Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9e3/370852.8a01f1.pdf
PDF · 100.37 KB
No categories available
5Cdo/54/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 54/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci zložiteľa F., a.s. v likvidácii,
so sídlom v B., IČO: X., zast. JUDr. M. Ť., advokátkou AK L. A. s.r.o, so sídlom v B.,
vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 1 U 3/2008, o dovolaní zložiteľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. augusta 2008 sp.zn. 9 CoD 15/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline (odvolací súd) uznesením z 28. augusta 2008 sp.zn.
9 CoD 15/2008 potvrdil uznesenie Okresného súdu Námestovo (súd prvého stupňa)
z 28. apríla 2008 č.k. 1 U 3/2008-16, ktorým súd zamietol návrh zložiteľa na prijatie sumy
1 972,-- Sk do úschovy. Odvolací súd tak rozhodol podľa § 219 Občianskeho súdneho
poriadnu, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.) majúc za to, že
odvolaním zložiteľa napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal zložiteľ dovolanie, prípustnosť ktorého
mimoriadneho opravného prostriedku vyvodil z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa
zložiteľa zamietnutím jeho návrhu na prijatie do úschovy súdy mu odňali možnosť konať
pred súdom a právo na spravodlivú súdnu ochranu. Takýto postup a rozhodnutia súdov, nie
ojedinelý v konaniach o jeho návrhoch, sú v rozpore s právnou úpravou konania o úschovách
a majú nepriaznivý dopad na jeho postavenie. Zložiteľ považuje rozhodnutie dovolacieho
súdu o jeho dovolaní za dôležité, „pretože jedine Najvyšší súd Slovenskej republiky môže
svojím rozhodnutím a vydaním prípadného stanoviska vo veci úschov, usmerniť slovenské
okresné a krajské súdy tak, aby rozhodovali o návrhoch na úschovu v súlade s Občianskym
súdnym poriadkom a neodnímali zložiteľovi (a určite aj mnohým iným zložiteľom) možnosť
konať pred súdom a neporušovali právo zložiteľa na spravodlivú súdnu ochranu.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008). Podľa ustanovení § 239
ods. 2 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Vzhľadom na to, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nie je
zmeňujúce v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p., ale také potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu,
ktoré nevykazuje znaky uvedené v § 239 ods. 2 O.s.p., nemožno vyvodiť prípustnosť
dovolania zložiteľa z týchto ustanovení.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia
vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno
ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p.
vylúčené.
V občianskom súdnom konaní môže dôjsť k viacerým nesprávnostiam. Občiansky
súdny poriadok počíta s možnosťou, že súd v konaní nerozhodne vecne správne alebo sa
dopustí procesných pochybení; v nadväznosti na stupeň závažnosti pochybenia súdu (jeho
dôsledkov na procesné práva a povinnosti účastníkov konania) Občiansky súdny poriadok
upravuje jednotlivé možnosti ich nápravy aj v dovolacom konaní. Najzávažnejšie procesné
vady považuje za dôvod, ktorý pri splnení ostatných zákonných podmienok zakladá
prípustnosť dovolania v každom prípade výskytu takejto vady (viď § 237 O.s.p.). Iné
procesné vady (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) považuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý
možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale prípustnosť
dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie
prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá, lebo
spôsobuje „len“ vecnú nesprávnosť rozhodnutia, nie však jeho zmätočnosť. Dovolanie je
v týchto ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať
proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu,
a preto ani zohľadniť vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie postup súdu,
ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva občiansky súdny
poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké
postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.
právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať
do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaní na súdne pojednávanie
(§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali
(§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
Zo spisu nevyplýva, že by v prejednávanej veci súdy v prípade zložiteľa nerešpektovali
niektoré z týchto práv. Nič tiež nenasvedčuje tomu, že by nezachovali rovnosť účastníkov
konania alebo že by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnili.
O vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide len vtedy, ak išlo o nesprávny procesný
postup, ktorý sa prejavil v konaní znemožnením realizácie niektorých procesných práv
účastníka. Ako už ale Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v uznesení z 27. novembra
1997 sp.zn. Obdo V 56/98, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 125/1999, za odňatie možnosti konať
pred súdom treba považovať znemožnenie uplatňovania konkrétnych procesných práv, ktoré
by inak ako účastník pred súdom mohol uplatniť a z nich bol v dôsledku nesprávneho postupu
súdu vylúčený; prípustnosť dovolania podľa citovaného ustanovenia ale nemožno extenzívne
vykladať v súvislosti s postupom súdu vtedy, ak ide o faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu.
Pokiaľ by aj teda odvolací súd vychádzajúc z nesprávneho právneho záveru rozhodol
o odvolaní zložiteľa nesprávne (dovolací súd z tohto hľadiska nepodrobil jeho rozhodnutie
svojmu prieskumu) rozhodol by vecne nesprávne. Ako už ale bolo uvedené vyššie, samotná
vecná nesprávnosť nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Vydaním vecne nesprávneho
meritórneho rozhodnutia súd ani v tomto prípade zložiteľovi neodňal možnosť pred súdom
konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Procesnú prípustnosť dovolania povinného preto z tohto
ustanovenia nemožno vyvodiť. Pokiaľ teda v danom konaní došlo k nesprávnosti tejto
povahy, nie je možné ju napraviť v konaní o odvolaní podanom v zmysle § 236 O.s.p.
Pokiaľ zložiteľ považuje rozhodnutie dovolacieho súdu o jeho dovolaní za dôležité,
„pretože jedine Najvyšší súd Slovenskej republiky môže svojím rozhodnutím a vydaním
prípadného stanoviska vo veci úschov, usmerniť slovenské okresné a krajské súdy tak, aby
rozhodovali o návrhoch na úschovu v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a neodnímali
zložiteľovi (a určite aj mnohým iným zložiteľom) možnosť konať pred súdom a neporušovali
právo zložiteľa na spravodlivú súdnu ochranu“, treba uviesť, že odvolací proti svojmu
uzneseniu nepripustil dovolanie v zmysle ustanovenia § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Zákonná
úprava prípustnosti dovolania je kogentná a teda v prípade, že odvolací súd nevysloví
prípustnosť dovolania, ako je tomu v danej veci, dovolací súd nie je oprávnený skúmať, či
inak ide o vec zásadného právneho významu (porovnaj napr. R 38/1993).
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie zložiteľa je neprípustné, a preto ho odmietol
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý
bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol sa dovolací súd zaoberať rozhodnutím
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. augusta 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková