Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/21/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej

veci navrhovateľky Ľ. Č., proti odporkyni Sociálnej poisťovni-ústredie, Ul. 29. augusta č. 8,

Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo

dňa 15. apríla 2008, č. X., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č.k. -31 z 30. októbra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

30. októbra 2008, č.k. -31, p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu boli potvrdené rozhodnutia odporkyne z 15. apríla 2008

č. X. č. 1 a č. 2, ktorými bol navrhovateľke zvýšený starobný dôchodok od 24. apríla 1991

o príslušné sumy zvýšenia stanovené právnymi predpismi v súvislosti s mimosúdnymi

rehabilitáciami ako aj o sumy stanovené predpismi o sociálnom zabezpečení (sociálnom

poistení) tak, ako to vyplýva z výrobných častí preskúmavaných rozhodnutí. Krajský súd

dôvodil tým, že rozhodnutia odporkyne sú zákonné. Odporkyňa v zmysle stanoviska súdov

rozhodla o úprave starobného dôchodku od splátky dôchodku od apríla 1991 (rozhodnutie č.

1), pričom v novom rozhodnutí uviedla, ako a na základe ktorých jednotlivých predpisov

dospela k zmenám dôchodku, aký navrhovateľke patrí od apríla 1991 do súčasnosti

(rozhodnutie č. 2), pričom vychádzala z toho, že navrhovateľke bol správne a právoplatne

priznaný starobný dôchodok od 30. novembra 1982.

Navrhovateľka žiadala prvostupňový rozsudok zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie

konanie. Navrhovateľka bola toho názoru, že jej suma dôchodku nemala byť zvýšená

„na 2059 Sk“ od 24. apríla 1991, ale o „sumu 2059 Sk“, pričom z odôvodnenia odvolania

vyplýva, že v rozhodnutí mala byť uvedená celá výška jej dôchodku, spolu s priznaným

invalidným dôchodkom.

Odporkyňa žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského

súdu neuviedla skutočnosti spochybňujúce zákonnosť potvrdzujúceho rozsudku krajského

súdu. Opodstatnenosť odvolania nemožno skúmať len na základe vyslovených pochybností

o správnosti výpočtu starobného dôchodku, do výšky ktorého navrhovateľka žiadala

pripočítať aj priznaný invalidný dôchodok, a to bez bližšieho skutkového a právneho

odôvodnenia.

Naproti tomu odporkyňa v preskúmavaných rozhodnutiach podrobne zdôvodnila

spôsob výpočtu starobného dôchodku navrhovateľky (rozhodnutie č. 1) a to z priemerného

mesačného zárobku zisteného zo skutočne dosiahnutého zárobku v kalendárnom roku pred

skončením zamestnania, teda z hrubého zárobku za rok 1971, ako to vyplýva aj z dôvodov

rozhodnutia. Rozhodnutím č. 2 boli stanovené sumy starobného dôchodku patriace

po zvyšovaní podľa príslušných predpisov od 24. júla 1991 do 1. júla 2007. Odporkyňa

v oboch rozhodnutiach pritom vychádzala z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vysloveného v rozsudku z 10. decembra 2007 č.k. a rozhodla

o zvýšeniach podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách od splátky dôchodku za apríl

1991. V súlade s týmto právnym názorom tiež vo svojich rozhodnutiach uviedla, ako

a na základe ktorých jednotlivých predpisov dospela k sumám dôchodku patriaceho v celom

období od apríla 1991. Navrhovateľka jednotlivé postupné zvýšenia v odvolaní nenamietala

ako vecne nesprávne, prípadne že by jej nejaké zvýšenie nebolo priznané.

Námietka navrhovateľky, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné podľa názoru

odvolacieho súdu neobstojí, pretože je možné jednoznačne zistiť východiskovú sumu

starobného dôchodku a jej jednotlivé zvýšenia zodpovedajúce príslušným ustanoveniam

zákona.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila nezákonnosť rozhodnutia v tom, že jej nie je vyplácaný

aj čiastočný invalidný dôchodok, odvolací súd konštatuje, že ide o nové tvrdenie, ktoré

navrhovateľka neuviedla v pôvodnom konaní () a preto k nemu

ani súdy nemohli zaujať právne stanovisko. Tvrdenie navrhovateľky, že jej bol invalidný

dôchodok priznaný v roku 1982 nezodpovedá skutočnosti, pretože rozhodnutím z 10. marca

2003, na ktoré poukazuje, jej bol priznaný starobný dôchodok. Zmenu sumy starobného

dôchodku vykonala odporkyňa rozhodnutím č. 1 v súlade s ustanovením § 24 ods. 6 zák.č.

o mimosúdnych rehabilitáciách zo skutočne dosiahnutého zárobku v poslednom

ukončenom roku pred prepustením zo zamestnania (za rok 1971) tak, ako to aj z rozhodnutia

vyplýva. V tom čase čiastočný invalidný dôchodok nepoberala (ten poberala v rokoch 1974-

1982). Požiadavka navrhovateľky, aby jej bol spolu so starobným dôchodkom poukazovaný

aj priznaný čiastočný invalidný dôchodok, nemá oporu v platnej právnej úprave.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd, s poukazom aj na dôvody prvostupňového rozsudku,

podľa , rozsudok krajského súdu potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová