1 000,-- Sk (33,19 EUR)

mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2008. Súčasne

upravil styk otca s maloletým, vo zvyšku návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca maloletého rozsudkom z 22. apríla 2009

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že otcovi

maloletého uložil povinnosť platiť výživné na syna v sume 3 000,-- Sk (99,58 EUR)

mesačne od 1. augusta 2008 do 31. decembra 2008 a od 1. januára 2009 po 100,-- EUR

k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého

stupňa vykonal potrebné dokazovanie, zistil skutkový stav, pričom tento čiastočne nesprávne

právne hodnotil, pokiaľ sa jedná o určenie výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému,

keď súd vychádzal z reálnych možností otca zarobiť, avšak tento prístup nebol podložený

žiadnym dôkazom (či sú to reálne možnosti otca), a ani bližšie túto svoju úvahu nezdôvodnil.

Okrem toho prvostupňový súd nezohľadnil nadštandardné príjmy matky z prenájmu

nebytových priestorov.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka maloletého, navrhla

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Vyslovila názor, že odvolací súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny

právny záver, pričom pri svojom rozhodovaní v roku 2009 nemohol vec na základe dokladov

o príjmoch účastníkov za rok 2007 objektívne posúdiť a prvostupňový rozsudok zmeniť bez

toho, aby vykonal ďalšie dokazovanie o príjmoch účastníkov za rok 2008. Odvolaciemu

súdu vytkla, že vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko bolo potrebné minimálne doplniť

dokazovanie o majetkových pomeroch účastníkov za rok 2008 a nielen sa uspokojiť

s písomným tvrdením otca dieťaťa.

Otec maloletého ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ) alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ).

Podľa doslovného znenia dovolanie nie je prípustné vo veciach

upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

Nakoľko v prejednávanej veci je matkou maloletého dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí uvedených

v ustanovení , ako rozsudku, na ktorý sa nevzťahuje až 3

je nepochybné, že prípustnosť jej dovolania z nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy ( veta druhá ), či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ ,

pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/

, na ktoré poukazovala dovolateľka. Matka maloletého tvrdí, že jej postupom

odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a vystupovať na strane jedného

z účastníkov, čím jej bolo odopreté zákonom dané právo na zabezpečenie spravodlivej

ochrany práv a oprávnených záujmov, a teda boli porušené základné ľudské práva alebo

slobody účastníka konania, a to v zásade tým, že odvolací súd rozhodol bez toho, aby bo veci

nariadil pojednávanie, hoci bolo potrebné minimálne doplniť dokazovanie o majetkových

pomeroch účastníkov.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali

( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Zo spisu nevyplýva, že by odvolací súd v prejednávanej veci v prípade matky maloletého

nerešpektoval niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené

tvrdenie matky maloletého, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa

nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Povinnosť odvolacieho súdu

nariadiť pojednávanie je zakotvená v ustanovení , podľa ktorého

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to

vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v prejednávanej veci nejde ani o jeden z vyššie

citovaných prípadov, kedy je povinnosťou odvolacieho súdu na prejednanie odvolania

nariadiť pojednávanie, využitím možnosti o odvolaní rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 214

ods. 2 aj bez nariadenia pojednávania tak postupom odvolacieho súdu nebola matke

maloletého odňatá možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ dovolateľka odôvodňuje svoje dovolanie aj tým, že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, k tomu treba uviesť, že iné procesné vady

( ) považuje za prípustný dovolací

dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale

prípustnosť dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm.c/ ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je

dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie matky maloletého dieťaťa je neprípustné, preto

ho odmietol ( v spojení s ).

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5

v spojení s a

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová