Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/15/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej

veci žalobcu A., S., právne zastúpeného JUDr. J. G., proti žalovanému Ministerstvu

zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 04203/2006-SP zo dňa 14.marca 2006, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -29 zo dňa 24. januára 2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

24.1.2008, č.k. -29 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného

č. 04203/2006-SP zo dňa 14. marca 2006 aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu –

Bratislavského samosprávneho kraja č. 1765/2005-ZDR zo dňa 17. augusta 2005 z dôvodov

podľa , vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie

a žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 5.260,–Sk

(174,6,–€).

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že prvostupňový ako aj

druhostupňový správny orgán nepostupovali pri vydávaní predmetných rozhodnutí v súlade

so zákonom. Konštatoval, že z administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že

žalobca požiadal o povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti na základe novej

žiadosti podanej za podmienok podľa v súlade s

Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení o reklame (ďalej

v texte rozhodnutia len „zákon o liekoch“), nakoľko došlo iba k zmene miesta výkonu

činnosti a preto nie je možné na novú žiadosť aplikovať § 35 ods. 6 zákona o liekoch, pretože

zmena miesta výkonu činnosti nie je takou skutočnosťou, s ktorou by zákon spájal zrušenie

pôvodného povolenia. Krajský súd vyslovil názor, že prijatie úpravy účinnej od 1. decembra

2004 obsiahnutej v § 35 ods. 6 zákona o liekoch nemôže platiť spätne, pretože by išlo

o retroaktivitu. Na záver dodal, že prvostupňový správny orgán porušil aj § 18 ods. 3 SP tým,

že žalobcovi ako účastníkovi správneho konania, nedoručil upovedomenie o začatí správneho

konania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehota odvolal žalovaný žiadajúc,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu v celom

rozsahu zamietol. Krajskému súdu vytýkal, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia

veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal

na znenie ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o liekoch účinného ku dňu vydania napadnutého

správneho rozhodnutia, podľa ktorého fyzickej a právnickej osobe možno vydať povolenie

na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len v jednej verejnej lekárni a v jednej pobočke

verejnej lekárne a v súvislosti s tým poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán

pri vydávaní pôvodného povolenia č. 1073/2004 zo dňa 15. apríla 2004 (ktoré napadol

prokurátor protestom) nebral do úvahy, že účastník konania už mal vydané povolenie

na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v lekárni A. na R. v Bratislave. Uviedol, že z tohto

dôvodu na základe protestu prokurátora bolo pôvodné rozhodnutie zrušené rozhodnutím č.

1765/2005-ZDR zo dňa 17. augusta 2005. Ďalej dôvodil, že krajský súd vôbec neprihliadol

k protestu prokurátora a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že žalovaný nemohol odvolaniu

žalobcu vyhovieť, pretože bol viazaný protestom prokurátora.

Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu, že zmena

miesta výkonu činnosti nie je takou skutočnosťou, s ktorou by zákon o liekoch spájal zrušenie

pôvodného povolenia a prijatie obmedzujúcej úpravy obsiahnutej v § 35 ods. 6 zákona

o liekoch nemôže platiť retroaktívne. Poukázal predovšetkým na ustanovenie zákona

o liekoch platné a účinné v čase vydania rozhodnutia zo dňa 21. apríla 2004, podľa ktorých

zákon rozlišoval medzi žiadosťou podľa § 7 a 8 a tzv. novou žiadosťou podľa § 9 ods. 2

v spojitosti s § 35 ods. 1 zákona o liekoch. Námietku žalovaného, že krajský súd neprihliadol

na protest prokurátora, považoval žalobca za účelovú, pretože krajský súd skutočnosti

uvádzané v proteste prokurátora zohľadnil a vyjadril názor, že samotné podanie protestu

neznamená, že rozhodnutie a postup správneho orgánu musí byť nezákonné a dodal, že

dôvodom zrušenia správnych rozhodnutí bola ich nezákonnosť spočívajúca v nesprávnom

právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa v spojení

s § 10 ods. 2 zákona preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu podaného odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné.

Najvyšší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu

a tieto si osvojuje ako svoje vlastné. Dôvody odvolania žalovaného, ktorý len zopakoval svoje

právne postoje uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe, nedali

odvolaciemu súdu podklad na zmenu rozsudku krajského súdu, ktorý sa so všetkými dôvodmi

žalovaného vo svojom rozsudku dostatočne vysporiadal a odvolací súd podľa § 219 ods. 2

nepovažuje za dôvodné ich opakovať. Odvolací súd však poukazuje na to, že odvolací

dôvod, podľa ktorého krajský súd neprihliadol na protest prokurátora a či tento bol

oprávnený, je v danej veci irelevantný, pretože protest prokurátora nie je predmetom súdneho

prieskumu. Krajský súd sa vysporiadal s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia bez zreteľa

na to, či sú výsledkom posúdenia protestu prokurátora alebo vlastným právnym názorom

správneho orgánu.

Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa

potvrdil.

Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže výška trov nebola

vyčíslená, žalovanému nárok na náhradu trov nevznikol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Falbová