Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c11/370994.a51a20.pdf
PDF · 156.85 KB
No categories available
4So/108/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľky V. D., zastúpenej Mgr. E. S., proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného
dôchodku, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 7. apríla
2008, č.k. 19Sd/134/2007-41, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. apríla 2008,
č.k. 19Sd/134/2007-41, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutia odporkyne č. X.:
- z 24. februára 2007 - ktorým odporkyňa podľa 173 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák.č.
461/2003 Z.z.“) priznala navrhovateľke od 29. marca 2006 starobný dôchodok v sume 2.372,-
Sk mesačne, ktorý jej podľa § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. a v súlade s opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 229/2006 Z.z., ustanovujúcim
percento zvýšenia dôchodkovej dávky, bol od 1. júla 2006 zvýšený na sumu 2.514,- Sk
mesačne,
- z 8. augusta 2007 - ktorým odporkyňa rozhodla podľa § 273 ods. 5 a § 112 ods. 1 zák.č.
461/2003 Z.z. o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľky od 29. marca 2006 na sumu
2.438,- Sk mesačne a následne podľa § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. a v súlade s opatreniami
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ustanovujúcimi percento
zvýšenia dôchodkovej dávky, bol navrhovateľke zvýšený invalidný dôchodok od 1. júla 2006
na sumu 2.584,- Sk mesačne a od 1. júla 2007 na sumu 2.746,- Sk mesačne
a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní rozhodnutí odporkyne dospel
k záveru, že navrhovateľkou žiadané obdobie od 1. januára 1978 do 31. októbra 1992
nemožno hodnotiť pre účely dôchodkového zabezpečenia navrhovateľky ako náhradnú
dobu získanú opatrovaním blízkej osoby - svokry H. D.. Krajský súd zdôraznil, že náhradnou
dobou je doba starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna
a nebola umiestnená v ústave, pričom posúdenie stupňa bezvládnosti je predovšetkým
otázkou lekárskou. Zdravotný stav pre účely bezvládnosti posudzovali od 1. januára 1991
príslušné posudkové komisie sociálneho zabezpečenia ako osobitné orgány podľa § 16 písm.
b/ zák.č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia. Z uvedených dôvodov,
podľa názoru krajského súdu, bezvládnosť osoby nemôže potvrdzovať obecný úrad
a nemožno ju preukazovať ani svedeckými výpoveďami, pričom ju nemožno vyvodiť ani
z toho, že jej bol rozhodnutím príslušného úradu z 21. februára 1964 priznaný invalidný
dôchodok od 26. októbra 1963. Zdôraznil, že svokra navrhovateľky bola až podľa posudku
posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo 16. marca 1990 uznaná za čiastočne
bezvládnu, a to od 1. februára 1990 podľa § 36 ods. 1 vyhl. č. 149/1988 Zb., ktorou sa
vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení. Krajský súd s poukazom na ust. § 36 ods. 2 cit.
vyhlášky konštatoval, že obdobie opatrovania osoby uznanej za čiastočne bezvládnu
nemožno navrhovateľke hodnotiť ako náhradnú dobu pre dôchodkové účely. Z dôvodu,
že svokra navrhovateľky bola uznaná za prevažne bezvládnu až od 1. novembra 1992, kedy
jej bol i zvýšený invalidný dôchodok pre bezvládnosť, odporkyňa správne započítala
navrhovateľke ako náhradnú dobu až dobu od 1. novembra 1992, pričom túto dobu hodnotila
v súlade so zákonom ako dobu dôchodkového poistenia až do doby jej smrti, t.j.
do 23. augusta 2000. Podľa názoru krajského súdu na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť
ani to, že odporkyňa vydala k 31. decembru 2003 informáciu o stave individuálneho účtu
poistenca, v ktorom obdobie od 9. januára 1978 do 28. marca 2000 hodnotila ako dobu
osobnej starostlivosti o blízku osobu uznanú za prevažne alebo úplne bezvládnu. Takáto
informácia totiž nemá charakter rozhodnutia a podľa názoru súdu, pri jej vydávaní došlo
k pochybeniu na strane odporkyne, v dôsledku čoho bola navrhovateľka uvedená do omylu
pri hodnotení obdobia dôchodkového poistenia.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie,
ktoré odôvodnila nasledovne:
1. ako vyplýva z predložených dokladov, už v roku 1965 bola jej nebohá svokra
invalidná s nálezom „tabes dorsalis, reaktívna psychoneuróza, celková slabosť“,
pričom bolo konštatované, že choroba je trvalého rázu, liečbou neovplyvniteľná,
z uvedeného dôvodu bol podľa zápisu o rokovaní posudkovej komisie z 29. októbra
1965 jej stav hodnotený ako plná invalidita podľa zák.č. 101/1964,
2. invalidita opatrovanej H. D. vznikla počas platnosti predpisov, ktoré neupravovali
striktne podmienky vzniku a preukazovania bezvládnosti, a preto je potrebné posúdiť
vznik podmienky (bezvládnosť, úplná) aj s ohľadom na tieto predpisy z dôvodu
možného vzniku splnenia podmienky bezvládnosti (v zmysle skorších právnych
predpisov bez rozlíšenia na prevažnú a čiastočnú),
3. vzhľadom na nález posudkovej komisie z 1. novembra 1992 (celková starecká zošlosť,
Dementio senilis, tabes dorsalis) je zrejmé, že tento stav nevznikol náhle (t.j.
