Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d7f/370663.c980fc.pdf
PDF · 117.58 KB
No categories available
4Sžso/15/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej
veci žalobcu A., S., právne zastúpeného JUDr. J. G., proti žalovanému Ministerstvu
zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 04203/2006-SP zo dňa 14.marca 2006, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 257/2006-29 zo dňa 24. januára 2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24.1.2008, č.k. 1S 257/2006-29 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného
č. 04203/2006-SP zo dňa 14. marca 2006 aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu –
Bratislavského samosprávneho kraja č. 1765/2005-ZDR zo dňa 17. augusta 2005 z dôvodov
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie
a žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 5.260,–Sk
(174,6,–€).
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru, že prvostupňový ako aj
druhostupňový správny orgán nepostupovali pri vydávaní predmetných rozhodnutí v súlade
so zákonom. Konštatoval, že z administratívneho spisu žalovaného mal za preukázané, že
žalobca požiadal o povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti na základe novej
žiadosti podanej za podmienok podľa § 9 ods. 2 v súlade s § 35 ods. 1 zákona č. 140/1998
Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z.z. o reklame (ďalej
v texte rozhodnutia len „zákon o liekoch“), nakoľko došlo iba k zmene miesta výkonu
činnosti a preto nie je možné na novú žiadosť aplikovať § 35 ods. 6 zákona o liekoch, pretože
zmena miesta výkonu činnosti nie je takou skutočnosťou, s ktorou by zákon spájal zrušenie
pôvodného povolenia. Krajský súd vyslovil názor, že prijatie úpravy účinnej od 1. decembra
2004 obsiahnutej v § 35 ods. 6 zákona o liekoch nemôže platiť spätne, pretože by išlo
o retroaktivitu. Na záver dodal, že prvostupňový správny orgán porušil aj § 18 ods. 3 SP tým,
že žalobcovi ako účastníkovi správneho konania, nedoručil upovedomenie o začatí správneho
konania.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehota odvolal žalovaný žiadajúc,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol. Krajskému súdu vytýkal, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal
na znenie ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o liekoch účinného ku dňu vydania napadnutého
správneho rozhodnutia, podľa ktorého fyzickej a právnickej osobe možno vydať povolenie
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len v jednej verejnej lekárni a v jednej pobočke
verejnej lekárne a v súvislosti s tým poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán
pri vydávaní pôvodného povolenia č. OZ 1073/2004 zo dňa 15. apríla 2004 (ktoré napadol
prokurátor protestom) nebral do úvahy, že účastník konania už mal vydané povolenie
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v lekárni A. na R. v Bratislave. Uviedol, že z tohto
dôvodu na základe protestu prokurátora bolo pôvodné rozhodnutie zrušené rozhodnutím č.
1765/2005-ZDR zo dňa 17. augusta 2005. Ďalej dôvodil, že krajský súd vôbec neprihliadol
k protestu prokurátora a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že žalovaný nemohol odvolaniu
žalobcu vyhovieť, pretože bol viazaný protestom prokurátora.
Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu, že zmena
miesta výkonu činnosti nie je takou skutočnosťou, s ktorou by zákon o liekoch spájal zrušenie
pôvodného povolenia a prijatie obmedzujúcej úpravy obsiahnutej v § 35 ods. 6 zákona
o liekoch nemôže platiť retroaktívne. Poukázal predovšetkým na ustanovenie zákona
o liekoch platné a účinné v čase vydania rozhodnutia zo dňa 21. apríla 2004, podľa ktorých
zákon rozlišoval medzi žiadosťou podľa § 7 a 8 a tzv. novou žiadosťou podľa § 9 ods. 2
v spojitosti s § 35 ods. 1 zákona o liekoch. Námietku žalovaného, že krajský súd neprihliadol
na protest prokurátora, považoval žalobca za účelovú, pretože krajský súd skutočnosti
uvádzané v proteste prokurátora zohľadnil a vyjadril názor, že samotné podanie protestu
neznamená, že rozhodnutie a postup správneho orgánu musí byť nezákonné a dodal, že
dôvodom zrušenia správnych rozhodnutí bola ich nezákonnosť spočívajúca v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 246c OSP v spojení
s § 10 ods. 2 zákona preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu podaného odvolania (§ 212 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.
Najvyšší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu
a tieto si osvojuje ako svoje vlastné. Dôvody odvolania žalovaného, ktorý len zopakoval svoje
právne postoje uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe, nedali
odvolaciemu súdu podklad na zmenu rozsudku krajského súdu, ktorý sa so všetkými dôvodmi
žalovaného vo svojom rozsudku dostatočne vysporiadal a odvolací súd podľa § 219 ods. 2
OSP nepovažuje za dôvodné ich opakovať. Odvolací súd však poukazuje na to, že odvolací
dôvod, podľa ktorého krajský súd neprihliadol na protest prokurátora a či tento bol
oprávnený, je v danej veci irelevantný, pretože protest prokurátora nie je predmetom súdneho
prieskumu. Krajský súd sa vysporiadal s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia bez zreteľa
na to, či sú výsledkom posúdenia protestu prokurátora alebo vlastným právnym názorom
správneho orgánu.
Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže výška trov nebola
vyčíslená, žalovanému nárok na náhradu trov nevznikol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. júla 2009
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Falbová