Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5bc/371058.adead0.pdf
PDF · 141.17 KB
No categories available
4So/122/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa M. V., proti odporkyni Sociálnej poisťovni,
ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o vdovecký dôchodok, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. 25Sd/53/2008-16 z 15. mája 2008,
rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 15. mája
2008, č.k. 25Sd/53/2008-16, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie odporkyne
č. X. zo 7. marca 2008, ktorým podľa § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák.č. 100/1988 Zb.“), podľa §
259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
v texte len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) a podľa § 260 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. bola
zamietnutá žiadosť navrhovateľa o vdovecký dôchodok a navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal.
2
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že priznaním sirotského dôchodku
synovi navrhovateľa M., t.j. splnením podmienky nezaopatreného dieťaťa (§ 9 ods. 1 písm.
a/, b/ zák.č. 461/2003 Z.z.) vznikol navrhovateľovi hmotnoprávny nárok na vdovecký
dôchodok. Zdôraznil, že podľa názoru krajského súdu skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z.z.
v prechodných ustanoveniach neupravuje opätovný nárok vdovca na vdovecký dôchodok,
na ktorý mu vznikol nárok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, nemôže byť
na ujmu navrhovateľa. Uviedol tiež, že nárok navrhovateľa na vdovecký dôchodok je treba
posúdiť podľa § 74 a nasl. zák.č. 461/2003 Z.z. s tým, že spĺňa podmienky nároku podľa § 74
ods. 1 písm. b/, i ustanovenia § 74 ods. 3.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa, a to v podstate
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že vdovecký dôchodok priznaný
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, na ktorý trvá nárok k 31. decembru 2003 sa
podľa § 260 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. aj po 1. januári 2004 vypláca za podmienok
ustanovených v § 48a zák.č. 100/1988 Zb. Zdôraznila, že vzhľadom na toto ustanovenie
nemožno posudzovať nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných po 1. januári
2004. Odporkyňa poukázala tiež na skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z.z. v prechodných
ustanoveniach neupravuje právny nárok vdovca na vdovský dôchodok – na ktorý vznikol
nárok podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004 – tak, ako je upravený
opätovný nárok siroty v § 265 zák.č. 461/2003 Z.z. na sirotský dôchodok alebo nárok vdovy
na vdovský dôchodok podľa § 264 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. V danom prípade nemožno
rozhodnúť o nároku na vdovecký dôchodok podľa § 74 ods. 6 v spojení s ods. 1 až 5 zák.č.
461/2003 Z.z., pretože uvedené ustanovenie sa vzťahuje na právne vzťahy, ktoré vznikli
za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. od 1. januára 2004. Nakoľko v danom prípade
manželka navrhovateľa zomrela 27. augusta 1999, nemožno na posúdenie nároku
na vdovecký dôchodok uplatniť príslušné ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z., pretože citovaný
zákon to v žiadnom ustanovení neumožnil. Odporkyňa v rámci odvolania poukázala tiež
na skutočnosť, že právne vzťahy dôchodkového zabezpečenia sa v jej dlhoročnej praxi, ako
aj jej právnych predchodcov zásadne posudzovali podľa právnych predpisov účinných v čase
ich vzniku, čo vo vzťahu k dôchodkom znamená, že na posúdenie nároku na dôchodok
a na jeho sumu sú rozhodujúce právne predpisy účinné v čase splnenia podmienok nároku
na dôchodok. V tomto smere poukázala na stanoviská NS SR, ako aj na platnú judikatúru.
3
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského
súdu zmenil a jej rozhodnutie zo 7. marca 2008 ako vecne správne potvrdil.
Navrhovateľ písomné vyjadrenie k odvolaniu odporkyne nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno priznať úspech.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, je zrejmé, že
navrhovateľ bol poberateľom vdoveckého dôchodku do 24. mája 2007, kedy mu bol odňatý
rozhodnutím odporkyne z 29. marca 2007, pretože nemal v starostlivosti nezaopatrené dieťa.
Od 24. mája 2007 totiž zanikol nárok na sirotský dôchodok priznaný jeho synovi M., nar.
13.5.1989, a to z dôvodu zanechania štúdia od 12. februára 2007.
V predmetnej veci bolo zistené, že od 3. septembra 2007 je syn navrhovateľa M.
opätovne nezaopatreným dieťaťom, pretože začal opäť študovať na vysokej škole a bol mu
priznaný sirotský dôchodok. Vzhľadom na túto skutočnosť si navrhovateľ podal opätovnú
žiadosť o priznanie vdoveckého dôchodku.
Zo spisu je zrejmé, že odporkyňa tomuto nároku navrhovateľa nevyhovela, pričom
vychádzala zo skutočnosti, že nakoľko vdovecký dôchodok bol navrhovateľovi priznaný
podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004, žiadateľ nespĺňa od septembra
2007 podmienky uvedené v § 260 zák.č. 461/2003 Z.z.
Zákon č. 461/2003 Z.z. neupravuje v prechodných ustanoveniach vznik opätovného
nároku na vdovecký dôchodok z dôvodu opätovnej starostlivosti vdovca o nezaopatrené
dieťa. K vzniku nároku na vdovecký dôchodok vždy dôjde (§ 74 ods. 3 v spojení s ods. 6
zák.č. 461/2003 Z.z.), ak sa vdovec začne starať o nezaopatrené dieťa.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa začal starať o nezaopatrené dieťa, odvolací súd
konštatuje, že krajský súd vecne správne rozhodol, keď zrušil rozhodnutie sociálnej poisťovne
a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľovi vznikol nový nárok na dávku.
4
Za účinnosti právneho predpisu (zák.č. 461/2003 Z.z.) totiž nastala nová právna skutočnosť
tým, že navrhovateľ sa začal starať o nezaopatrené dieťa, s ktorou tak predchádzajúca, ako
aj súčasná právna úprava spája vznik nového nároku na výplatu vdoveckého dôchodku, resp.
nárok na jeho ďalšie poberanie.
Za tohto stavu vo veci odvolaciemu súdu nezostalo nič iné ako konštatovať, že
námietka odporkyne uplatnená v odvolaní spočívajúca v tom, že o požadovanom nároku
navrhovateľa nemožno rozhodnúť podľa § 74 ods. 6 v spojení s ods. 1 a 5 zák.č. 461/2003
Z.z., je neopodstatnená.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd spôsobom uvedeným
vo výroku tohto rozsudku, keďže úspešný navrhovateľ si ich náhradu neuplatnil, resp.
v spojitosti s týmto konaním mu ani nevznikli a odporkyni právo na náhradu trov konania
neprislúcha (§ 224 ods. 1, § 250k ods. 1, § 250l ods. 2 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová