Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b32/368977.0927ff.pdf
PDF · 105.88 KB
No categories available
1Cdo/60/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 60/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I., bývajúceho v Ž.,
zastúpeného JUDr. L. P., advokátom so sídlom v Ž., proti odporkyni I., bývajúcej vo V., v
konaní o zaplatenie 80.000,- Sk (2.655,51 €) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 8 C 18/2006, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v
Žiline zo 17. decembra 2008 sp. zn. 7 Co 146/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a .
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 29. apríla 2008 č.k. 8 C 18/2006-108 v celom
rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu 80.000,- Sk (2.655,51 €) s úrokom z omeškania od 30. júna 2004 do 1. marca 2005
titulom vrátenia pôžičky, ktorú dňa 6. decembra 2002 poskytol odporkyni a ktorú mala vrátiť
do 30. júna 2003, pričom odporkyňa v lehote splatnosti pôžičku nevrátila.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudkom zo 17.
decembra 2008 sp. zn. 7 Co 146/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a odporkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ a navrhol, aby
dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého
stupňa, pretože obe rozhodnutia súdov nižších stupňov majú vady, pre ktoré je potrebné ich
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia 243b ods. 3
O.s.p. Dovolanie odôvodnil tým, že konanie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
(§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Odporkyňa navrhla „dovolanie navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdiť“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom. Pokiaľ dovolanie smeruje proti
rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1
O.s.p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ani
jedného z rozsudkov uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie. Nejde o zmeňujúci
rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p., dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval a teda ani
nevyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom na námietky odporcu a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1
veta druhá O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti
dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., teda či v danej veci nejde
o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným
sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených
vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu a vytýkané
nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť krajský súd, dovolací súd sa osobitne zameral na
otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola odporcovi odňatá možnosť pred súdom konať
Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia ide
len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu
Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje
návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným
dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu
dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania
svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3, § 123, § 126
ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.).
Dovolateľ sa domáha zrušenia rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého
stupňa z dôvodu, že výrok rozsudku nezodpovedá výsledkom dokazovania a vyhodnoteniu
dôkazov, ktoré sa musia prejaviť v odôvodnení rozhodnutia, pričom dôvody musia byť jasné
a presvedčivé. Dovolateľ namieta, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje
zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a rozsudok preto považuje za
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, resp. pre ich nezrozumiteľnosť.
Odôvodnenie rozsudku má byť stručné, jasné, výstižné a preskúmateľné. Po
preskúmaní dovolania dovolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
vadou vytýkanou dovolateľom netrpí a rozsudok odvolacieho súdu je dostatočne odôvodnený
a preskúmateľný a spĺňa požiadavky ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. kladené na odôvodnenie
rozsudku.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je
plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/03).
K námietkam odporcu uvedeným v dovolaní, že odvolací súd postupoval v rozpore
s ustanovením § 132 O.s.p., treba uviesť, že podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd
nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto
dôvodu vecne nesprávne. Zároveň treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je
samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241
ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. a táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania
Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd pochybil aj tým, že vec nesprávne právne
posúdil. Odvolací súd podľa názoru dovolateľa vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávny
právny záver a vykonané dokazovanie vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 132 O.s.p.
Pokiaľ teda navrhovateľ v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), je treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako ako iná
vada konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby teda tvrdenia navrhovateľa boli opodstatnené a rozhodnutie odvolacieho
súdu by prípadne obsahovalo nesprávne právne posúdenie veci (dovolací súd sa nimi z tohto
hľadiska nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p.
V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový stav
správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale v danej veci nejde. Pokiaľ nie sú
splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa
§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania
podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej
správnosti napadnutého rozsudku, ktorú nesprávnosť dovolaním žalovaný namieta.
V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Marta Hrčková