Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6c7/367962.0f2e3d.pdf
PDF · 94.46 KB
No categories available
6Obo/22/2009
Najvyšší súd 6 Obo 22/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O., s.r.o., M., IČO: X.,
zastúpeného advokátom JUDr. V., konateľom E., s.r.o., N.B. proti žalovanej: 1/ M., nar. X.
a žalovanému 2/ M., nar. X., obaja bytom S., obaja zastúpení advokátom JUDr. V., U.
(pôvodne žalovaný nebohý R. M., s miestom podnikania N., IČO: X.), o zaplatenie
11 013 558,60 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline zo 16. decembra 2008, č. k. 15Cb/554/1999-274 v znení opravného
uznesenia z 15. januára 2009, č. k. 15Cb/554/1999-280, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie v časti výroku napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline
zo 16. decembra 2008, č. k. 15Cb/554/1999-274 v znení opravného uznesenia z 15. januára
2009, č. k. 15Cb/554/1999-280, ktorým bola žaloba zamietnutá, sa z a s t a v u j e.
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 16. decembra 2008, č. k.
15Cb/554/1999-274 v znení opravného uznesenia z 15. januára 2009, č. k. 15Cb/554/1999-
280 v časti výroku o náhrade trov konania sa p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Žiline napadnutým rozhodnutím konanie v časti o zaplatenie 50 256,60
Sk s 22% úrokom z omeškania odo dňa 10. augusta 1999 do zaplatenia z dôvodu späťvzatia
žaloby zastavil podľa § 96 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu 139 892,49 Sk a žalovanému 2/ istinu 18 106,70 Sk. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov konania.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia právo žalobcu na peňažné plnenie predstavujúce
tržbu za predaný tovar na čerpacej stanici v S. vyplýva zo zmluvy o čerpacích staniciach,
uzavretej 28. novembra 1996. Pôvodne žalovaný podľa bodu 6.1.4. zmluvy neodviedol
žalobcovi tržby za obdobie 12. júna 1999 až 3. augusta 1999 v celkovej sume 12 476 328,97
Sk, ktorá suma po odpočítaní provízie pre pôvodne žalovaného predstavuje podľa zhodných
tvrdení žalobcu a žalovaných sumu 10 963 302 Sk. V tejto časti je žaloba dôvodná.
S poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu vzniku
omeškania, t. j. k 10.8.1999 súd pokladal za odôvodnenú žalobu aj v časti úroku z omeškania
vo výške 22% od 10. augusta 1999 do zaplatenia. Vzhľadom na úmrtie pôvodne žalovaného
v priebehu konania súd zaviazal žalovaných ako zákonných dedičov s poukazom na § 470
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, a to podľa pomeru toho čo nadobudli k celému dedičstvu.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150
O.s.p. Žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní prevažný úspech, vzniklo im preto právo na náhradu trov
konania voči žalobcovi. Súd však s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. žalovaným
náhradu trov konania nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa videl v tom, že žaloba
bola podaná žalobcom proti pôvodnému žalovanému dôvodne. Žalobca nebol v konaní
úspešný len z toho titulu, že po začatí konania došlo k úmrtiu pôvodne žalovaného, ktorý
zanechal majetok, ktorého hodnota je nižšia ako hodnota žalobcom uplatnenej pohľadávky,
pričom dedičov pôvodne žalovaného možno zaviazať na úhradu dlhov len do výšky
nadobudnutého dedičstva.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v časti, ktorou súd prvého stupňa
žalobu zamietol. Namietal, že v konaní bolo preukázané, že žalobca dodal pôvodne
žalovanému tovar v hodnote 10 963 302,30 Sk, pričom žalovaní túto skutočnosť
nerozporovali. Konaním pôvodne žalovaného žalobcovi vznikla škoda, a preto má nárok
na sumu uplatňovanú v žalobe. Žiadal, aby odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania podali obaja
žalovaní odvolanie. Namietali, že v konaní boli úspešní, a preto majú právo na náhradu trov
konania za právne zastupovanie advokátom, a to za obdobie, v ktorom vstúpili do konania
ako univerzálni právni nástupcovia po nebohom otcovi, R.. Posúdenie náhrady trov konania
podľa § 150 O.s.p. nepokladali za dôvodné. Poukázali na nevyužitú možnosť žalobcu vziať
späť návrh na začatie konania v časti prevyšujúcej hodnotu nevyčerpaného dedičstva, pretože
výška priznanej pohľadávky bola limitovaná § 470 Občianskeho zákonníka a ďalej na
skutočnosť, že žalobca mal možnosť uplatniť pohľadávku v rámci dedičského konania.
Žalobca podaním, ktoré došlo odvolaciemu súdu 24. marca 2009, zobral svoje
odvolanie vo veci samej späť.
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie
konanie zastaví (§ 207 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd preto z dôvodu späťvzatia odvolania
žalobcom odvolacie konanie zastavil. Napadnuté rozhodnutie vo veci samej tým nadobudlo
právoplatnosť, ako keby odvolanie nebolo podané (§ 222 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie žalovaných 1/ a 2/ v časti výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné.
Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím nepriznal žalovaným náhradu trov
konania s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p.
Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby po zistení, že sú tu dôvody zvláštneho
zreteľa nepriznal úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti náhradu trov konania. Dôvody
môžu vzniknúť jednak v okolnostiach prejednávanej veci a jednak v okolnostiach
vzniknutých u účastníkov konania.
Podľa obsahu spisu žalobca preukázal, že jeho žaloba podaná 18. augusta 1999
po čiastočnom späťvzatí v nepatrnej časti (vzhľadom na uplatnenú výšku peňažnej
pohľadávky) je dôvodná. Rovnako za dôvodnú súd prvého stupňa pokladal aj uplatnenú
žalobu v časti úrokov z omeškania. Za daného stavu by bol žalobca v konaní úspešný a mal
by právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. voči žalovanému, ktorý by úspech
nemal.
V prejednávanej veci v priebehu konania však pôvodne žalovaný zomrel. Krajský súd
bol povinný vec prejednať s jeho dedičmi ako právnymi nástupcami. Pritom musel
prihliadnuť podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka na skutočnosť, že títo zodpovedajú
za dlh poručiteľa, t. j. pôvodného žalovaného len podľa pomeru toho, čo z dedičstva
nadobudli k celému dedičstvu. Po zistení rozhodujúcich skutočností z osvedčenia o dedičstve
z 29. júna 2007, č. k. 21D/651/2006-92, Dnot 380/2006, vydanom notárom JUDr. M. so
sídlom v M., potom z dôvodne uplatnenej žaloby mohol žalobcovi priznať len časť (157
999,19 Sk) t. j. 1,44% z dôvodne uplatnenej pohľadávky. Podľa výsledku sporu boli žalovaní
úspešní.
Súd prvého stupňa zistil, že na strane žalovaných vznikli výnimočné okolnosti,
pre ktoré sa stali úspešnými účastníkmi v konaní, a preto žalovaným náhradu trov konania
podľa § 150 O.s.p. nepriznal. Odvolací súd pokladal tento záver súdu prvého stupňa za vecne
správny a použitie aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. za dôvodné. V opačnom prípade
priznanie náhrady trov konania žalovaným voči žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. sa javí
ako neprimerane tvrdé vzhľadom na to, že žalobca dôvodne (odhliadnuc od nepatrnej časti
späťvzatej istiny žalobcom) uplatnil proti pôvodnému žalovanému svoj nárok a len na základe
okolností vzniknutých u žalovaného mu uplatnený nárok, ani náhrada trov konania nemohla
byť priznaná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu odvolaním napadnutú časť
výroku o náhrade trov konania potvrdil (§ 219 O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 4. augusta 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.