Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/46/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci

žalobcu Ing. J. V., proti žalovanej Sociálnej poisťovni – ústredie, Ul. 29. augusta 10,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 212-1310-CA02/2004

z 2. júla 2004, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júna

2008, č.k. -29, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. júna

2008, č.k. -29, v jeho potvrdzujúcej časti z m e ň u j e tak, že žalobu

z a m i e t a .

Vo zvyšku rozsudok p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie žalovanej označené

v záhlaví tohto rozsudku, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie

pobočky žalovanej v Bratislave č. z 5. apríla 2004 – ktorým rozhodla, že

podľa o nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej

v texte rozhodnutia len „“) žalovaný od 16. februára 2004 do ukončenia

dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného

režimu určeného lekárom, nemá nárok na výplatu nemocenského – a žalovanému náhradu

trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní spisového materiálu

dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej

stránke správne posúdil. Zdôraznil, že zo spisu mal za preukázané, že žalobca porušil

ust. a v tom, že sa nezdržiaval v čase trvania

dočasnej práceneschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského, resp.

neoznačil miesto svojho pobytu tak, aby sa dalo identifikovať a aby sa pracovník, ktorý

vykonával kontrolu, mohol dostať do bytu poistenca. Kontrola dodržiavania liečebného

režimu bola zo strany žalobcu znemožnená, nakoľko na adrese uvedenej na potvrdení nebol

označený zvonček, menovka a vchod bol uzamknutý. Nakoľko žalobca nijakým spôsobom

nepreukázal, že počas svojej dočasnej práceneschopnosti dodržiaval liečebný režim určený

lekárom, žalovaná správne posúdila konanie žalobcu ako porušenie liečebného režimu, a preto

žalobcovi nevznikol nárok na výplatu nemocenského za obdobie od 16. februára 2004

do ukončenia pracovnej neschopnosti.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Ako dôvod

odvolania uviedol, že senát Krajského súdu v Bratislave nevychádzal zo spoľahlivo zisteného

stavu veci. Zdôraznil, že súd nepreukázal jeho porušenie liečebného režimu, pričom on nebol

povinný preukazovať to, čo dodržal. Túto povinnosť mala odporkyňa a krajský súd. Žalobca

mal za to, že jeho dodržiavanie liečebného režimu bolo v súlade s § 227 ods. 2 písm. f/ a g/

Uviedol tiež, že rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a neobsahuje

predpísané náležitosti, pretože nemal možnosť sa vyjadriť k „dementným skutočnostiam“

žalovanej, žalovaná sa nezaoberala vecou, ktorá bola predmetom konania svedomite

a zodpovedne, pričom nepoužila najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu

vybaveniu veci. Zdôraznil, že opakovanie tých istých dôvodov svedčí „o evidentnej laxnosti

a neznalosti právnej problematiky k danej veci predsedníčky senátu, ako aj ostatných členiek,

pretože na základe indícií ho chcú usvedčiť z toho, že spaním počas PN porušil zákon, pričom

ani raz sa nespomína, že tento akt pomsty bol vykonštruovaný predstaviteľom vlády M. D.,

pre ktorého pracoval, a jeho posluhovačmi, čo sa evidentne snaží zakryť nielen senát

Krajského súdu v Bratislave, ale aj demagogické odôvodnenie pracovníka sociálnej

poisťovne.“ Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského

súdu zrušil v celom rozsahu a priznal mu nárok na výplatu nemocenského.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázala na skutočnosť, že

- z potvrdenia bývalého zamestnávateľa žalobcu – obchodnej spoločnosti O. S., zo 4. júna

2008, vyplýva, že žalobca dňa 16. februára 2004, kedy u neho bola vykonaná kontrola

dodržiavania liečebného režimu, uzatvoril s touto spoločnosťou pracovnú zmluvu s nástupom

do práce dňa 18. februára 2004

- z potvrdenia ošetrujúceho lekára žalobcu MUDr. J. K., vyplýva, že žalobca sa mal dňa 17.

februára 2004 dostaviť na kontrolu, na ktorú neprišiel, čím porušil liečebný režim, a preto

ošetrujúci lekár dňa 17. februára 2004 ukončil jeho dočasnú pracovnú neschopnosť k 16.

februáru 2004.

Žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca 16. februára 2004 nesprístupnil svoj byt

určenému zamestnancovi na vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu, zvonček

nemal označený menovkou, vchod bol uzamknutý a ani po prezvonení všetkých zvončekov

mu nebolo umožnené vojsť do brány a vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu.

S poukazom na predložené dôkazy, žalovaná uviedla, že je zrejmé, že žalobca si v tento deň

v rámci liečebného režimu vybavoval svoje pracovné záležitosti, bol podpísať pracovnú

zmluvu s obchodnou spoločnosťou O. S., a preto bola táto situácia vyhodnotená ako

porušenie liečebného režimu. Okrem týchto skutočností žalobca porušil liečebný režim aj

tým, že sa nedostavil na kontrolu určenú jeho ošetrujúcim lekárom. K tvrdeniu žalobcu, že

nemal možnosť vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré uviedla Sociálna poisťovňa ohľadom

porušenia jeho liečebného režimu, žalovaná poukázala na upovedomenie o začatí konania z 1.

marca 2004, ktorým mu pobočka umožnila vyjadriť sa k porušeniu liečebného režimu, čo

však žalobca nespravil. Žalovaná uviedla, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom,

obsahovali všetky zákonom predpísané náležitosti a vychádzali) zo spoľahlivo zisteného

skutočného stavu veci, čo potvrdil vo svojom rozsudku aj krajský súd, rozsudok ktorý navrhla

potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (/ďalej v texte rozhodnutia len „“/ ) na pojednávaní ( ods.

1 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

žalobcu ( ) a dospel k záveru, že tento rozsudok krajského súdu je potrebné

zmeniť, a to z dôvodu existencie procesného nedostatku.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

Z podkladov spisu v predmetnej veci je zrejmé, že úlohou súdu prvého stupňa bolo

postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie

svojej pobočky, na základe ktorého žalobca podľa nemá nárok

na výplatu nemocenského z dôvodu porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Podľa poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského

odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej

neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného

lekárom.

Podľa § 227 ods. 2 písm. f/ a g/ cit. zákona poistenec a poberateľ dávky sú povinní

dodržiavať liečebný režim určený lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti

podľa osobitného predpisu a zdržovať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese

uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského.

Odvolací súd po oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu, vrátane administratívneho

spisu žalovanej, dospel k záveru, že postup, ako aj vydané rozhodnutia správnych orgánov

v posudzovanej veci, boli v plnom súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Skutočnosť, že žalobca dňa 16. februára 2004 neumožnil vykonanie kontroly

dodržiavania liečebného režimu je z podkladov administratívneho spisu nesporná a nebola

žalobcom vyvrátená. Žalobca totiž nijakým spôsobom nepreukázal, že počas dočasnej

práceneschopnosti dodržiaval liečebný režim, ktorý mu bol určený lekárom, čoho dôkazom je

aj skutočnosť, že v deň vykonania kontroly si vybavoval pracovné záležitosti, o skutočnosti

ktorej žalovaná predložila súdu aj doklady.

Ak teda za uvedeného skutkového stavu vo veci správne orgány rozhodli podľa

citovaného , že žalobca z dôvodu porušenia liečebného režimu

nemá nárok na výplatu nemocenského, pre tento ich postup boli splnené zákonné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v predmetnej veci nepreukázal, že postupom

žalovanej bol ukrátený na jeho právach. Žalovaná postupovala pri vykonaní kontroly žalobcu

v plnom súlade so zákonom ( ), pre svoje rozhodnutie si zadovážila

dostatočné skutkové podklady, na základe ktorých vyvodila správny právny záver, ktorý

v napadnutom rozhodnutí aj náležitým spôsobom odôvodnila. Nepochybil preto krajský súd,

keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom. Námietky

žalobcu uvedené v jeho odvolaní sú skutkovo a právne bezvýznamné pre rozhodnutie

v preskúmavanej veci.

Krajský súd sa však dopustil procesného pochybenia, keď pri rozhodovaní

v predmetnej veci aplikoval ustanovenie vzťahujúce sa na rozhodovanie

o opravných prostriedkoch, t.j. na rozhodovanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnutý rozsudok krajského

súdu v jeho potvrdzujúcej časti podľa zmenil a žalobu podľa

zamietol a vo zvyšku rozsudok podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

a tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože v tomto konaní nebol

úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová