Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/60/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., bývajúceho v Ž.,

zastúpeného JUDr. L. P., advokátom so sídlom v Ž., proti odporkyni I., bývajúcej vo V., v

konaní o zaplatenie 80.000,- Sk (2.655,51 €) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Martin pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v

Žiline zo 17. decembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 29. apríla 2008 č.k. -108 v celom

rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť

mu 80.000,- Sk (2.655,51 €) s úrokom z omeškania od 30. júna 2004 do 1. marca 2005

titulom vrátenia pôžičky, ktorú dňa 6. decembra 2002 poskytol odporkyni a ktorú mala vrátiť

do 30. júna 2003, pričom odporkyňa v lehote splatnosti pôžičku nevrátila.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudkom zo 17.

decembra 2008 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a odporkyni

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ a navrhol, aby

dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého

stupňa, pretože obe rozhodnutia súdov nižších stupňov majú vady, pre ktoré je potrebné ich

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia 243b ods. 3

Dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté vadou podľa

( ) - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Odporkyňa navrhla „dovolanie navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdiť“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje proti

rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1

), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ani

jedného z rozsudkov uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie. Nejde o zmeňujúci

rozsudok v zmysle , dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval a teda ani

nevyslovil svoj právny názor ( ) a odvolací súd vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné ( ).

Vzhľadom na námietky odporcu a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1

veta druhá , ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v až g/ , teda či v danej veci nejde

o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným

sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených

vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané

nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť krajský súd, dovolací súd sa osobitne zameral na

otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola odporcovi odňatá možnosť pred súdom konať

( ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia ide

len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu

, a to najmä právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje

návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu

dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania

svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3, § 123, § 126

ods. 3, , , ).

Dovolateľ sa domáha zrušenia rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého

stupňa z dôvodu, že výrok rozsudku nezodpovedá výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu

dôkazov, ktoré sa musia prejaviť v odôvodnení rozhodnutia, pričom dôvody musia byť jasné

a presvedčivé. Dovolateľ namieta, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje

zákonné náležitosti podľa ustanovenia a rozsudok preto považuje za

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, resp. pre ich nezrozumiteľnosť.

Odôvodnenie rozsudku má byť stručné, jasné, výstižné a preskúmateľné. Po

preskúmaní dovolania dovolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

vadou vytýkanou dovolateľom netrpí a rozsudok odvolacieho súdu je dostatočne odôvodnený

a preskúmateľný a spĺňa požiadavky ustanovenia kladené na odôvodnenie

rozsudku.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je

plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

K námietkam odporcu uvedeným v dovolaní, že odvolací súd postupoval v rozpore

s ustanovením , treba uviesť, že podľa dôkazy hodnotí súd podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd

nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto

dôvodu vecne nesprávne. Zároveň treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241

ods. 2 písm. a/ až c/ a táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle

Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd pochybil aj tým, že vec nesprávne právne

posúdil. Odvolací súd podľa názoru dovolateľa vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávny

právny záver a vykonané dokazovanie vyhodnotil v rozpore s ustanovením

Pokiaľ teda navrhovateľ v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2

písm. c/ ), je treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako ako iná

vada konania v zmysle ), samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia navrhovateľa boli opodstatnené a rozhodnutie odvolacieho

súdu by prípadne obsahovalo nesprávne právne posúdenie veci (dovolací súd sa nimi z tohto

hľadiska nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový stav

správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale v danej veci nejde. Pokiaľ nie sú

splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozsudku, ktorú nesprávnosť dovolaním žalovaný namieta.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd jej však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Marta Hrčková