v dôsledku úrazového alebo akútneho poškodenia zdravia), ale je dlhotrvajúci, teda
pokiaľ bol konštatovaný v čase posudzovania, v tejto dobe aj trval,
4. nesúhlasila tiež s konštatovaním súdu, že výpis z účtu poistenca nie je možné hodnotiť
ako dôkaz pre posudzovanie správnosti ňou uplatneného nároku, nakoľko ide o úradnú
listinu, ktorú vydáva odporkyňa z úradnej povinnosti, a preto mala za to, že súd sa
nedostatočne vysporiadal so zistenými rozpormi medzi výpismi ňou predloženého
výpisu z účtu poistenca (k 31. decembru 2003) a výpisom „osobný list dôchodkového
poistenia z 24. februára 2007“, a to predovšetkým z hľadiska toho, či výpis
z individuálneho účtu poistenca nezapočítava náhradné doby podľa skôr platných
právnych predpisov zákona č. 101/1964 Zb., resp. skôr platného zákona č. 55/1956
Zb.
5. upozornila, že vzhľadom na to, že opatrovaná nebola pracovne činná, a preto
nežiadala o priznanie invalidného dôchodku, vzhľadom na splnenie podmienok nároku
na dôchodok starobný, nebol jej zdravotný stav prehodnocovaný odporkyňou v konaní
o priznanie invalidity, ani určovaný stupeň zdravotného postihnutia. Zákon
č. 100/1988 Zb. neurčuje výslovne, že bezvládnosť musí byť konštatovaná výhradne
v konaní súvisiacom s priznaním príplatku k dôchodku za bezvládnosť, ktoré je
administratívnosprávnym konaním týkajúcim sa dôchodkovej dávky, a pokiaľ
odporkyňa trvá na tom, že bezvládnosť opatrovanej (stupeň bezvládnosti) musí byť
daná výhradne jej rozhodnutím, nemá pre toto svoje tvrdenie oporu ani v zákone, ani
v judikatúre. Zák.č. 100/1988 Zb. používa dikciu „osobnej starostlivosti o blízku
osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna“ a nie „osobnej starostlivosti
o blízku osobu, ktorá je na základe rozhodnutia orgánov sociálneho poistenia uznaná
za prevažne alebo úplne bezvládnu“). Podľa názoru navrhovateľky, ak teda opatrovaná
osoba SKUTOČNE BOLA prevažne alebo úplne bezvládna, aj keď nepožiadala
o zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, spĺňa podmienku opatrovania o blízku osobu
prevažne bezvládnu aj v dobe pred 1. novembrom 1992 (minimálne za obdobie
od mája 1987), aj keď jej bezvládnosť nebola predmetom konania o zvýšenie
dôchodku opatrovanej, resp. priznanie príspevku k dôchodku opatrovanej. Uvedený
dátum uviedla preto, lebo v máji 1987 dosiahla opatrovaná vek 80 rokov, ktorý je aj
u starobných (nie ešte dlhodobo invalidných osôb) obvykle spojený s nárokmi
na pomoc iných osôb, inak povedané, sústavné opatrovanie, dohľad a pomoc pri
základných životných úkonoch. Bezvládnosť je možné nesporne vyvodiť aj
z lekárskych správ - lekárskej dokumentácie neb. H. D., ako i ďalších dokumentov
predložených odporkyni, vrátane potvrdenia vtedajšieho miestneho národného výboru
v mieste trvalého bydliska navrhovateľky a opatrovanej, ktoré zabezpečila a predložila
odporkyni na základe usmernenia odboru sociálnych vecí Okresného úradu Komárno
z 24. mája 2000.
6. súd dôvodí, že pri vydávaní informácie o stave účtu poistenca došlo k pochybeniu
na strane odporkyne, v dôsledku ktorého bola navrhovateľka uvedená do omylu pri
hodnotení obdobia dôchodkového poistenia, nevysporiadal sa však dostatočne
z dôsledkami tohto omylu,
7. pretože obe súdom preskúmavané rozhodnutia sú navzájom závislé (hodnotenie
splnenia podmienok na priznanie dôchodku má priamy vplyv na rozhodnutie o jeho
zvýšení), predmetom odvolania je potvrdzujúce rozhodnutie súdu týkajúce sa oboch
rozhodnutí odporkyne.
Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené
navrhovateľkou za opodstatnené. Trvala na vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí
a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu ako vecne
správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.
Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne, vyplýva, že
navrhovateľka na základe žiadosti z 5. júna 2006, sa domáhala priznania starobného
dôchodku, ktorý žiadala priznať od 29. marca 2006.
Odporkyňa uvedenej žiadosti vyhovela vydaním rozhodnutia z 24. februára 2007,
ktorým bola navrhovateľke priznaný starobný dôchodok od 29. marca 2006. Odporkyňa pri
rozhodovaní vychádzala zo skutočnosti, že navrhovateľke nebolo možné zohľadniť obdobie
od 1. januára 1978 do 31. októbra 1992 – počas ktorého opatrovala blízku osobu - svoju
svokru H. D. – ako náhradnú dobu, nakoľko v tom čase opatrovaná osoba nesplnila pre tento
postup zákonom požadované kritériá.
Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne z 24. februára
2007 v spojitosti s rozhodnutím z 8. augusta 2007, ktorým odporkyňa rozhodla o zvýšení
starobného dôchodku navrhovateľky.
Vzhľadom na protichodné vyjadrenia procesných strán, bolo predovšetkým potrebné
vyriešiť otázku, či v prípade navrhovateľky boli splnené zákonné podmienky pre započítanie
doby starostlivosti o jej svokru – a to v období od 1. januára 1978 do 31. októbra 1992 –
ako náhradnej doby pre dôchodkové účely.
Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového
poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie
náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje
splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
Podľa § 169c ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák.č. 100/1988 Zb.“) doba osobnej starostlivosti
o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení
sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, získaná od 1. januára 1976
do 31. decembra 2000, sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2000.
Podľa § 9 ods. 1 písm. k/ zák.č. 100/1988 Zb. v znení platnom do 31. decembra 2000,
ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítava sa doňho ako náhradná doba - doba osobnej
starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola
umiestnená v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení, a to
najskôr od 1. januára 1976.
Odvolací súd po oboznámení sa s podkladmi súdneho spisu, vrátane administratívneho
spisu žalovanej, dospel k záveru, že odporkyňa rozhodla súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami.
Dobu starostlivosti o bezvládnu osobu v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 1
písm. k/ zák.č. 100/1988 Zb. – pre účely dôchodkového zabezpečenia – ako náhradnú dobu
možno započítať len na základe zákonom stanovených kritérií, splnenie ktorých je
nevyhnutnou podmienkou. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, za stavu, že zo strany
navrhovateľky podmienka starostlivosti o prevažne alebo úplne bezvládnu blízku osobu
v požadovanom období (od 1. januára 1978 do 31. októbra 1992) splnená nebola, odporkyňa
správne rozhodla, keď jej toto obdobie starostlivosti o svokru ako náhradnú dobu nehodnotila.
Ohľadne námietok navrhovateľky považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že plnú
invaliditu nemožno automaticky stotožňovať s bezvládnosťou. Skutočnosť, že opatrovaná
osoba poberá (plný) invalidný dôchodok, automaticky neznamená, že ide o osobu bezvládnu.
Nakoľko svokra navrhovateľky bola uznaná za prevažne bezvládnu od 1. novembra 1992,
odporkyňa správne započítala navrhovateľke náhradnú dobu až od 1. novembra 1992 a túto
dobu hodnotila v súlade so zákonom ako dobu dôchodkového poistenia až do jej smrti, t.j.
do 23. augusta 2000. Výpis z individuálneho účtu poistenca má aj podľa názoru odvolacieho
súdu len informatívny charakter. Z tohto dôvodu nesprávne údaje v tomto informatívnom
doklade uvedené, nemohli mať za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí odporkyne.
Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v predmetnej veci nepreukázala, že
postupom a rozhodnutiami odporkyne bola ukrátená na svojich právach. Odporkyňa
postupovala pri posudzovaní nároku navrhovateľky zákonne, pre svoje rozhodnutia si
zadovážila dostatočné skutkové podklady, na základe ktorých vyvodila správny právny záver.
Nepochybil preto krajský súd, keď dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne sú
v súlade so zákonom.
Námietky navrhovateľky uvedené v jej odvolaní - ktoré sú v podstate totožné
s námietkami vznesenými v priebehu konania pred krajským súdom – sú skutkovo a právne
bezvýznamné pre rozhodnutie v preskúmavanej veci.
Odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožnil
s argumentáciou krajského súdu, ktorý sa vecou detailne zaoberal, pričom svoje skutkové, ako
aj právne závery náležite odôvodnil.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods.1 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnej navrhovateľke
nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová