Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/90/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. E. Š., bývajúceho v R.,

zastúpeného JUDr. M. J., advokátkou v R., proti žalovanému J. K., bývajúcemu v S.,

zastúpenému JUDr. D. M., advokátom v S., o vydanie veci, vedenej na Okresnom súde

Svidník pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 30. septembra 2008, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume

70,60 € k rukám JUDr. D. M., advokáta v S., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník rozsudkom z 2. februára 2004, č.k. -135 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania strojov – 1 ks brúsky

na kotúčové píly od spoločnosti Zepa, 2 ks hobľovacích strojov 200 mm šírka, 1 ks okružnej

píly staršieho používaného stroja, 1 ks malej rámovej píly od spoločnosti Neva, starší stroj,

1 ks mobilnej pásovej píly od spoločnosti Walter, 1 ks vysokozdvižného vozíka Desta, starší

používaný, 1 ks brúsky na pílové pásy od spoločnosti Walter, 1 ks rozvádzača zubov

od spoločnosti Walter. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania

v sume 4 320,-- Sk do rúk JUDr. D. M., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel

k záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa predmetné veci nachádzali

vo faktickej moci žalovaného a teda neuniesol dôkazné bremeno podľa

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. septembra 2008, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle potvrdil.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania na účet jeho

právneho zástupcu vo výške 3 201,35 Sk, do troch dní od jeho právoplatnosti. V celom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, že

súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny názor.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením , a , tvrdiac, že

postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za takú vadu

označil skutočnosť, že odvolací súd rozhodol vo veci bez vykonania ohliadky miesta

prevádzky spoločnosti F., s.r.o., hoci to žalobca opakovane navrhoval a vykonanie tohto

úkonu bolo súdu prvého stupňa priamo nariadené. Odňatie možnosti konať pred súdom videl

aj v nevyhovení jeho návrhu na pripustenie zmeny žaloby. V dovolaní tiež poukazoval na

absenciu riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový a právny stav veci.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietnuť a zaviazať ho

k náhrade trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je

prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Z obsahu dovolania žalobcu je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

vyvodzuje z toho, že odvolací súd rozhodol vo veci bez vykonania ohliadky miesta

prevádzky spoločnosti F., s.r.o., hoci to žalobca opakovane navrhoval a vykonanie tohto

úkonu bolo súdu prvého stupňa priamo nariadené odvolacím súdom.

Táto námietka žalobcu nie je dôvodná, pretože súd nie je viazaný návrhmi účastníkov

na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie

návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie účastníka konania. Ak súd

v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle

, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom

(R 125/1999, R 6/2000).

Dovolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že aj keď odvolací súd

vo svojom zrušujúcom uznesení dal súdu prvého stupňa pokyn na vykonanie ohliadky, jej

nevykonaním sa prvostupňový súd neodchýlil od záväzného právneho názoru odvolacieho

súdu v zmysle Za záväzný právny názor odvolacieho súdu nemožno považovať

jeho pokyny na ďalší postup súdu prvého stupňa po procesnej stránke, napríklad na doplnenie

dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu, pokiaľ ich odvolací súd pri ďalšom

posúdení veci, v rámci odvolacieho konania už nepovažoval za potrebné vykonať.

Dovolateľ odôvodnil odňatie možnosti pred súdom konať aj tým, že odvolací súd

nevyhovel jeho návrhu na pripustenie zmeny žaloby.

Z vyplýva procesné oprávnenie žalobcu meniť za konania

so súhlasom súdu žalobu; zmenenú žalobu treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných

rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa veta prvá súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky

doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom konanom dňa 30. septembra

2008 vyplýva, že žalobca navrhol zmeniť svoju žalobu tak, že žiadal, aby bol žalovaný

zaviazaný na náhradu škody. O tejto žalobcom navrhovanej zmene žaloby odvolací súd

rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní tak, že zmenu žaloby nepripustil, nakoľko

ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, výsledky doterajšieho dokazovania

neumožňovali o takomto návrhu rozhodnúť.

Dovolací súd v prejednávanej veci zistil, že procesný postup odvolacieho súdu

pri rozhodovaní o zmene žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom

30. septembra 2008, na ktorom boli prítomní žalobca a právny zástupca žalovaného, bol

v súlade s Rozhodnutím odvolacieho súdu o nepripustení zmeny žaloby

nešlo o postup, ktorým by súd účastníkovi znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré

mu priznáva . Ak má byť splnený predpoklad prípustnosti

dovolania podľa , musí zo strany súdu dôjsť k porušeniu konkrétneho

procesného práva účastníka, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti

účastníka konať pred súdom. Teda o vadu podľa ide len vtedy, ak

z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími záväznými právnymi

predpismi, išlo o nesprávny postup súdu, ktorý sa prejavil v priebehu konania; o takýto prípad

však v prejednávanej veci nejde.

V danej veci odvolací súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku () rozhodol o žalobcom navrhovanej zmene žaloby uznesením ( )

tak, že ju nepripustil a následne vo veci meritórne rozhodol.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka

dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemožno

považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací

súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení

s a ). Dovolací súd priznal žalovanému náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokáta za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol žalovanému vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu z 20. apríla 2009 ( vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej

odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 53,49 €, čo po pripočítaní DPH

(10,16 €) a náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

vo výške jednej stotiny výpočtového základu (6,95 €), predstavuje spolu 70,60 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. augusta 2009

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková