Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8a8/370119.545880.pdf
PDF · 107.24 KB
No categories available
1Cdo/121/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 121/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. M.,
bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. M. Š., advokátom v B., proti žalovaným 1/ Ing. B.
M., bývajúcej v B., 2/ V. M., bývajúcej v O., zastúpeným JUDr. P. V., advokátom
v B., o určenie bezpodielového spoluvlastníctva k bytu, vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp.zn. 13 C 168/2003, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 29. apríla 2008 sp.zn. 14 Co 71/2008, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania
24,11 EUR do rúk JUDr. P. V., advokáta v B., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 30. októbra 2007, č.k. 13 C 168/2003-189
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy a dohody
o zriadení vecného bremena uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ o prevode vlastníctva bytu
č. X. na X. poschodí bytového domu na Ď. v B. (podrobná špecifikácia nehnuteľnosti je
uvedená v odôvodnení cit. prvostupňového rozsudku) a určenia, že tento byt patrí do
nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, žalobcu a žalovanej
1/. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania 58 423,-- Sk (1 939,29 EUR) na
účet ich splnomocneného zástupcu do troch dní.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 29. apríla 2008 sp.zn. 14 Co 71/2008 odvolanie
žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. ako oneskorene
podané odmietol a žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca a navrhol ho zrušiť
a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu došlo
k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Poukázal na to, že
rozsudok súdu prvého stupňa bol doručovaný do advokátskej kancelárie zástupcu žalobcu len
jedenkrát dňa 21. decembra 2008 (správne má byť 2007 – pozn. dovolacieho súdu), kedy tiež
bolo oznámené uloženie zásielky na pošte. K prevzatiu zásielky došlo v stanovenej odbernej
lehote 4. januára 2008. Keďže táto zásielka nebola doručovaná opakovane, nemohlo dôjsť
k fikcii doručenia podľa ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. Na základe uvedeného došlo
k prevzatiu rozsudku okresného súdu 4. januára 2008, odkedy začala plynúť pätnásťdňová
lehota na podanie odvolania a keďže odvolanie bolo podané na okresnom súde 18. januára
2008, bolo podané včas. Okrem toho namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je
nezrozumiteľné, keď v jeho odôvodnení súd uvádza, že k doručeniu prvostupňového
rozhodnutia došlo v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p. 28. decembra 2007, ktoré
tvrdenie je však nesprávne, pretože ak by sa aj v danom prípade pripustila možnosť použitia
fikcie pri doručení podľa uvedeného ustanovenia O.s.p., zásielka by sa považovala
za doručenú už 27. decembra 2007. Vo zvyšnej časti dovolania žalobca namietal nesprávnosť
právneho posúdenia vedci prvostupňovým súdom.
Žalované 1/, 2/ v písomných vyjadreniach navrhli dovolanie žalobcu zamietnuť
a zaviazať žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní v sume
31 592,-- Sk (1 048,66 EUR).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu,
ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo
potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2
písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm.c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri
skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré
dovolateľ v dovolaní namietal.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom
ide tiež v prípade, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané.
Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté touto
vadou.
Odvolací súd uznesením odmietol odvolanie vychádzajúc z toho, že žalobca podal
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa až po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie.
Tento záver odvolacieho súdu je správny.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 15. októbra 2008) ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu
v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje
sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie je procesným právnym úkonom, podaným za účelom preskúmania
rozhodnutia súdu prvého stupňa. K podaniu odvolania je procesne legitimovaný účastník
konania.
Podľa citovaného ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. pre splnenie podmienky včasnosti
podania odvolania je potrebné, aby odvolanie bolo podané v lehote stanovenej zákonom.
S účinnosťou od 1. septembra 2005 (zákon č. 341/2005 Z.z.) dĺžka lehoty na podanie
odvolania je rovnaká a nie je už závislá od formy, akou súd prvého stupňa rozhodol
(rozsudkom alebo uznesením). Lehota na podanie odvolania je pätnásťdňová a jej plynutie sa
počíta od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy
došlo k doručeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania (§ 57 ods. 1 O.s.p.).
Lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani skrátiť. Ide
zároveň o lehotu procesnú, čo znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej
lehoty podané na súde alebo sa odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3
O.s.p.). V prípade náhradného doručenia v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p.
ide o zákonnú konštrukciu právnej fikcie, že účinky doručenia písomnosti nastanú
po uplynutí stanovenej lehoty (tri dni) zo zákona aj voči tomu, kto písomnosť fakticky
neprevzal. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj
odmietnutia reality právom, je výnimočným nástrojom. Aby mohla právna fikcia svoj účel
(dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon
spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie
konštatovať.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Okresného súdu
Bratislava III z 30. októbra 2007 č.k. 13 C 168/2003-189 bol splnomocnenému zástupcovi
žalobcu doručovaný 20. decembra 2007. Nakoľko tento pokus o doručenie bol neúspešný,
po výzve – upovedomení o opakovanom doručení 21. decembra 2007, ktoré bolo taktiež
bezvýsledné, bola v ten istý deň (t.j. 21. decembra 2007 – piatok) zásielka uložená na pošte.
Odvolací súd potom použil právnu fikciu doručenia písomnosti uplynutím trojdňovej úložnej
lehoty (§ 47 ods. 2 O.s.p.).
Pokiaľ v tejto súvislosti dovolateľ poukazuje na skutočnosť, že nemohlo dôjsť k fikcii
doručenia podľa ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p., keďže predmetná zásielka bola doručovaná
jeho advokátovi len jedenkrát dňa 21. decembra 2007, teda nedošlo k jej opakovanému
doručeniu, pričom na podporu uvedeného tvrdenia v dovolaní neprodukoval žiadny dôkaz,
treba vychádzať jednoznačne z ustanovenia § 45 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého údaje uvedené
na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len “doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je
dokázaný opak. Potom, vychádzajúc z údajov na doručenke zo zásielky obsahujúcej rozsudok
súdu prvého stupňa je zrejmé (ako je už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené), že
pri doručovaní tejto písomnosti bol dodržaný postup predpokladaný v ustanovení § 47 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého trojdňová úložná lehota žalobcovi začala plynúť 22. decembra 2007
(sobota). Keďže nasledujúce dni plynutia úložnej lehoty (od 23. do 26. decembra 2007)
splnomocnený zástupca žalobcu nemal reálnu možnosť zásielku si vyzdvihnúť vzhľadom
na to, že išlo o dni pracovného pokoja, posledný deň trojdňovej úložnej lehoty pripadol
na najbližší nasledujúci pracovný deň, a to 27. decembra 2007 (štvrtok), kedy splnomocnený
zástupca žalobcu mal možnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte (vediac o jej uložení), napriek
tomu tak nespravil. Lehota na včasné podanie odvolania podľa § 204 ods. 1 O.s.p. tak začala
žalobcovi plynúť 28. decembra 2007 a jej posledným dňom bol 11. január 2008, ktorý bol
riadnym pracovným dňom (piatok). Na tomto mieste dovolací súd dáva do pozornosti, že ak
dovolateľ namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v súvislosti
s uvedením fiktívneho doručenia prvostupňového rozsudku až 28. decembra 2007, uvedenie
tohto dátumu v odôvodnení napadnutého uznesenia nepochybne treba považovať za zrejmú
nesprávnosť, nakoľko pri určení dňa náhradného doručenia, ktorý mal zásadný význam pre
ďalšie konanie odvolací súd rešpektoval kogentnú právnu úpravu počítania lehôt v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 2 vety druhej O.s.p., čo je zrejmé zo správneho určenia (uvedenia) jej
posledného dňa, t.j. 11. januára 2008. Keďže odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa
bolo podané osobne na prvostupňovom súde až 18. januára 2008, bolo podané po uplynutí
odvolacej lehoty, v dôsledku čoho odvolací súd správne odmietol odvolanie žalobcu ako
oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) bez toho, že by mu tým odňal možnosť konať
pred súdom.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 239
ods. 1 a 2 O.s.p., nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania
v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p.,
dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, preto
ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/, ktoré podali návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania a tieto vyčíslili (§ 151 ods. 1 O.s.p.), vzniklo
právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení v § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im priznal
náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol vypracovaním
vyjadrenia k dovolaniu žalobcu [§ 14 ods. 2 písm.c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
účinnom do 31. decembra 2008 (ďalej len “vyhláška“)]. Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa
§ 11 ods. 1 vyhlášky zníženú o 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky vo výške 18,20 EUR, čo
s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 5,91 EUR)],
predstavuje spolu 24,11 EUR.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová