Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/117/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R., T., H.,

zastúpenej JUDr. Mag. J. Č., advokátom v B., proti žalovanému S., B., o vydanie

nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , o dovolaní

žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 18. marca 2009 sp. zn. ,

rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Komárno uznesením z 13. januára 2009 č.k. -133 zastavil

konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. O zastavení

konania rozhodol podľa s odôvodnením, že žalobkyňa podala návrh

na pokračovanie v prerušenom konaní po uplynutí jednoročnej lehoty. O trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobkyne uznesením z 18. marca 2009 sp. zn.

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia

s poukazom na ustanovenie , uviedol, že jednoročná lehota, v ktorej

môžu účastníci navrhnúť, aby súd pokračoval v konaní začne plynúť nie od právoplatnosti

uznesenia o prerušení konania, ale od jeho vykonateľnosti. Preto, keď uznesenie o prerušení

konania bolo doručené obom účastníkom 23. apríla 2007, jednoročná lehota ustanovená

v začala plynúť od tohto dátumu a skončila v zmysle

23. apríla 2008, do ktorého dňa návrh na pokračovanie v konaní nebol podaný žiadnym

z účastníkov. Návrh žalobkyne na pokračovanie v konaní z 28. apríla 2008 bol tak podaný

po uplynutí procesnej zákonnej lehoty a nemohol mať právne relevantný účinok.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla ho spolu

s prvostupňovým uznesením zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukázala na to, že uznesenie prvostupňového súdu o prerušení konania nadobudlo

právoplatnosť 9. mája 2007. Právoplatnosť treba chápať ako určitú kvalitu rozhodnutia, ktorá

spočíva v tom, že je nezmeniteľným a záväzným tak pre účastníkov konania ako aj pre súd.

Preto až okamihom právoplatnosti rozhodnutia prvostupňového súdu o prerušení konania je

možné považovať konanie za naozaj prerušené. Jednoročná lehota na podanie návrhu

na pokračovanie v konaní nemohla teda začať plynúť skôr ako okamihom právoplatného

prerušenia konania, t.j. 9. mája 2007. V zmysle táto lehota uplynula 9. mája 2008.

Návrh na pokračovanie v súdnom konaní podala žalobkyňa 30. apríla 2008, t.j. pred

uplynutím jednoročnej lehoty. Odvolací súd preto nesprávne počítal plynutie lehoty odo dňa

doručenia uznesenia o zastavení (správne má byť prerušení – pozn. dovolacieho súdu)

konania a potvrdením uznesenia prvostupňového súdu o zastavení konania odňal žalobkyni

možnosť konať pred súdom ( ).

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie

stanoviska ( ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu ( ), alebo ak ním bolo potvrdené buď

uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) za

území Slovenskej republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie

prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní

namietala.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie

( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali

( ), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Zo spisu nevyplýva, že by odvolací súd v prejednávanej veci v prípade žalobkyne

nerešpektoval niektoré z týchto práv.

Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho

ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide

o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy ( ).

Ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch

mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred

uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní

nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví ( ).

Podľa veta druhá uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach

konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania,

o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa

týkajú vedenia konania.

Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak je to pre

vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká

povinnosť ( ).

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením,

len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len

čo bolo vyhotovené.

Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo

bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené (§ 171 ods. 2

).

Vychádzajúc z cit. ustanovení súd o prerušení konania

podľa rozhoduje uznesením, ktoré doručuje účastníkom, keďže ide o uznesenie,

ktorým sa neupravuje (iba) vedenie konania a je teda proti nemu prípustné odvolanie.

Okamihom doručenia tohto uznesenia (okrem toho, že je ním súd viazaný) sa stáva

vykonateľné. Vzhľadom na obsah a tým aj povahu takéhoto uznesenia, v ktorom zdanlivo nie

je vyslovená žiadna povinnosť (na rozdiel od uznesenia ukladajúceho povinnosť na plnenie),

jeho vykonateľnosť spočíva v tom, že sa jeho obsah stáva záväzným a musí byť v celom

rozsahu rešpektovaný tými, na ktorých sa vzťahujú subjektívne účinky právoplatnosti.

Z uvedeného tak možno vyvodiť, že pri prerušení konania podľa začína plynúť

jednoročná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní už od doručenia (rovnajúceho

sa vykonateľnosti) uznesenia o prerušení konania; nie až od jeho právoplatnosti. V konečnom

dôsledku ani zákonodarca v ustanovení neviaže lehotu, v ktorej možno

podať návrh na pokračovanie v konaní na právoplatnosť uznesenia, ktorým bolo konanie

prerušené. V tejto súvislosti zrejme treba mať za to, že pokiaľ by sa jednoročná lehota

na podanie návrhu na pokračovanie v konaní mala počítať až od právoplatnosti uznesenia

o jeho prerušení (pod následkom zastavenia konania), bolo by to v zákone výslovne uvedené,

keďže ustanovenie upravuje prípady (predstavujúce výnimku zo zásady,

že vykonateľnosť uznesení nastáva bez ohľadu na právoplatnosť), kedy je uznesenie

vykonateľné až po právoplatnosti (a aj to, vychádzajúc zo znenia tohto ustanovenia, v zásade

vtedy, ak ide o uznesenie ukladajúce povinnosť na plnenie).

Preto keď súd prvého stupňa podľa konanie zastavil a odvolací súd

prvostupňové rozhodnutie potvrdil, počítajúc plynutie lehoty na podanie návrhu

na pokračovanie v konaní správne odo dňa doručenia uznesenia o prerušení konania a nie až

od jeho právoplatnosti, nedošlo tým k odňatiu možnosti žalobkyni konať pred súdom. Len pre

úplnosť dovolací súd považuje za potrebné dodať, že na správnosti právneho posúdenia

prejednávanej veci odvolacím súdom nič nemení fakt, že v odôvodnení svojho rozhodnutia

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 28. februára 1979, , uverejnený

vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR (zošit 7/1981, por.č. 31), ktoré

rozhodnutie je rozporné. Totiž v jeho právnej vete je (o.i.) uvedené, že “až od vykonateľnosti

tohto uznesenia [rozumej uznesenia o prerušení konania podľa – pozn.

dovolacieho súdu] (porov. ) začne plynúť jednoročná lehota, v ktorej môžu

účastníci navrhnúť, aby súd pokračoval v konaní“. V rozpore s cit. právnou vetou je však jej

odôvodnenie, podľa ktorého nakoľko proti uzneseniu o prerušení konania podľa

je odvolanie prípustné, “...až po právoplatnosti uznesenia o prerušení konania začala plynúť

jednoročná lehota, v ktorej mohli účastníci navrhnúť pokračovanie v konaní“.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno z ustanovení § 239 ods. 1

a 2 vyvodiť a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižšieho

stupňa bolo postihnuté dovolateľkou namietanou vadou konania podľa ,

pričom neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie dovolateľky podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa

v spojení s a s s tým, že žalovaný, ktorému by podľa

výsledku konania právo na náhradu trov tohto konania vzniklo, návrh na rozhodnutie

o trovách nepodal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová